Miera evidovanej nezamestnanosti za október dosiahla úroveň 7,35 percenta. V porovnaní s rovnakým obdobím počas vlaňajška však stúpla o vyše 2,4 percenta. Na druhej strane, prácu si našlo o takmer 1 500 ľudí viac ako v rovnakom období minulého roka. Krajniak poukázal aj na to, že miera nezamestnanosti je v súčasnosti o niečo nižšia ako tesne pred krízou za mesiac apríl v roku 2008. Najviac ľudí si našlo prácu v prešovskom okrese. V Prešovskom kraji bolo tiež najviac žiadostí o podporu pracovných miest.
VIDEO: Krajniak o dobrých číslach miery nezamestnanosti.
Umelé udržiavanie pracujúcich?
Za pozitívnym vývojom minister práce vidí hlavne predvídateľnosť a podporu firiem, ktoré pôsobia v dodávateľských odvetviach. Práve tie na jar dostali dotáciu a ich stabilita bola rozhodujúca pre ďalšiu sieť iných firiem. „Rozhodli sa zmeniť štruktúru a berú diely od nás. Mnohé firmy, ktoré ešte na jar chceli prepúšťať, tak dnes vytvárajú nové pracovné miesta,“ tvrdí Krajniak, ktorému opatrne dávajú za pravdu aj ekonomickí analytici. Dotovanie však môže skutočnú situáciu skresľovať.
Podľa Petra Goliaša z insštitútu INEKO brzdia prudký rast nezamestnanosti hlavne kompenzačné schémy na udržanie pracovných miest, príspevky na podporu zamestnávania mladých ľudí či opatrenia pomoci pre menších podnikateľov. Tí tiež zamestnávajú ľudí. „Bez uvedených opatrení by mohol byť nárast nezamestnanosti v tomto roku aj dvojnásobný,“ myslí si Goliaš. Mnohé firmy tak držia svojich ľudí len vďaka peniazom od štátu. Podľa Krajniaka ale nejde o umelé udržiavanie zamestnancov.
„Na jar sme si získali dôveru podnikateľov tým, že im došli peniaze. V tejto druhej vlne vidíme, že majú istotu a vedia si vypočítať, koľko dostanú a je to pre nich konkurenčná výhoda v porovnaní s inými dodávateľmi a inými krajinami, kde výroba bola úplne obmedzená,“ dodal. Podľa Róberta Chovanculiaka z inštitútu INESS je zamestnanosť umelo udržovaná a súčasnú situáciu na trh práce môžeme prirovnať k pľúcam, ktoré „dýchajú pomocou prístroja“.
Podľa jeho slov sa jeho skutočný stav ukáže až vtedy, keď štát prestane vyplácať pomoc pre firmy a zamestnancov. „Potom sa ukáže, či podnikatelia dokážu udržať pracovné miesta aj bez dotácií,“ myslí si Chovanculiak. Dodal, že stav zamestnanosti bude ešte záležať od toho, ako slovenská ekonomika zvládne druhú vlnu pandémie. Tá potrápi najmä prevádzky v cestovnom ruchu, keďže k obmedzeniu výroby napríklad v priemyselných závodoch zatiaľ nedošlo.
Firmy: Sme v neistote
Podľa hovorkyne Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR Miriam Filovej ku klesajúcej zamestnanosti síce prispieva dotovanie firiem, no tie sú aj tak stále v neistote. Prvá pomoc plus navyše skresala podmienku udržania dotovaného pracovného miesta z dvoch na jeden mesiac. „Spravili sme to kvôli tomu, že ide zimná sezóna. Chceli sme zamestnávateľom uľahčiť rozhodovanie,“ vysvetlil zmenu Krajniak. Dodal, že firmy by sa možno báli žiadať o dotáciu, ktorá by ich potom zaviazala udržať pracovné miesto dva mesiace bez istoty prežitia.
Nové pracovné miesta navyše nepribúdajú. Ich počet sa po sezónnom očistení v porovnaní so septembrom znížil o 1,5 percenta. „Čo sa týka náboru novej pracovnej sily, firmy sú v dôsledku aktuálnej, neistej situácie opatrné,“ tvrdí Filová. Podľa jej slov zamestnávatelia na trhu práce pociťujú výrazný prepad, zároveň majú pesimistické vyhliadky aj do budúcna, čo sa odzrkadľuje v nízkom počte voľných pracovných miest. Firmy nechávajú v dôsledku krízy a neistoty mnohé aktivity utlmené, zdôrazňuje Filová.
Foto: Robert Hüttner
Treba počítať aj s tým, že situácia sa ešte o niečo zhorší počas zimy a na jar. A to hlavne kvôli obmedzeniam počas druhej vlny pandémie. Prepúšťanie avizujú najmä niektoré prevádzky, ktoré zastrešuje Asociácia hotelov a reštaurácií Slovenska. Tie počas prvej vlny pandémie zaznamenali pokles pracujúcich takmer o tretinu. Počas druhej vlny môže prísť o prácu ďalších 16,5 percenta zamestnancov. V reštauráciách a hoteloch tak druhá vlna ohrozuje približne 36-tisíc ľudí pracujúcich.
To, či bude nezamestnanosť ďalej rásť nezávisí len od typu opatrení, ale aj od rezerv jednotlivých podnikov a domácností. Štát zatiaľ plánuje pomoc predlžovať až dovtedy, kým to bude potrebné. Peniaze z únie má Slovensko k dispozícii ešte na celý rok 2021. Od toho ďalšieho by mal začať platiť trvalý kurzarbeit, ktorý plánuje zaviesť rezort práce. Krivku štatistiky ľudí bez práce môže ovplyvniť aj stav v zahraničí. „Závisí to aj od návratu našich emigrantov po tom, čo časť z nich stratí prácu v iných krajinách,“ myslí si Michal Páleník z Inštitútu zamestnanosti. Neistota zostáva, dodal.
V septembri klesli platy
Podľa údajov Štatistického úradu v septembri medziročne rástla priemerná mzda vo väčšine odvetví. Výnimkou sú ubytovacie zariadenia a prevádzky autoservisov. Zamestnancom v ubytovacích zariadeniach klesla priemerná mzda o 3,2 percenta a dosahuje 775 eur mesačne. Jej priemerná výška navyše klesá už siedmy mesiac po sebe, čo je zhruba od začiatku pandémie. Podľa Páleníka však môžu byť údaje skreslené. „Sektor ubytovania a stravovania dlhodobo vypláca načierno, za slepoty inšpektorátov práce, ktoré ignorujú tieto porušovania zákonov a zneužívanie zamestnancov,“ myslí si.
Národný inšpektorát práce (NIP) od vypuknutia koronakrízy v tomto sektore riešil prípady čiernej práce. Vo väčšine podozrení sa to kontrolou aj potvrdilo. „Po prijatí obmedzení počas prvej vlny pandémie začali firmy v sektore hotelov a reštaurácií pristupovať k zamestnávaniu ľudí načierno. Boli tam aj kuriózne prípady v oblasti stavebníctva,“ prezradil vedúci riadenia NIP Michal Horňak. Išlo najmä o pracovníkov zo Srbska a Ukrajiny. Okrem čiernej práce sa počas pandémie hovorí aj o zamestnávateľoch, ktorí pracovníkov nútia podpísať výpoveď na dohodu, aby sa vyhli výpovednej lehote. Ľudia by sa podľa Horňaka mali obrátiť na NIP.
Naopak, najvyšší rast miezd oproti vlaňajšku počas septembra zaznamenal sektor maloobchodu. Ľuďom tam rástli priemerné platy o osem percent a dosiahla úroveň 825 eur. Septembrovým prekvapením bol aj rast priemerných platov v oblasti reštaurácií a pohostinstiev, kde na úroveň 560 eur mesačne. Ide tak o 7,7-percentný rast a druhý najvyšší za september. O vyše šesť percent si polepšili aj ľudia v informačných a komunikačných činnostiach. Podľa Chovanculiaka sa priemerná mzda začne rýchlejšie zvyšovať, až keď nám prestane klesať ekonomický výkon krajiny.