Boj o minimálnu mzdu. Odborári opustili rokovanie

Mesiace trvajúce spory medzi odborármi a zamestnávateľmi pre výšku minimálnej mzdy sa zrejme neskončia kompromisom . Na pondelkové stretnutie tripartity prišiel minister práce Milan Krajniak (Sme rodina) s novým, v poradí už tretím, návrhom. Ten jej výšku stanovil na 623 eur, teda na 57 percent priemernej mzdy v minulom roku. Upustiť chce aj od návrhu zaviesť štartovaciu mzdu a pre stupne náročnosti práce chce zaviesť paušál zvýšenia o 43 eur. Zatiaľ čo zamestnávatelia kompromisné riešenie prijali, nespokojní odborári opustili rokovanie. Zvyšovanie minimálnej mzdy navyše kritizujú analytici.

, 24.08.2020 12:26, aktualizované: 18:00
debata (201)

VIDEO: Krajniak nahneval odborárov, odišli z rokovania tripartity.

Dôvodom odchodu odborárov z rokovania má byť ministrovo správanie po tom, ako mu oznámili svoje nesúhlasné stanovisko s predloženým návrhom. „Zavolal si na individuálne rokovanie zamestnávateľov, čo považujeme za hrubé porušenie zásad tripartizmu a sociálneho dialógu,“ vysvetľuje viceprezidentka Konfederácie odborových zväzov (KOZ) Monika Uhlerová.

Podľa ministra však odborári o kompromisnom návrhu nechceli ani počuť. „Dnes sa ukázalo, že jeden zo sociálnych partnerov nechce vyjednávať a od začiatku zavádza ostatných,“ povedal po rokovaní Krajniak. Odbory podľa neho aj po predstavení nového návrhu nemienili ustúpiť od pôvodných požiadaviek. Tie rátali so zvýšením minimálnej mzdy podľa automatu schváleného predchádzajúcou vládou na 656 eur. K novému návrhu sú skeptickí a chcú podniknúť ďalšie kroky. „Je oveľa horší ako ten, ktorý ministerstvo predložilo do pripomienkového konania,“ povedal prezident KOZ Marián Magdoško.

VIDEO: Krajniak o odborároch: Všetkých nás zavádzali, nechceli dohodu.

Naopak, zamestnávatelia, ktorí pôvodne žiadali na tri roky zmrazenie príplatkov za prácu v noci či cez víkend, a zároveň zmrazenie minimálnej mzdy na 580 eurách, na kompromis pristúpili. Nadšení však nie sú. Zvyšovanie minimálnej mzdy v súčasnej ekonomickej situácii nepovažujú za správne. „Budeme mať kopec práce s tým, aby sme zamestnanosť udržali tam, kde ju chceme mať,“ komentoval viceprezident Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ) Mário Lelovský. Situácia na trhu práce totiž už teraz nevyzerá dobre. Nezamestnaných bolo v júli až 7,65 percenta obyvateľstva. „O prácu prišli hlavne ľudia v priemysle, službách a obchode,“ vysvetlila Katarína Muchová, analytička Slovenskej sporiteľne.

Odborníci zvyšovanie mzdy nepodporujú

Zvyšovanie minimálnej mzdy v čase, keď ekonomika zaznamenala historicky najvýraznejší prepad – 12,1 percenta – neschvaľujú ani odborníci. Podľa analytika Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz Róberta Chovanculiaka ide o obrovský hazard. „Nikto nevie povedať, koľko bude recesia trvať a aké rýchle bude oživenie ekonomiky,“ hovorí analytik.

Navyše, zvyšovanie minimálnej mzdy je podľa neho témou, ktorú roky zneužívajú politici. Pričiňujú sa o ňu pravidelne, a to dvakrát rýchlejším tempom, ako rastie priemerná mzda a štyrikrát rýchlejšie, ako sa zvyšuje produktivita práce. Inak to nebude ani na budúci rok, keď sa nárast priemernej mzdy očakáva len o 3,1 percenta. Navrhovaná minimálna mzda pritom predstavuje nárast o 7,4 percenta. „Takýto postup bránil vytváraniu pracovných miest v okresoch so stále vysokou mierou nezamestnanosti a, navyše, v súčasnej koronakríze bude tlačiť na rýchlejšie prepúšťanie, ktorého sme už svedkami,“ konštatoval Chovanculiak.

Príliš rýchle zvyšovanie neodporúčajú ani viaceré medzinárodné organizácie. Vďaka nemu sme sa totiž už teraz dostali na čelo Európskej únie v podiele minimálnej mzdy na priemernej mzde. „Tento bude po zvýšení až 54 percent, čo je vysoko nad odporúčanou hranicou,“ vysvetlil Chovanculiak. Vedieme aj v rámci krajín V4. V Česku tvorí minimálna mzda len 44 percent tej priemernej, v Maďarsku 42 percent.

Štartovacia mzda nebude

Minister Krajniak z nového návrhu odstránil aj nápad so zavedením štartovacej mzdy. Tú mali pôvodne dostať ľudia, čo sú bez práce viac ako rok. Malo ísť o 465 eur mesačne v hrubom. Minister chcel novinkou podporiť pracovný trh. Odbory však boli od začiatku proti.

„Môžeme predpokladať, že takýto inštitút určite nie je nástrojom na tvorbu pracovných miest,“ povedala ešte v júli Uhlerová. Firma by podľa nej uprednostnila lacnejšieho zamestnanca a k vzniku nových pracovných pozícií by nakoniec nedošlo. Uhlerová upozorňovala, že výsledkom môže byť aj prepúšťanie. „Nepriamo, štartovacia minimálna mzda je istou obdobou regionálnej minimálnej mzdy,“ uviedla. Na Slovensku sú totiž podľa nej regióny, kde je miera dlhodobo nezamestnaných značne vyššia. Môžu sa tak vytvárať regionálne rozdiely.

Podľa Chovanculiaka je štartovacej mzdy škoda. „Išlo o návrh, ktorý by dal šancu zamestnať sa ľudom, ktorí majú nízke vzdelanie a nemajú pracovné návyky,“ hovorí. Zamestnať takýchto ľudí za mzdové náklady na novú minimálnu mzdu – a teda 842 eur – je podľa neho ťažko predstaviteľné.

Krajiak chce zmenu legislatívy

Z neúspešného rokovania zrejme vzíde aj zmena v legislatíve. Minister chce, aby odbory mali v tripartite širšie zastúpenie ako len Konfederáciu odborových zväzov (KOZ). Tá podľa neho zastupuje len 200-tisíc ľudí. Ďalších 1,8 milióna zamestnancov tak na tripartitných stretnutiach reprezentovaná nie je. „Možno by bolo dobré zapojiť aj iných partnerov, ako Inštitút zamestnanosti či organizáciu Pracujúca chudoba, aby bol sociálny dialóg čo najvyváženejší,“ povedal po tom, čo predstavitelia KOZ opustili rokovanie.

Opozícia sa chystá odvolávať

<A>Jednostranná dohoda ministra len so zamestnávateľmi prekáža aj opozícii. Podľa Smeru takýmto správaním hrubo porušil základné pravidlá fungovania tripartity. „Svojim konaním vrátil minister Slovensko do čias vlád Vladimíra Mečiara alebo Ivety Radičovej, keď vláda rokovala výlučne so zamestnávateľmi a tripartita prakticky neexistovala,“ uvádza strana na svojom facebookovom profile s tým, že je pripravená rokovať o Krajniakovom odvolávaní.

Podobný názor majú aj poslanci z pripravovanej strany Hlas-SD. „Minister práce Milan Krajniak pokračuje v deštrukcii sociálneho štátu,“ povedal vo videu zverejnenom na sociálnej sieti Facebook jej člen Erik Tomáš. Podľa jeho slov sa minister pridal na stranu podnikateľov na úkor obyčajných zamestnancov. Zároveň členovia budúcej strany osobne podporia odborárske protesty v uliciach.

© Autorské práva vyhradené

201 debata chyba
Viac na túto tému: #minimálna mzda #rokovanie #KOZ #Milan Krajniak
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy