Viktor Novysedlák, výkonný riaditeľ Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ):
Ústavný zákon by mal v prvom rade ukotviť základné princípy pre správne fungovanie dôchodkového systému. Mal by teda reflektovať na dlhodobé problémy dôchodkového systému a rámcovať ich riešenie. Najväčším problém slovenského dôchodkového systému je jeho dlhodobá neudržateľnosť, ktorú ešte zhoršuje nefunkčnosť druhého piliera. Predložené znenie sa však týmito problémami zaoberá len veľmi všeobecne.
Naopak, relatívne veľká časť ústavného zákona sa venuje prijatiu politických opatrení z programového vyhlásenia vlády, z ktorých väčšina nesúvisí s riešením dlhodobých problémov a ktoré by mali byť riešené v rámci bežných zákonov upravujúcich fungovanie sociálneho systému. Z pohľadu dlhodobej udržateľnosti aktuálne nie je zrejmé, či predložený návrh bude zmenou k zlepšeniu udržateľnosti dôchodkového systému.
Radovan Ďurana, analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS):
Ústavný zákon by nemal načrtávať reformné zmeny. Ak je už nevyhnutné prijímať zákony ústavnou väčšinou, malo by sa tak diať po adekvátnej verejnej diskusii, po predstavení reformných zámerov a prepočítaní dosahov. To sa však neudialo, a preto by mal byť návrh stiahnutý a prepracovaný. Vo vyspelých krajinách sa takéto zákony prijímajú po niekoľkoročnej diskusii. V návrhu zákona vidím veľa nedostatkov, ktoré nás spolu s inými analytikmi viedli k spísaniu hromadnej pripomienky.
Predovšetkým, zákon namiesto posilnenia udržateľnosti zvyšuje deficit dôchodkového systému, zavádza nefinančnú dávku (nie je jasné, akú). Oslabuje postavenie sporiteľov a ich práva pri nakladaní s úsporami, núti ich nakupovať dnes neatraktívne doživotné anuity. Niežeby zákon neobsahoval aj rozumné návrhy, ako zrušenie dôchodkového stropu či zakotvenie valorizácie o dôchodcovskú infláciu, ale ako celok nie je prínosom a mal by byť prepracovaný.
Ján Šebo, ekonóm a odborník na dôchodkové schémy z Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici:
Návrh ústavného zákona o starobnom dôchodkovom systéme prináša nový pohľad na dôchodkový systém. Deklaruje jasnú ambíciu zaviesť korekčné mechanizmy pre dosiahnutie predvídateľnosti a dlhodobej udržateľnosti. Obmedzuje politický populizmus a zneužívanie dôchodkového systému na politický boj a kupovanie si voličov. To sú dobré stránky návrhu. Kritickejší som k nedotiahnutým nápadom, ktoré môžu finančne destabilizovať dôchodkový systém.
Takým nápadom je príplatok k starobnému dôchodku, ktorý poznáme pod pojmom rodičovský bonus. Nedotiahnuté sú aj otázky okolo štátnej dôchodkovej správcovskej spoločnosti, či diktovanie investičnej stratégie správcom. Ako nebezpečné sa javia návrhy na zavedenie starobného dôchodku v nefinančnom plnení alebo obmedzenie dedenia vo výplatnej fáze, čím sa naznačuje, že sa obmedzí ponuka finančných produktov.
Peter Goliaš, riaditeľ Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO):
Dôchodkový systém je dlhodobo neudržateľný a potrebuje zmeny, ktoré znížia budúce výdavky rádovo v percentách hrubého domáceho produktu, čo sú miliardy eur ročne. Zmeny avizované v návrhu ústavného zákona tieto úspory negarantujú, ale obsahujú viacero opatrení smerujúcich k dosiahnutiu finančnej udržateľnosti. Zásadným krokom je naviazanie dôchodkového veku na strednú dĺžku života. Zaujímavý je tiež návrh na automatické úpravy systému, pokiaľ sú verejné financie v pásme vysokého rizika udržateľnosti. Návrh hovorí o zvýšení odvodov, dočasnom zmrazení alebo spomalení rastu dôchodkových dávok a tiež o predĺžení dôchodkového veku. Detaily ale chýbajú, preto sa nedá vyhodnotiť funkčnosť tohto mechanizmu.
Návrh obsahuje aj ďalšie pozitívne zmeny ako napríklad garanciu minimálnych odvodov do druhého piliera vo výške najmenej štvrtiny povinných odvodov, automatický vstup do druhého piliera pre mladých, odstránenie znevýhodnenia pre rodičov starajúcich sa o maloleté deti či pravidelné informovanie o dôchodkoch. Na druhej strane rizikom je zvýšenie výdavkov v dôsledku zavedenia rodičovského príplatku a pripadne aj skoršieho odchodu do dôchodku. Presné dosahy na udržateľnosť sa nedajú vyhodnotiť, keďže predstavené návrhy sú len rámcové, bez potrebných detailov. Tie budú zrejme známe až pri predložení návrhu úprav nadväzujúcich zákonov. Zvýšenie dôchodku rodičom najmenej o jednu pätinu odvodov, ktoré platia ich deti, bude mat určite negatívny dosah na udržateľnosť. Tie peniaze v systéme budú chýbať. Novinkou je tiež umožnenie odchodu do dôchodku po 40 odpracovaných rokoch.
V prípade nízkeho veku by mal byť adekvátne znížený dôchodok, inak by táto zmena zhoršila udržateľnosť systému. Návrh predpokladá aj praktické zrušenie možnosti jednorazového vyberú aspoň časti nasporenej sumy v druhom pilieri. To sa bude dať, len ak si človek nasporí veľmi nízku sumu alebo ak sa dostane do ťažkej životnej situácie.Pravdepodobne sa tým obmedzí alebo aj zruší možnosť dedenia časti úspor vo výplatnej fáze. Predstavené tézy predpokladajú významne zásahy do dôchodkového systému, pričom vo viacerých bodoch nie sú známe detaily. Pred schvaľovaním ústavného zákona by preto mala prebehnúť verejná diskusia podporená prepočtami dosahov, aby bolo zrejmé, ako návrh ovplyvní verejné financie.
Vladimír Baláž, ekonóm Prognostického ústavu SAV:
Oceňujem zámer opraviť niektoré rozhodnutia bývalej vlády a urobiť dôchodkový systém znovu udržateľným. Udržateľnosť systému by mala byť garantovaná ústavným zákonom. Takisto oceňujem, že v návrhu zákona i dôvodovej správe sa explicitne spomínajú princípy zásluhovosti a že čerpanie materskej a otcovskej dovolenky by sa nemalo premietať do nižšieho dôchodku v starobe a návrat k indexácii dôchodkov podľa dôchodcovskej inflácie. Hneď v odseku dva číslo sedem sa však tento princíp čiastočne popiera, a to rôznymi vágnymi ustanoveniami. Návrh ústavného zákona však v niektorých častiach prináša viac otázok ako odpovedí, a to najmä v prvom pilieri, ktorý vždy bude hlavným zdrojom príjmu v starobe pre podstatnú väčšinu dôchodcov.
Je správne, že zákon znovu zavádza princíp posúvania dôchodkového veku podľa dĺžky dožitia. Taktiež hovorí o tom, že podmienkou odchodu na dôchodok je určitý počet odpracovaných rokov. Nikde však tieto parametre nedefinuje. Rozumiem tomu, že ide o ústavný zákon, ktorý nemôže a ani nemá natvrdo stanovovať konkrétne roky, resp. percentá. Dôchodkový systém musí reagovať na množstvo interných aj externých faktorov, ktoré nevieme do detailu predvídať, a teda by ani nebolo správne definovať v zákone všetky možné parametre. Na druhej strane sú však parametre, ktoré sú pre udržateľnosť prvého piliera absolútne kľúčové. Čo napríklad bude znamenať dosiahnutie počtu odpracovaných rokov? Budú sa odpracované roky počítať na základe určitého minimálneho objemu odvodov na starobné poistenie? Ak áno, koľko to bude?
Bude stačiť, ak poistenec bude mať počas roka jednu dohodu o vykonaní práce na pár hodín a už bude mať nárok na započítanie odpracovaného roka? Takýto systém by nahrával špekulantom a znevýhodňoval ľudí v nízkopríjmových povolaniach, ktorí tvrdo dreli celý život, no dôchodok by dostali podobný. Stanovenie takýchto parametrov je pre udržateľnosť a zásluhovosť systému veľmi dôležité. V návrhu zákona je aj viacero vágnych ustanovení, ktoré de facto popierajú jeho zmysel. Domnievam sa, že pred prijatím takéhoto dôležitého zákona by sme mali vykonať variantné analýzy udržateľnosti systému z hľadiska demografických a ekonomických parametrov. A na základe týchto analýz urobiť tento zákon menej vágny.
Marián Búlik, finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko:
Súčasný dôchodkový systém obsahuje niekoľko neštandardných nastavení, ktoré ohrozujú jeho udržateľnosť do budúcnosti. Ide nielen o pevný vek odchodu do dôchodku (64 rokov) a minimálny dôchodok, ktorý demotivuje platiť odvody, ale tiež o presun ľudí do nevhodných fondov z roku 2013, ktorý ich stál miliardy eur na stratených výnosoch. Pozitívne vnímam, že ústavný zákon chce nielen napraviť deformácie, ale zavádza aj individuálny dôchodkový strop, minimálnu sadzbu príspevkov do druhého piliera, pravidelný výpis a prednastavenú sporiacu stratégiu.
Keďže presné znenie zákona sa ešte len pripravuje, nie je zrejmé, ako bude vyzerať cenovo dostupná pasívna investičná stratégia, ktorá by mala stáť menšie poplatky, alebo meranie výkonnosti podľa referenčných indexov. Ako negatívum vnímam fakt, že prednastavená sporiaca stratégia bude platiť len pre nových sporiteľov. Kľúčové je totiž presunúť veľkú časť 69 percent úspor sporiteľov z málo zárobkových konzervatívnych do rastových fondov, a to sa pravdepodobne na základe tohto zákona nestane. Keďže drvivá väčšina ľudí sa o svoje sporenie nezaujíma, mal by to byť štát, ktorý zákonom rozumne prednastaví sporenie s najlepšou šancou na dostatočné výnosy.
František Burda, investičný analytik spoločnosti FinGO:
Všetky návrhy, ktoré stabilizujú dôchodkový pilier na Slovensku, nám môžu pomôcť. Všetci dobre vieme, že demografia je neúprosná, pracujúcich ubúda a dôchodcov pribúda. Tento návrh ústavného zákona zaručuje ľuďom istotu odchodu do dôchodku po 40 rokoch strávených v práci a tiež zvyšovanie dôchodku o dôchodcovskú infláciu. A čo je veľmi zaujímavé, vzniká tzv. rodičovský bonus, pätina odvodov detí pôjde na dôchodkové zabezpečenie ich rodičov. Veľmi pozitívne vnímam aj nový, spravodlivejší pohľad pri starostlivosti o maloleté dieťa.
Ten, kto sa oň stará, tak nemá byť sankcionovaný nižším dôchodkom v budúcnosti. Veľkým posunom je aj nové informovanie občana o jeho dôchodku. Človek dostane v jednej obálke informáciu, aký dôchodok ho čaká v budúcnosti zo všetkých troch pilierov. Pokiaľ klient nemá tretí pilier, tak len z prvého a druhého piliera. Slováci sa vo všeobecnosti v dôchodkovom systéme veľmi nevyznajú a mnohí stále nepoznajú ani výhody vstupu do druhého či tretieho piliera, preto akákoľvek osveta v tejto oblasti ľuďom pomôže.