Vznik realitnej bubliny brzdili aj v treťom štvrťroku pomerne vysoké príjmy domácností. Ostatne to ukazuje aj kompozitný index Národnej banky Slovenska, ktorý v tomto období zamieril z pásma rizika mierne dole.
„Riziko spôsobilo prudké ekonomické ochladenie, na ktoré ceny nehnuteľností nereflektovali,“ hovorí ekonomický analytik Tatra banky Boris Fojtík. V druhom štvrťroku totiž slovenská ekonomika pre pandémiu padla takmer o štyri percentá. Výrazne však stúpli aj obavy z vývoja pandémie. A hoci prepad pokračoval, zdá sa, že na pandémiu sme si akosi zvykli. Neistota na realitnom trhu sa však podľa Fojtíka v posledných mesiacoch zvýšila. „V porovnaní s minulým rokom je pravdepodobný pokles záujmu o menšie byty,“ hovorí. Práve tie ľudia kupovali ako investíciu.
Krízový rok 2008 by sa teraz podľa analytika Borisa Tomčiaka z Finlord.cz. nemal opakovať. V tom roku sa ceny nehnuteľností dramaticky prepadli. „Bublina by vznikla, keby začala prevažovať špekulatívna aktivita, čo sa teraz nedeje,“ hovorí. Okrem toho finančná kondícia domácností sa podľa Tomčiaka výrazne nezhoršila. „Vláda prijala mnoho záchranných opatrení a pomocou svojho dlhu rozdelila medzi ľudí finančné prostriedky,“ hovorí. Mzdy padali najmä v druhom štvrťroku. Slovensko tak ťaží z členstva v únii, ktoré potiahlo aj platy ľudí, vysvetľuje analytik. Dopyt po bytoch tak u nás neutícha, keďže aj človek s priemerným platom si podľa Tomčiaka pri využití hypotéky stále môže nákup dovoliť.
Málo bytov – priveľký záujem
Za zdražovaním nehnuteľností je podľa realitného makléra Vladimíra Boháča zo spoločnosti Arvin & Benet nízka ponuka kvalitných bytov. Ceny tlačia hore aj historicky najnižšie sadzby hypoték a ich dostupnosť. „Pokiaľ sa nestane s trhom niečo, čo teraz nevieme zohľadniť, očakávam rast cien nehnuteľností,“ hovorí Boháč.
Najviac zdraželi podľa Boháča prémiové nehnuteľnosti na žiadaných adresách. „Týchto nehnuteľností je tak málo a dopyt je taký silný, že mnohí sú pripravení zaplatiť viac, ako by sa mohlo zdať, že je férová cena, len aby byt nadobudli,“ hovorí.
Podľa analýzy Národnej banky Slovenska stál v treťom štvrťroku jeden štvorcový meter 1 792 eur. Priemerná cena stúpla oproti prvému polroku o 61 eur. Najviac vyjde štvorcový meter v Bratislave, a to 2 360 eur. Nasledujú Košice s 1 421 eurami za štvorcový meter a Žilina s cenou 1 330 eur. Najlacnejší je Nitriansky kraj – štvorcový meter tu stojí priemerne 988 eur. V Banskobystrickom kraji 1 030 eur.
Prepad v prvej vlne? Len minulosť
Zastavenie realitného trhu v prvej vlne, je, zdá sa, dávno zabudnuté. „Zlomovým bodom bolo následné ohlásenie mechanizmu rušenia opatrení, kde sme hneď pocítili veľmi silný nový dopyt,“ hovorí Boháč. Pandémia vtedy spôsobila dramatické zníženie počtu obhliadok. Boháč odhaduje, že na jar ich bola len necelá tretina bežného množstva.
Počas jarných mesiacov boli v kurze najmä rekreačné nehnuteľnosti. „Pandémia predovšetkým spomalila výstavbu nových bytov a zároveň sa znížila ponuka existujúcich nehnuteľností na predaj,“ hovorí Tomčiak. Okrem toho je stredná Európa špecifická. Byty tu na trhu totiž stále chýbajú. Naopak, v USA pandémia spôsobila výrazný pokles cien nehnuteľností spojených s obrovskou ponukou bytov na predaj, vysvetľuje analytik.
„Investovanie do nehnuteľností je považované v akomkoľvek čase za jedno z najbezpečnejších,“ hovorí Eva Sadovská, analytička z Wood &Company. Naše obydlia sa počas pandémie stali aj dočasným miestom na vykonávanie práce či školou pre deti.
Rekordne nízke sadzby
„Súčasná politika centrálnej banky, s výhľadom ďalšieho uvoľnenia, praje žiadateľom o hypotekárne úvery, ktorých nízke sadzby podporujú dopyt po nehnuteľnostiach,“ hovorí Katarína Muchová z oddelenia analýzy trhu Slovenskej sporiteľne. Na trhu zároveň stále prevláda dobrá dostupnosť hypotekárnych úverov, ktorých medziročný rast ostal nad deviatimi percentami aj napriek komplikovanej situácii na trhu, dodala.
A sme opäť pri minuloročnom rekordnom raste platov, ktorý ich udržal relatívne vysoko aj napriek pandémii. Dokedy budú mzdy ťahať ceny na realitnom trhu? „Ak príjmy rastú pomalšie ako ceny domov či bytov, stáva sa kupovanie nehnuteľností menej dostupným,“ hovorí Muchová.
Lacné ceny nájmov
O prenájom bytov či domov dnes nie je až taký veľký záujem – ceny preto idú dole. „Nájsť nájomcu je ťažšie ako pred koronakrízou, ceny išli nižšie zhruba o 15 percent,“ hovorí realitný maklér Vladimír Boháč z Arvin & Benet Boháč. Za lacné prenájmy môžu aj byty, ktoré sa donedávna ponúkali na krátkodobý prenájom – takzvané Airbnb.
„Pandémia zatiaľ spôsobila najmä výrazný tlak na ceny nájmu,“ hovorí Boris Fojtík, ekonomický analytik Tatra banky. Zvýšená ponuka bytov tlačí aj na ceny nájmov, ktoré idú dole. Situácia sa podľa Fojtíka nezmení skôr, kým sa opäť nerozbehne medzinárodný turistický ruch.