Väčšina automobiliek ani pri maximálnej snahe nedokáže ani teraz dosiahnuť stanovené limity. Museli by predávať autá so spotrebou do štyroch litrov na sto kilometrov, čo nie je technicky reálne. „Budú tak musieť buď zaplatiť obrovské pokuty za každé auto, alebo stiahnuť z ponuky bežné motory na úkor hybridov. V oboch prípadoch sa to, samozrejme, premietne do ceny vozidiel,“ hovorí Martin Vlachynský, analytik inštitútu INESS.
Dnes v Európe platí, že priemerné emisie áut jednej značky nesmú prekročiť 95 gramov emisií CO2 na kilometer. Nepočítalo sa do toho päť percent najsilnejších áut. Od budúceho roka však budú automobilky musieť povinne do svojich emisných košov zarátať všetky predané vozidlá. A to bez výnimky. Teraz sa totiž môžu predávať aj autá nad emisný limit, no vyvážiť ich treba predajom vozidiel s nízkymi emisiami. A to tak, aby priemer zostal 95 gramov na kilometer. Iba tak sa automobilka vyhne pokute, ktorá nie je malá. Za každý gram emisií nad stanovenú hranicu musí pri každom aute predanom v Európe zaplatiť 95 eur.
No i tak limit nedokázal splniť žiaden výrobca, ktorý neprešiel na slabšie autá s nižšími emisiami, hybridy či bezemisné elektromobily. Nájdu sa i také automobilky, čo idú do extrému a už v súčasnosti nemajú vo svojom európskom portfóliu ani jeden model bez elektrickej výpomoci. Stačí si prelistovať cenníky značky Suzuki – nový Ignis, Swift alebo SX4 S-Cross už v inej ako mild-hybridnej verzii neponúka.
Pri emisiách sa však tlak na ceny neskončí. Ak si Brusel presadí meranie reálnej spotreby na diaľku v každom aute – ako sa momentálne špekuluje, bude to ešte tvrdšia rana. Mnoho hybridov a plug-in hybridov má normovanú spotrebu oveľa nižšiu, ako tú reálnu. Tým sa stratia ich výhody pri posudzovaní priemerných emisií.
Brusel tlačí na ceny
To, že sa zrušenie emisnej výnimky v budúcom roku premietne do celkového zdraženia áut, si myslí aj výkonný viceprezident Zväzu automobilového priemyslu Pavol Prepiak. Zavážia však podľa neho aj ďalšie bruselské nariadenia – Európska únia kladie čoraz väčší dôraz na pasívnu, ako aj aktívnu bezpečnosť vozidiel. „Zavádzanie nových asistenčných systémov pre aktívne dobrzďovanie, vyhodnocovanie únavy vodiča a udržiavanie vozidla vo zvolenom jazdnom pruhu spolu s čoraz silnejúcim tlakom na znižovanie emisií povedú k podstatnému nárastu výrobných nákladov automobiliek,“ hovorí Prepiak.
Výsledkom tak podľa neho bude nielen zvýšenie cien modelov so spaľovacími motormi, ale aj rast predaja elektromobilov a hybridov. Ak by totiž chcela automobilka celú „emisnú pokutu“ premietnuť do ceny silného auta, jeho cena by stúpla extrémne. Napríklad takmer 600-koňový Mercedes G vo verzii AMG63 by mal zdražieť o 24 415 eur. Má totiž priemerné emisie CO2 až 257 gramov nad normu. A každý gram treba prenásobiť sankčnou sumou 95 eur.
Najlepšie zo značiek je na tom Toyota. Tá má podľa agentúry JATO priemerné emisie modelov na európskom trhu za rok 2019 vyššie len o 2,5 gramu. Ak by sa emisné sankcie premietli do ceny áut, zdraželi by v priemere len o 237,5 eura. Pri Škode by takéto zdraženie predstavovalo takmer 2 200 eur na auto a pri Mercedese vyše 4 360 eur.
Zadné vrátka
„Výnimka nechávala akési zadné vrátka pre výrobcov, mohli do nej započítať modely s najvýkonnejšími motormi, ktoré sa im potom nerátali do priemeru,“ vysvetľuje Vlachynský. Napríklad Ford Mustang s vrcholným motorom má normované emisie približne trikrát vyššie, ako je limit. Po novom bude musieť Ford za každý predaný Mustang predať dva elektromobily, aby sa dostal na priemer 95 gramov na kilometer, dodáva Vlachynský. Ďalším riešením je model brutálne zdražiť, presunúť ho na trhy mimo únie či ho ponúkať iba v hybridnej verzii so slabším motorom.
„Automobilky sa na túto situáciu pripravujú už dlhodobejšie, preto postupne zaraďujú do svojho portfólia viac elektromobilov a hybridov, znižujúcich priemerné emisie,“ hovorí Zuzana Kubíková, PR manažérka spoločnosti Mitsubishi Motors SR. Tá má v portfóliu napríklad SUV Outlander, ktorého emisie sú len 46 gramov, teda hlboko pod aktuálnou normou.
Výrobcovia budú podľa Kubíkovej nútení zaradiť do portfólia modelov ponúkaných v Európe ešte viac elektrifikovaných vozidiel. A to napríklad elektromobily, plug-in hybridy, hybridy či mild-hybridy. Práve tie sú vybavené technológiami, ktoré priemerné emisie znížia, no cenu áut výrazne zvýšia.
Slabšia ponuka, vyššie ceny
Ak vezmeme do úvahy priemerné emisie z roku 2018, tak Toyota by mala platiť pokutu okolo pol miliardy eur ročne, čo sú zhruba tri percentá jej minuloročných globálnych ziskov. VW však bude musieť nájsť okolo deväť miliárd eur, čo by ho pripravilo o tri štvrtiny minuloročného zisku. Koncernu PSA by dokonca pokuta vyšla skoro dvakrát vyššia, ako bol jeho minuloročný zisk.
Automobilky sa preto snažia normám prispôsobiť, niektorým sa to napokon podarí. Najmä tým, ktoré sú tradične schopné predať veľa hybridov, elektromobilov a malých automobilov – ako napríklad Toyota, Renault alebo Nissan.
„Voľné emisie však nebudú konkurentom rozdávať, nechajú si ich draho zaplatiť,“ hovorí Vlachynský. Podľa neho sa budú snažiť automobilky emisie znižovať rôznymi opatreniami, prakticky každé z nich však povedie k ochudobneniu trhu. Budú do áut montovať len nízkoobjemové slabé motory, ponúkať menšie a ľahšie autá, alebo vyradia z ponuky pohon 4×4. Je tu však ešte jedna možnosť – automobilky sa môžu spájať s výrobcami elektromobilov, aby znížili svoje priemerné emisie. To napríklad urobil Fiat-Chrysler, ktorý sa za poplatok zhruba pol miliardy eur ročne „emisne“ spojil s Teslou. Iný veľký čistý výrobca elektromobilov však nie je.
„Ostáva ešte jedna možnosť, ako mierne zlepšiť emisné hodnoty – emisné kredity. Tie môže automobilka získať za uvedenie niektorých inovácií na trh,“ dopĺňa Vlachynský. Každá inovácia ale povedie pravdepodobne tiež k zvýšeniu ceny auta.