V ankete denníka Pravda sme položili ekonómom dve otázky: čo považujú za najlepšie a, naopak, čo za najhoršie ekonomické opatrenia v novom programe vlády.
Brigita Schmögnerová, exministerka financií
- PVV je prvé PVV, ktoré sa hlási k nevyhnutnosti prechodu na nový model rastu a k nevyhnutným transformačným krokom, ktoré k nemu povedú: k zelenej transformácii a k digitálnej transformácii, ktorej súčasťou je i transformácia na inovatívnu ekonomiku. Nejde iba o prázdne heslo, v relevantných častiach PVV sa tento prístup detailnejšie rozpracúva. Nejde preto o jedno „najlepšie“ opatrenie!
- Za „najhoršie“ pokladám to, že sa tento prístup adekvátne neodrazil na zámere PVV podporiť lokálny rozvoj.
Čítajte viac Schmögnerová a ľavičiari pripravili pre Fica nové dane. Viac zaplatia bohatí, Matovičov balíček sa prepracuje
Marián Búlik, analytik OVB Allfinanz Slovensko
- Jednou z kľúčových tém pre budúcnosť Slovenska je kritický odliv mozgov z krajiny. Každý rok odchádzajú tisíce najšikovnejších mladých ľudí študovať do zahraničia a veľká časť z nich sa nikdy nevráti späť. Preto je pozitívom, že sa vláda chce v tejto oblasti sústrediť na koordináciu agendy „lákania a udržania talentu na Slovensku“ koordináciou viacerých rezortov a má ambíciu vytvárať vhodné a udržateľné podmienky pre dostupné nájomné bývanie vrátane identifikácie prebytočných nehnuteľností štátu a ich využitie na prestavbu na nájomné byty. Škoda len, že problému odchodu talentovaných mladých ľudí mozgov napriek urgentnej situácii vníma len ako strednodobú prioritu a to isté platí aj o nájomnom bývaní.
- Nová vláda hovorí o prehodnotení efektívnosti všetkých troch pilierov dôchodkového systému, čo medzi odborníkmi len potvrdzuje obavu o budúcnosť 2. piliera dôchodkového sporenia. Pre vládu, ktorá potrebuje konsolidovať financie a súčasne tvrdí, že nechce siahať na žiadne sociálne benefity a škrtať výdavky, je 13 miliárd eur úspor v tomto pilieri mimoriadne lákavá príležitosť. Aj keď sa vláda zaštiťuje formuláciou o snahe o dlhodobú udržateľnosť a maximálny úžitok pre poistencov, videli sme v praxi v roku 2013, ako podobná snaha naposledy dopadla, keď sa strata z hromadného presunu sporiteľov do dlhopisového fondu odhaduje na 7 až 10 miliárd eur.
Čítajte viac Fico a jeho ministri majú nový program. Prídu nové dane, nové dávky aj dôchodky. Ako to zasiahne ľudí?
Podobne zlou správou je snaha dotovať splácanie hypoték napriek tomu, že tým vláda rieši neexistujúci problém. Úroky pri hypotékach rastú od januára 2022 a aj keď sa úroková sadzba už zvyšovala desaťtisícom ľudí, percento zlyhaných úverov sa nijako nezvýšilo. A podľa analýzy NBS bude mať reálne problémy so splácaním v ďalších rokoch len asi 1 % dlžníkov. Napriek tomu chce vláda tento rok investovať do daňového bonusu 10 miliónov eur a ak by prišla s 2 % plošnou bonifikáciou hypoték budúci rok, išlo by o enormné výdavky v stámiliónoch eur.
Čítajte viac Programové vyhlásenie Ficovej vlády 2023 - 2027. Prečítajte si jeho kompletné znenie
Ľuboš Pavelka, Ekonomická univerzita Bratislava
- Programové vyhlásenie je vcelku dobré, ale príliš všeobecne napísané. Pozitívne možno oceniť víziu zlepšenia slovenského školstva, podporu vedy, stimuly na lákanie a udržanie talentov.
- Zníženie trestov za majetkové delikty je v rozpore so snahou o znižovanie daňových únikov (kontroverzné návrhy). V daňovo-odvodovej oblasti je v pláne zvýšenie progresivity daní – vyššie sadzby dane a zavedenie nových pásiem. Okrem daní však treba zvýšiť adresnosť sociálnych benefitov (daňového bonusu, rodinných prídavkov) na podobnom princípe, ako dnes funguje krátenie nezdaniteľného minima v ročnom zúčtovaní dane z príjmu. V PVV chýba zvýšenie podpory pre dobrovoľné sporenie na dôchodok (3. pilier), ktoré by tiež malo byť adresné, a nie paušálne. V oblasti daní by štát mal podporiť najslabšie príjmové skupiny zamestnancov, ktorí čerpajú benefity zo sociálneho fondu zamestnávateľa (napr. oslobodenie príspevkov na dopravu do zamestnania od dane z príjmu, zmiernenie podmienok pre poskytovanie sociálnej výpomoci zo sociálneho fondu a pod.)
Pavel Škriniar, Ekonomická univerzita Bratislava
- Za pozitívne sa dá vnímať zdanenie neduhov spoločnosti, akými sú tabakové výrobky, lieh, hazard a určite by som privítal aj zdanenie sladených nápojov, o ktorých sa tiež uvažuje. Oceňujem aj snahu riešiť zanedbávanú podporu bývania v podobe prestavby nevyužívaných nehnuteľností štátu na nájomné byty.
- Za negatívne opatrenie vnímam oslabovanie druhého piliera. Už samotná myšlienka zásahu zneisťuje sporiteľov, nehovoriac o nejakom zásahu doň. Druhý pilier je o budúcnosti občanov, preto každý zásah do neho vnímam ako ohrozenie budúcnosti krajiny. Rovnako negatívne je zasahovanie do stability bankového sektora cez bankový odvod, pretože jeho zvýšením sa to ľudí dotkne dvojako – cez načerpané úvery pocítia priamy vplyv a nepriamo cez zvýšené výdavky štátu pri financovaní už drahšieho štátneho dlhu.
Silvia Hallová, partnerka poradenskej spoločnosti Grant Thornton
- Z daňovej oblasti vnímam ako pozitívny návrh na čiastočnú zmenu a presun príjmov štátu viac do spotrebných daní (lieh, tabak, sladené nápoje, environmentálne dane a dane z hazardu) a plánované zvýšenie majetkových daní. V prípade spotrebných daní platia tí, ktorí spotrebúvajú a ktorí aj spôsobujú v budúcnosti zvýšené výdavky na zdravotnú starostlivosť, a to isté platí aj pre environmentálnu záťaž a podobne. Pri zvýšení spotrebných daní ide o presun daňového zaťaženia do tých oblastí, ktoré neovplyvňujú negatívne hospodársku aktivitu, na rozdiel od výkonu práce alebo podnikania. Veľmi pozitívne vnímam aj snahu zjednotiť výber daní a odvodov pod strechou Finančnej správy. Zjednotenie by predstavovalo zjednodušenie administratívy výberu, platenia, oznamovania zmien na rôzne inštitúcie, ale aj úsporu nákladov pri správe a kontrole správnosti platenia daní a odvodov.
- Negatívne vnímam zvyšovanie sadzieb dane z príjmov, a to z dôvodu, že je potrebné pozerať sa na zaťaženie ceny práce komplexne a posúdiť celkové zaťaženie nielen daňou z príjmov, ale aj výškou zdravotných a sociálnych odvodov, ktoré sú na Slovensku medzi najvyššími v rámci EÚ. Zvýšenie zaťaženia ceny práce vedúce k zvýšenému zdaneniu lepšie zarábajúcich skupín zamestnancov nemusí automaticky prispieť k zvýšeným príjmom do štátneho rozpočtu. Naopak, ide o ďalší dôkaz, že v tejto krajine sa úspech neodpúšťa.