Predĺženie rokovaní až do rána má na svedomí razantný odpor Poľska, ktorého premiér Mateusz Morawiecki sa dožadoval záruk, že mu únia poskytne finančné prostriedky na prechod k čistej energii. Podobný názor zdieľalo aj Česko a ďalšie stredoeurópske krajiny závislé od dodávok uhlia. Náš severný sused zároveň presadzoval právo členských krajín zvoliť si svoj národný energetický mix podľa vlastného výberu. Spoločne s Českom tiež žiadali, aby akákoľvek dohoda o cieľoch pre rok 2030 umožnila využívať plyn alebo jadrovú energiu ako alternatívu pri prechode na obnoviteľné zdroje.
Podľa koordinátora občianskeho združenia Priatelia Zeme-CEPA Juraja Melichára ide o malé víťazstvo pre všetkých a dohodnuté percentá môžeme prekonať. A to v prípade, ak vytvoríme regionálne pracovné miesta pre energetické a dopravné plánovanie a realizáciu projektov. „Kvalitnou obnovou budov, totiž, môžeme znížiť energetickú potrebu až o 70% a miestnymi obnoviteľnými zdrojmi vo vlastníctve ľudí znížiť závislosť od dovozu fosílneho plynu zo zahraničia," hovorí. Pomôcť by podľa neho mohli práve finančné prostriedky z Plánu obnovy a dobre nastavených eurofondov.
Ambiciózne Slovensko
Postoj Slovenska v tejto veci bol jasný ešte pred summitom. Zatiaľ, čo premiér Igor Matovič (OĽaNO) sa sám prikláňal k tomu najambicióznješiemu cieľu, oficiálna pozícia Slovenska po zasadaní Výboru NRSR pre európske záležitosti vo štvrtok ráno zostala na 55-tich percentách. Toto stanovisko premiér potvrdil aj po príchode z Bruselu. „Samozrejme, že som na summit išiel tlmočiť cieľ ľudí na Slovensku- 65%. Ale priznajme si, maximálna možná dohoda bola 55%,“ povedal.
Nie všetci koaličný partneri však zdieľaju jeho názor. Podľa minsitra hospodárstva Richarda Sulíka (SaS) je 55 percent maximum. Príliš ambiciózne ciele považuje skôr za škodlivé voči slovenskému priemyslu. „Som presvedčený, že keby sme zajtra prijali 65, opäť prídu niektorí, ktorí budú chrmukaví a budú chcieť 75. Môžeme emisie znížiť aj o 120 percent, otázka je, aká je za to cena,“ povedal v rozhovore pre denník Pravda šéf rezortu hospodárstva. Prehnané znižovanie emisií do roku 2030 podľa neho svetu nijak nepomôže, pretože veľkí hráči ako Čína či India do tohto boja nepôjdu. „Akurát my tu budeme musieť zavrieť naše oceliarne a oni oceľ vyrobia za horších podmienok ako my dnes a životné prostredie zaťažíme ešte viac,“ dodal.
Za pravdu mu dáva aj Republiková únia zamestnávateľov (RUZSR). Podľa jej taojmníka Martina Hoštáka naplnenie nového cieľa bude vyžadovať dodatočných 90 miliárd eur ročne. A to nad rámec 336 miliárd, ktoré sú potrebné na financovanie doterajších 40-percent. „Celé sa to bude diať v čase koronakrízy, dopady na zamestnanosť budú nespochybniteľné. Najmä ak vezmeme do úvahy, že naši konkurenti z krajín mimo únie – Rusko, Čína a iní- takéto prísne limity nemajú,“ povedal Hošták.
Asociácia zamestnávateľských zväzov (AZZZ) však situáciu až tak čiernobielo nevidí a dohodu očakávala. „Klimatická zmena je spolu s pandémiou Covid-19 najväčšou globálnou hrozbou súčasnosti a snaha o zvýšenie emisného cieľa je pochopiteľným krokom,“ hovorí prezident asociácie Tomáš Malatinský. Na transformáciu navyše Slovensko dostane prostriedky z únie. Už bude len na nás, ako ich využijeme. Dôležitá bude podľa Malatinského úloha Modernizačného fondu ako aj peniaze z Národného integrovaného reformného plánu na podporu zamestnávateľov pri prechode na nízkoemisné alternatívy. Napríklad na výmenu nízkoemisných kotlov a z pohľadu samospráv aj na výmenu dieslových autobusov za nízkonákladové. Od augusta 2021 bude mať totiž verejný sektor povinnosť nakúpiť v rámci verejného obstarávania aspoň tretinu nových autobusov s alternatívnym pohonom. Rozdiel v cenách by mal preplácať štát. „Samosprávy by tak konečne nakupovali lepšiu ekologickú nízkoemisnú alternatívu, nakoľko rozdiel v cene by im doplácal štát,“ dodáva.
Protest za klímu
Ten najambicióznejší cieľ navyše podporovali aj mnohí slovenskí europoslanci, aktivisti a ekológovia. Od pondelka do stredy – presne 65 hodín – v tejto veci protestovali pred Úradom vlády. Cheli tak presvedčiť premiéra, aby na summite presadzoval práve najradikálnejšie zníženie. Podľa Kataríny Juríkovej, programovej riaditeľky Greenpeace Slovensko, totiž politici v otázkach súčasnej pandémie rešpektujú vedeckú komunitu, no v prípade klimatickej krízy je jej hlas naďalej ignorovaný. "Je čas, aby Slovensko prestalo ignorovať vážnosť situácie a postavilo sa za rázne riešenie klimatickej krízy. Podpora 65 % zníženia emisií do roku 2030 na Európskej rade je prvým krokom a nádejou pre budúce generácie,” povedala Juríková.
Fakt, že premiér do Bruselu odletel s podporou 55-percentného cieľa, považuje za ignoráciu odporúčaní vedcov, predvolebných sľubov vládnej strany, ako aj požiadavky vyše 120-tisícov ľudí podpísaných pod petíciou Klíma ťa potrebuje. Navyše, samotné shcválenie tohto cieľa je jasným dôkazom neochoty vlád zaoberať sa skutočnými príčinami klimatickej krízy. „Cieľ 55 % nezodpovedá vedeckým odporúčaniam, podľa ktorých musí únia znížiť svoje emisie o minimálne 65 %, aby naplnila záväzky z Parížskej dohody,“ hovorí Juríková. Zdôraznila tiež, že ide o net-cieľ, ktorý počíta aj s prírodnými záchytmi CO2.
Vo výsledku tak ide len o 50,5 % cieľ reálneho zníženia emisií v najviac znečisťujúcich sektoroch ako energetika, doprava alebo živočíšna výroba. „Na dosiahnutie 55 % sa únia bude spoliehať na zachytávanie CO2 lesmi, ktoré už teraz trpia kvôli klimatickej zmene,“ dodáva. Problémom je podľa Greenpeace aj princíp technologickej neutrality, ktorý do dohody presadili krajiny strednej Európy spoločne s Francúzskom. Apeloval naň aj premiér Matovič. „Už teraz vyrábame druhé najvúčie množstvo elektriny jadrom. Preto bolo pre nás doležité zachovať si túto možnosť,“ povedal po prílete. Tento princíp pritom umožňuje fosílnemu plynu čerpať peniaze určené na zelené investície, čo je podľa Juríkovej katastrofou pre klímu.