„Ak sa pozrieme na rozdiel medzi priemernou hodinovou mzdou zamestnancov, na ktorých sa vzťahuje kolektívna zmluva a zamestnancov, na ktorých sa kolektívna zmluva nevzťahuje, tak je rozdiel značný. Pri hodinovej mzde sa dlhodobo rozdiel pohybuje od 16 do 20 percent v prospech zamestnancov pokrytých kolektívnymi zmluvami,“ píšu zástupcovia KOZ v publikácii s názvom Bariéry členstva v odboroch 3: Stratégia budovania nových kapacít odborov v Slovenskej republike.
V štúdii uvádzajú na podporu svojich tvrdení aj čísla. Hrubé priemerné mzdy zamestnancov s kolektívnymi zmluvami v slovenskom hospodárstve boli v roku 2022 o viac ako 200 eur vyššie ako u tých zamestnancov, ktorí kolektívnymi zmluvami chránení neboli. Zatiaľ čo zamestnanec s kolektívnou zmluvou zarábal minulý rok v priemere 1 573 eur, pracovník bez nej zarobil len 1 355 eur.
Čítajte viac Zavedenie kratšieho pracovného času či vyššie minimálne mzdy. Odborári predstavili požiadavky na Ficovu vládu
Z dostupných údajov rovnako vyplýva, že rozdiel v zárobkoch v oboch kategóriách zamestnancov sa každým rokom zvyšuje. Napríklad v roku 2009 zarábal zamestnanec, na ktorého sa vzťahovala kolektívna zmluva, v priemere o 60 eur viac ako zamestnanec, na ktorého sa kolektívna zmluva nevzťahovala. V roku 2021 už bol tento rozdiel vyšší ako 230 eur.
Problémom však podľa zástupcov zamestnancov je, že Slovensko patrí v rámci najbohatších krajín sveta (OECD) k štátom s najnižším pokrytím kolektívnymi zmluvami. Posledný údaj z roku 2015 dokonca hovorí iba o 25-percentnom pokrytí u nás.
„Takýto podiel pokrytia je nízky nielen v porovnaní s krajinami severnej a západnej Európy, ale aj v porovnaní s Českom (34 percent v roku 2018) a Slovinskom (78 percent v roku 2017). Náš podiel od roku 2015 veľmi pravdepodobne ešte klesol, pretože mnohé zamestnávateľské organizácie pravidelne odmietajú uzatvárať kolektívne zmluvy vyššieho stupňa a vo februári 2021 zrušil slovenský parlament aj dovtedy relatívne slabé rozširovanie platnosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa,“ sumarizuje odborár Ján Košč.
Nejde iba o platy
Z globálneho hľadiska zároveň platí, že Slovensko má jeden z najnižších podielov odborových organizácií v rámci OECD. Posledné údaje z roku 2018 prezrádzajú, že je u nás odborová organizovanosť na úrovni iba 11,3 percenta. Horšie ako Slovensko sú na tom v tejto oblasti napríklad Spojené štáty (10,3 percenta) či Maďarsko (8,3 percenta). Na druhom konci spektra sa potom nachádzajú krajiny ako Island (92,2 percenta), Dánsko (67 percent) alebo Švédsko (65,2 percenta), ktoré sa dávajú za príklad spoločnosti, kde sa majú zamestnanci dobre.
To, že odbory sú pre výšku našich platov, ale rovnako aj pre celkové zlepšovanie pracovného prostredia skutočne dôležité, potvrdzujú aj ďalší odborníci. „Odbory určite majú svoje miesto aj v 21. storočí a budú dôležité aj pre slovenský trh práce. Ako príklad nám môže poslúžiť Nemecko, kde funguje veľmi dobrá spolupráca medzi odbormi, štátom a firmami na úrovni odvetví,“ povedal už skôr pre Pravdu ekonóm a vedúci Katedry hospodárskej politiky na Národohospodárskej fakulte Ekonomickej univerzity v Bratislave Martin Lábaj.
Čítajte viac Prepustiť tisícky ľudí z úradov. Tvrdé šetrenie navrhnuté Horváthom, pomôže to štátu?
Medzinárodne uznávaná expertka v tejto oblasti Marta Kahancová, ktorá pôsobí v Stredoeurópskom inštitúte pre výskum práce (CELSI) a rovnako aj na Fakulte sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského v Bratislave, potvrdzuje, že medzi vyšším pokrytím kolektívnymi zmluvami a vyššími platmi skutočne existuje súvislosť.
„Na vyššie platy vplýva nielen odborová organizovanosť, ale aj pokrytie kolektívnymi zmluvami. Tieto dva faktory treba rozlíšiť, keďže kolektívne zmluvy platia aj pre nečlenov odborov. Ale samozrejme platí, že silnejšie odbory majú silnejší analytický aj vyjednávací potenciál, a preto vedia kvalitnejšie nastaviť spolu so zamestnávateľmi proces kolektívneho vyjednávania,“ hovorí pre Pravdu odborníčka.
Kahancová však pripomína, že kolektívne vyjednávanie nie je iba o platoch. V súčasnosti sú podľa nej dôležité aj témy, ktoré sa týkajú prispôsobovania pracovného času či vzdelávania a rekvalifikácie v čase, keď firmy čoraz viac investujú do robotizácie, automatizácie a digitalizácie.
Okrem toho je veľkou témou aj skracovanie pracovného času – teda štvordňový pracovný týždeň. Práve odborári sú tou skupinou, ktorá čoraz hlasnejšie volá po zmene storočnej „tradície“ osemhodinového pracovného času. V súvislosti s aktuálnym dianím okolo programového vyhlásenia novej vlády vyrukovala KOZ s požiadavkou, aby vláda začala na Slovensku s testovaním štvordňového pracovného týždňa.
„Na Slovensku je téma skracovania pracovného času o to aktuálnejšia, pretože patríme medzi krajiny, kde sa pracuje výrazne viac ako v mnohých krajinách Európy,“ píšu odborári vo svojom vyhlásení. Platí pritom, že zatiaľ čo priemerný počet odpracovaných hodín v rámci EÚ je na úrovni 37,5 hodiny týždenne, slovenskí zamestnanci za tento čas odrobia 39,6 hodiny.
Napriek tomu, že sme krajinou, v ktorej zamestnanci v porovnaní s inými štátmi EÚ trávia v práci podstatne viac času, naše mzdy tomu nezodpovedajú. Priemerná mzda v druhom štvrťroku tohto roka bola u nás na úrovni 1 419 eur, čo nás zaraďuje ku krajinám s najhoršími platmi v rámci únie. Podľa ekonómov za tým stojí nízka produktivita práce, ktorá patrí medzi najväčšie výzvy novej vlády na čele s Robertom Ficom (Smer).
Pomôže Fico odborom?
Vláda sa vo svojom programovom vyhlásení zaviazala, že s týmto problémom začne niečo robiť a prijme opatrenia na zvýšenie platov zamestnancov. Jej prvým krokom bude zvýšenie minimálnej mzdy na úroveň 60 percent, po čom dlhodobo volajú aj odborári. Súčasné nastavenie automatu pritom počíta s tým, že ak sa firmy a odborári nedohodnú, výška najnižšieho zárobku v hospodárstve je na úrovni 57 percent z priemernej mzdy na Slovensku za predchádzajúci rok.
Čítajte viac Vysoké platy v bankách? Mýtus, vravia odborári. Zamestnanci UniCredit na Slovensku sú v štrajkovej pohotovosti
Aj tu však v priebehu posledných rokov zohrali výraznú úlohu práve odbory. V roku 2022 a 2023 sa ich zástupcom podaril historický úspech, keď s vládou vyrokovali minimálnu mzdu, ktoré prekročila rámec automatu. Po poslednom vyjednávaní, ktoré sa skončilo v auguste tohto roka, je tak už jasné, že najmenej zarábajúci zamestnanci dostanú v roku 2024 namiesto pôvodných 744 eur plat vo výške najmenej 750 eur v hrubom.
Štvrtá Ficova vláda okrem toho sľubuje aj obnovenie a zvýšenie efektívnosti „rozširovania odvetvových kolektívnych zmlúv tak, aby si firmy nekonkurovali nízkymi mzdami na úkor pracujúcich“. „Konkrétne opatrenia – ako „obnoviť a zvýšiť efektívnosť kolektívnych zmlúv“, predpokladáme, že budú výsledkom úzkej spolupráce vlády a sociálnych partnerov,“ zhodnotila pre Pravdu znenie tejto časti programového vyhlásenia hovorkyňa KOZ Martina Nemethová s tým, že kroky vlády v tomto smere víta.
Zároveň pripomína, že programové vyhlásenie vlády zrejme reaguje na záväzky v súvislosti so smernicou EÚ, ktorú musia členské štáty implementovať do svojej legislatívy do 15. novembra budúceho roka. Táto smernica navrhuje dosiahnuť aspoň 80-percentné pokrytie zamestnancov kolektívnymi zmluvami v rámci únie.
Kahancová v tejto súvislosti hovorí, že obnova a zvýšenie efektívnosti kolektívnych zmlúv je témou číslo jeden v celej EÚ. „Preto teraz všetci – vláda, odbory aj zamestnávatelia – hľadajú spôsoby, ako zlepšiť kolektívne vyjednávanie ako efektívny regulačný nástroj pre pracovné podmienky. V poslednom desaťročí sme u nás badali skôr opačný trend – všetko regulovať cez legislatívu,“ prízvukuje odborníčka.
Čítajte viac Minimálna mzda na rok 2024: Historickú dohodu sa nedarí zopakovať, aká suma je zatiaľ na stole?
Kahancová rovnako potvrdzuje, že práve kolektívne zmluvy patria k nástrojom, ktoré pomáhajú zvyšovať platy. To ukazujú spomínané čísla zo štúdie odborárov, z ktorých vyplýva, že vo firmách, v ktorých odbory pôsobia, sú mzdy vyššie približne o 20 percent. Otázkou tak zostáva, ako sa s touto výzvou popasuje nová vláda a ako bude v praxi vyzerať jej prísľub zameraný na zvyšovanie efektívnosti kolektívnych zmlúv.