„Druhé podnikateľské kilečko je absolútne nesúrodá zbierka rozumných pripomienok, ideologických postojov, nenávisti k odborom, návrhov rozvracajúcich kontrolné mechanizmy a návrhov masívne poškodzujúcich zamestnancov," hovorí zakladateľ občianskeho združenia Pracujúca chudoba Milan Kuruc. Ministerstvo hospodárstva má podľa neho robiť opatrenia na zlepšenie podnikateľského prostredia, no nie cez zhoršovanie pracovného prostredia. A navyše bez konzultácií s odborníkmi z oblasti.
Spoločne s Konfederáciou odborových zväzov (KOZ) tak Kuruc nesúhlasí hlavne s opatreniami, ktoré majú za cieľ zníženie miezd. Medzi ne patrí zlepšenie mechanizmu minimálnej mzdy, zrušenie súbehu príplatkov za sviatky a víkendy, či zlúčenie mzdových nárokov. Podľa hovorkyne KOZ Márie Nemethovej kilečko navyše rieši mnohé z vecí, ktoré už boli predmetom úpravy a už sa významne zmenili v neprospech zamestnancov. „Ide napríklad o oddelenie príplatkov od minimálnej mzdy, oddelenie práce z domu od domáckej práce a telepráce v Zákonníku práce či zlúčenie stupňov náročnosti práce," hovorí.
Kilečko však cieli aj na zrušenie záväznosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa pre firmy. Podľa Nemethovej je takéto opatrenie „v priamom rozpore so smerovaním a požiadavkami Európskej komisie, napríklad aj s ustanoveniami navrhovanej smernice o primeraných minimálnych mzdách v Európskej únii". Tá totiž priamo žiada zvýšiť pokrytie kolektívnymi zmluvami v členských štátoch. Je nepochopiteľné, že takéto opatrenie má vôbec podporu, upozorňuje Nemethová, keď krajiny, v ktorých je výrazne vyššie pokrytie kolektívnymi zmluvami, sa v rebríčkoch konkurencieschopnosti umiestňujú vyššie ako Slovensko. „Vďaka kolektívnym zmluvám majú totiž rovnaké konkurenčné podmienky a nepredbiehajú sa len lacnou pracovnou silou a dumpingom sociálnych benefitov,“ dodáva.
Otázne sú aj opatrenia, ktorými sa znižuje ochrana a bezpečnosť zdravia pri práci. Príkladom je zrušenie povinnosti zamestnávateľa zabezpečiť zdravotné posúdenie zamestnanca pracujúceho v noci najmenej raz za rok, či zrušenie preventívnej prehliadky pred nástupom do práce. „Z pohľadu práv zamestnancov ide vskutku o niečo otrasné," hovorí Kuruc.
Čo bude v druhom kilečku?
Do druhého protibyrokratického balíčka z dielne rezortu hospodárstva sa dostalo 469 opatrení z 2 500 podnetov. Pozrite si výber niektorých z nich:
- Zrušenie povinnosti zakúpenia diaľničnej známky za prívesný vozík.
- Zrušenie koncesionárskych poplatkov pre zamestnávateľov.
- Zjednodušenie skladovacích podmienok mäsových výrobkov.
- Odstránenie neprimeraných podmienok v obchode s potravinami, ako je zákaz predaja pod nákupnú cenu, zákaz nákupu za nižšie ako ekonomicky oprávnené náklady a zákaz zníženia kúpnej ceny.
- Zrušenie každoročného predkladania potvrdení o vlastníctve bankového účtu pri žiadostiach o poskytnutie podpory v poľnohospodárstve.
- Zrušenie povinnosti pravidelného čistenia okien na pracoviskách.
- Zlúčenie stupňov náročnosti práce.
- Zníženie frekvencie oboznamovania zamestnanca s predpismi BOZP z dvoch na štyri roky.
- Zrušenie povinnosti mať v gastroprevádzkach zvlášť WC pre zamestnancov a zákazníkov.
- Zníženie frekvencie štatistického vykazovania.
- Prispôsobia sa daňové predpisy výdavkom za testovanie zamestnancov na COVID-19.
- Zavedie sa možnosť odpočtu daňovej straty za posledných 5 rokov bez obmedzenia na jednotlivé roky.
- Zrušenie cenovej regulácie elektriny a plynu pre malé podniky.
- Voľba výhodnejších dodávok tepla.
- Zavedenie alternatívnej možnosti prihlásenia sa do elektronickej schránky.
- Zjednodušenie vykonávania činnosti športového maséra.
- Zavedenie inštitútu všeobecnej voľnej živnosti.
- Rozšírenie možnosti vypovedania zmluvy pre firmy v duálnom vzdelávaní.
- Zjednodušenie získania živnostenského oprávnenia pre príbuzné činnosti
- Zrušenie evidenčných listov odpadu
- Zníženie pokút pre malých a stredných podnikateľov a zavedenie inštitútu druhej šance
Analytici: Nepôjde o katastrofu
Ide naozaj až o takú veľkú krivdu? Podľa analytikov nie. Do slovenských zákonov sa totiž v priebehu rokov dostalo mnoho byrokratických ustanovení, ktoré boli vždy len akousi reakciou na problémy malej skupiny zamestnancov. Podľa analytika spoločnosti Finlord.cz Borisa Tomčiaka je teda jasné, že dotknuté skupiny ľudí, pre ktorých ustanovenia vznikli, nebudú spokojné. Množstvo opatrení, ktoré musia mať podnikatelia na pamäti, je však také obrovské, že ho nemôžu reálne sledovať. Prakticky sú tak stále v rozpore s nejakým ustanovením zákona, a ani o tom nemusia vedieť.
„Legislatíva, ktorú nemôžu subjekty reálne sledovať, nie je dobrá a jednoznačne sa musí zjednodušiť. A to i za cenu, že niekoľkým vybraným skupinám by zachovanie ustanovení zákona vyhovovalo" hovorí Tomčiak. Negatívny vplyv očakáva u 10 až 15 percent zamestnancov s nízkymi zárobkami a nízkou schopnosťou vyjednávať so zamestnávateľmi podmienky. Naopak, opatrenia pomôžu strednej vrstve a zamestnancom s nadpriemernými príjmami. Riešenie? Vláda by podľa analytika mala myslieť na postupnú rekvalifikáciu nízkopríjmových ľudí na pracovné činnosti s vysokou pridanou hodnotou.
Opatrenia, aj keď ide o súbor drobností, sú pozitívnym signálom aj podľa analytika Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz Martina Vlachynského. „Ako sa vraví, stokrát nič a zabilo to vola – ak tých drobností musí podnikateľ do roka riešiť desiatky, ich zredukovanie pocítime výrazne," hovorí. Zlepšenie podnikateľského prostredia vedie k rastu zamestnanosti, produktivity, a tým aj miezd, aj keď nie zo dňa na deň, dodáva Vlachynský.
Ministerstvo: Chceme rokovať
Výhrady odborárov sú predčasné aj podľa samotného ministerstva hospodárstva. Predstavené kilečko je podľa hovorkyne rezortu Kataríny Matejkovej len súbor podnetov z praxe, ktoré ešte nie sú konečné. „O definitívnej podobe bude teraz ministerstvo rokovať so zástupcami zamestnávateľov, odborárov, príslušných ministerstiev, ako aj ďalších dotknutých subjektov," hovorí.
Kritici sa však obávajú, že ich na rokovania nik nepozve. „Minister Sulík a jeho štátny tajomník Oravec sa nikdy netajili svojím negatívnym vzťahom k odborom a právam zamestnancov, takže absolútne neočakávame takúto ponuku. Tieto návrhy by v prvom rade mala prerokovať tripartita," hovorí Milan Kuruc z Pracujúcej chudoby. Tá je však od leta, keď došlo ku konfliktu medzi ministrom práce Milanom Krajniakom (Sme rodina) a odbormi, nefunkčná.
Obavy má aj KOZ. „Očakávali by sme, že k tomu súboru opatrení prebehne konečne štandardná odborná diskusia a nebude sa opakovať situácia, keď boli jednotlivé subjekty dotlačené vyjadrovať sa z hodiny na hodinu," hovorí Nemethová. A to aj k zmenám, ktoré ešte neboli ani na papieri, dodáva. Okrem toho sú opatrenia nateraz podľa hovorkyne odborárov v takej podobe, že nie je možné o nich reálne diskutovať. „Evokuje to stav, že kvantita opatrení má prednosť pred kvalitou a najdôležitejšie je ich prijať čo najrýchlejšie, bez adekvátnej diskusie," dodáva Nemethová.
Zvýšenie minimálnej mzdy. Ublíži či pomôže?
Od januára dôjde k zvýšeniu minimálnej mzdy o 43 eur v hrubom. Z 580 eur tak najmenšie platy poskočia na 623 eur. Paušálne – tiež o 43 eur, sa zvýšia aj stupne náročnosti práce. Aké budú ekonomické dosahy? Názory analytikov sa rôznia. „Nepriaznivé to bude pre menší počet spoločností s nízkou pridanou hodnotou, ktoré jednoducho nedokážu vyplácať viac svojim zamestnancom. Ostatné firmy i tak vyplácajú zamestnancom vyššiu než minimálnu mzdu, takže sa im prakticky nič nezmení," hovorí analytik spoločnosti Finlord.cz Boris Tomčiak. Fakt, že rast minimálnej mzdy negatívne vplýva na ekonomický rozmach krajiny podľa neho nie je pravdivý. „Zvyšovanie minimálnej mzdy by malo byť spojené s vyšším tlakom na rekvalifikáciu zamestnancov na činnosti s vysokou pridanou hodnotu a na úpravu vzdelávacieho systému tak, aby boli na Slovensku predovšetkým vzdelaní zamestnanci," dodáva.
Podľa mnohých však nie je najlepší čas na takéto kroky. Mnohé odvetvia, v ktorých ľudia za minimálne mzdy pracujú – gastro, hotelierstvo či turizmus – sú totiž koronakrízou zasiahnuté najviac a navyšovanie minimálnej mzdy môže viesť k prepúšťaniu. „Výrazné zvýšenie minimálnej mzdy tak môže viesť k tomu, že niektorí zamestnanci namiesto vyššieho zárobku môžu prísť o prácu a skončiť na úradoch práce. Je teda žiaduce, aby výška minimálnej mzdy bola adekvátna ekonomickému vývoju a situácii na trhu práce,“ hovorí analytička Poštovej banky Jana Glasová.