Hra o plány
Ešte v máji predstavil Brusel veľkolepý plán na záchranu európskych ekonomík – nástroj Next Generation EU. Slovensko má z neho dostať 5,8 miliardy eur. Podmienkou je vypracovanie reformného plánu. Ako inak, nešlo to úplne hladko. Maslo na hlave má aj komisia, keď presné parametre, ktoré musia plány krajín splniť, neboli do poslednej chvíle jasné.
Na starosť dostal slovenský plán minister financií Eduard Heger (OĽaNO), samotný premiér Igor Matovič (OĽaNO) ohlásil reformné leto s desiatkami verejných diskusií. Nakoniec sa na materiáli pracovalo potichučky. Na jeseň predstavil Heger prvý nástrel opatrení pod názvom „Moderné a úspešné Slovensko“, kde bolo všetko od zatepľovania budov až po digitalizovanie školstva či spájanie samospráv. V rýchlom slede nasledovali plány zvyšných koaličných strán. Z pôvodných ôsmich oblastí sa v decembri stali štyri priority. Tie Heger predstavil na on-line konferencii, a potom z karantény poslal do Bruselu tesne pred vianočnými sviatkami.
Dôchodkové manévre
Raz tak, potom inak. Dôchodky dostali tento rok zabrať. A to hneď viackrát. Minister práce Milan Krajniak (Sme rodina) sa podujal, že ich celé prekope. Prišiel s návrhom hĺbkovej reformy dôchodkového systému. A to cez ústavný zákon, ktorý by mal nadobro zmeniť štátne i súkromné penzie. Samotný návrh veľa potlesku nezožal. Ekonómovia, štátne inštitúcie či ministerstvá hovorili o narýchlo zbúchanom návrhu bez prepočtov, o populizme, diskriminácii, nesystémovosti. Padli aj vety o ďalšej diere vo verejných financiách, ktorú budú plátať budúce generácie. Zdá sa však, že ministra práce to neodradilo a svoj ústavný zákon o dôchodkoch chce predložiť do parlamentu v prvej polovici roka 2021.
Tu sa však Krajniak nezastavil. Hnutie Sme rodina už cez pozmeňovací návrh k ústavnému zákonu z dielne rezortu spravodlivosti položilo prvé základy reformy. Dôchodkový strop na úrovni 64 rokov nahradí individuálny odchod do dôchodku po 40 odpracovaných rokoch a dôchodkový vek podľa strednej dĺžky života. Zavedie sa aj takzvaný rodičovský bonus, pomocou ktorého budú môcť deti zo svojich odvodov a daní prispieť na penziu svojich rodičov. V neposlednom rade sa dôchodok žien a mužov nebude znižovať kvôli obdobiu materskej, rodičovskej či otcovskej dovolenky.
Peniaze od štátu (ne)zachraňovali
Veľa, málo či tak akurát? O miliónoch na záchranu firiem, živnostníkov a zamestnancov sa po vypuknutí pandémie hovorilo veľa. Pre protipandemické opatrenia sa totiž ekonomický život zastavil. Prvý miliardový balík pomoci prišiel mesiac od objavenia prvého prípadu. Nakoniec sa aj tak zdá, že napriek zádrhelom na jej začiatku predsa len aspoň niektorým firmám pomohla. No treba si priznať, že ide skôr o veľkých hráčov. Malé a stredné firmy či živnostníci z nej totiž až pričasto vypadli. A neefektívnosť a nedostatočnosť pomoci od štátu sa skloňuje doteraz. Vláda sa totiž namiesto rozdávania peňazí – takzvaná helikoptérová pomoc, rozhodla pre podmienky. Práve pre tie mnohí z pomoci vypadli.
Tak či onak, ide o najväčšiu finančnú pomoc v histórii Slovenskej republiky. Štát totiž pre firmy, živnostníkov a zamestnancov vyčlenil jednu miliardu eur mesačne a bankové záruky za 500 miliónov eur mesačne. Väčšina peňazí putovala z balíkov Prvá pomoc a jej rozšírenej verzie Prvá pomoc plus z dielne ministerstva práce.
Automobilová veľmoc?
Pandémia sa pohrala veru aj s automobilkami. V prvej vlne – počas marca, postupne zastavovali výrobu jedna po druhej. V apríli sa ukázalo, čo pandémia robí s automobilovým sektorom. Prerušením výroby sa to však neskončilo. Prepady predajov vozidiel nenechali na seba čakať. Rekordné boli hneď v apríli, keď padli o viac ako o 60 percent. Akú-takú nádej dal september, no stačil mesiac a autá skončili opäť v červených číslach. Celkovo podľa odhadov Zväzu automobilového priemyslu sa predaje prepadnú o pätinu. Na prvý pohľad nejde o horibilné číslo. Stačí však zarátať dodávateľské firmy, ktoré závisia od toho, ako sa automobilkám darí. Pätinový prepad je potom oveľa horší výsledok. V prepočte na ľudí ide o státisíce pracovných miest. Hrozivé predpovede hatí miliardová investícia koncernu VWdo bratislavského závodu. Práve sem má naplno prejsť výroba VW Passat a Škoda Superb. Otázne je, či Slovensko takto nezmešká nástup elektromobilovej vlny.
Ekologickejšia ekonomika
Koncom roka si únia odklepla zelenšie ciele. Do roku 2030 sa krajiny zaviazali znížiť emisie o 55 percent. A to z pôvodných 40 percent. Európsky parlament navrhoval ešte ambicióznejšie navýšenie, a to až na 65 percent. Bolo by tak podľa nich jednoduchšie dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050. Slovensko zahlasovalo za schválený návrh, premiér Igor Matovič (OĽaNO) sa však vyjadril, že osobne je aj za ambicióznejšie ciele. Bol to ďalší trucpodnik? Minister hospodárstva Richard Sulík (SaS) sa totiž netajil tým, že ide o príliš ambiciózny plán, ktorý vyjde firmy draho. Sklamanie ostatne netaja ani automobilky, ktoré pre emisné limity už teraz bedákajú, že budú musieť zdražovať.
Ďalšie udalosti, ktoré stoja za zmienku
- Minister práce Milan Krajniak (Sme rodina) presadil aj zmenu automatu na výpočet minimálnej mzdy. Najnižšia mzda sa bude počítať ako 57 percent priemernej mzdy spred dvoch rokov. Pôvodne mala platiť sadzba 60 percent. Stúpne tak z pôvodných 580 eur na 623 eur. Príplatky za prácu budú v zákone stanovené v pevných sumách.
- V polovici júla sa začalo jazdiť po rýchlostnej ceste R7 a časti diaľnice D4. Ide o 29,7 kilometra nových ciest s 22 mostmi.
- Pandémia s cenami realít nepohla. Ceny bytov a domov u nás naďalej rastú. V marci sa zdalo, že ceny bytov a domov pôjdu dole. Opak bol pravdou a zdá sa, že zdražovanie na realitnom trhu nepozná strop.
- V decembri vymenil súkromného prepravcu Regiojet na železničnej trati Bratislava – Komárno nový prepravca, Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK). Dopravu zabezpečuje v spolupráci s rakúskym národným prepravcom ÖBB.
- Nová vláda okresala 13. dôchodky, ktoré tesne pred voľbami odklepla tá bývalá. Podľa schváleného návrhu z dielne ministra práce dosahujú výšku od 50 až do 300 eur.
- Dôchodkový vek pre ročníky 1957 až 1965 – parlament v roku 2020 opravil aj diskrimináciu niektorých ročníkov žien a mužov, ktorým sa odchod do dôchodku neznížil podľa počtu vychovaných detí. Ide o súčasných a budúcich dôchodcov, ktorí sa narodili v rokoch 1957 až 1965.
- Rezort práce opravil aj pravidlá a výšku minimálnych dôchodkov. Tie sa od januára budúceho roka zmrazia na súčasnej úrovni 334,30 eura.
- Parlament v lete v skrátenom legislatívnom konaní schválil prvé ,,podnikateľské kilečko“ z dielne rezortu ministra hospodárstva Richarda Sulíka (SaS). V decembri nasledovalo "druhé podnikateľské kilečko“. Pozostáva zo 469 opatrení, medzi inými aj zlepšenie mechanizmu minimálnej mzdy, zrušenie súbehu príplatkov za sviatky a víkendy či zlúčenie mzdových nárokov, zrušenie povinnosti umývať okná na prevádzke či povinnosti oddelených toaliet pre zákazníkov a zamestnancov. O jednotlivých návrhoch bude ministerstvo hospodárstva ešte rokovať. Presadiť plánuje minimálne 200.
- Vláda zrušila bankový odvod. Peniaze, ktoré sa nazbierali a boli v štátnej kase vo výške zhruba jednej miliardy eur, sa použijú na rozvojové projekty na Slovensku.
- Udalosťou roka 2020 v rámci poistného trhu je predaj poisťovne Axa na Slovensku, v Poľsku a v Českej republike. Dcérske pobočky patrili pod francúzsku poisťovaciu skupinu Axa. Prevzala ju rakúska spoločnosť Uniqa Insurance Group, ktorá oficiálne dokončila akvizíciu v polovici októbra tohto roka. Ide vôbec o najväčší obchod v histórii spoločnosti Uniqa.
- V rámci bankového trhu je podobnou udalosťou predaj OTP banky. Tú prevzala belgická skupina KBC. Tá na Slovensku vlastní napríklad ČSOB Banku. KBC kúpou prevzala 99,44-percentný podiel OTP Banky a zvyšok je rozdelený medzi menších akcionárov.
- Kauzou roka 2020 v rámci finančného trhu bola insolvencia investičnej skupiny Arca Capital. Tá vyvrcholila v decembri zásahom Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) v centrále finančnej skupiny Arca Capital a tiež v jej ďalších bratislavských objektoch.