Návod, ako skresať najvyšší deficit Slovenska spomedzi všetkých členských krajín európskeho bloku, už predstavilo ministerstvo financií či Národná banka Slovenska. Teraz svoj pohľad na vec ponúkla aj skupina ľavicových ekonómov.
Vo svojej štúdii s názvom Spravodlivé, inovatívne a trvalo udržateľné Slovensko novej Ficovej ekonómovia vláde ponúkli riešenia, ako by mala byť krajina spravovaná. V skupine ekonómov je napríklad bývalá ekonómka Brigita Schmögnerová, odborová predáčka Monika Uhlerová či ekonóm Anton Marcinčin, ktorý bol poslancom za KDH.
Hneď v prvej kapitole štúdie sa pozreli na to, ako by mala vyzerať konsolidácia verejných financií. Opatrenia rozdelili na dve skupiny. Tie, ktoré smerujú k znižovaniu výdavkov, a opatrenia na strane príjmov.
„Prekopať" Matovičov balík
Na strane výdavkov navrhujú prehodnotiť daňový bonus, ktorý sa ukázal podľa nich ako diskriminačný a zvýhodňujúci vyššie príjmové skupiny. Pripomeňme, že vyšší daňový bonus a vyššie prídavky na dieťa boli súčasťou Matovičovho rodinného balíčka. Spolu 200 eur na dieťa, teda plnohodnotný 140-eurový daňový bonus a prídavok na dieťa 60 eur, mohol získať rodič, ktorý dostával hrubú mzdu aspoň vo výške 809 eur mesačne. Platí to pri jednom dieťati.
Čítajte viac Matovič pomáha najmä bohatším, nie najchudobnejším. „200 eur na dieťa“ je pre mnohých chiméra, pozrite sa prečo
Nastala tak paradoxná situácia, keď ľudia s najnižšími príjmami nedostali daňový bonus v plnej výške a ten smeroval len k lepšie zarábajúcim rodičom. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť prepočítala, že len 55 percent rodičov má nárok na plnú sumu, teda 200 eur na dieťa.
Ušetriť na strane výdavkov by mohol štát podľa ľavicových ekonómov aj na tom, že prehodnotí, koľko a komu bude štát dávať na investičnú pomoc. Štát sa snaží na Slovensko prilákať investorov aj tým, že im napríklad dá daňové úľavy či poskytne priame financie na rozvoj. Úradnícka vláda takto napríklad podporila nemeckú spoločnosť Winkelman, ktorá bude investovať v Rimavskej Sobote. Vyrábať chce kovové zásobníky teplej vody pre tepelné čerpadlá a ohrievače. Celková investícia bude 110 miliónov eur a vláda ju podporila štátnou investičnou pomocou v hodnote približne 41,25 milióna eur vo forme dotácie. Vzniknúť má vyše 400 nových pracovných miest. Vláde sa tak podarilo dostať investora do regiónu s vysokou nezamestnanosťou.
Ľavicoví ekonómovia navrhujú, aby kritériom na udelenie investičného stimulu nebola len zamestnanosť. Podporu treba podľa nich redukovať iba pre investorov, ktorí pomôžu realizovať transformáciu na nový rastový model. Ten by už nemal byť založený na tom, že Slovensko bude len montážnou dielňou s nízkymi zárobkami.
Kabinet Ľudovíta Ódora predstavil svoje rozpočtové „lego kocky“. Takmer stovka opatrení má dostať naše verejné financie do lepšej kondície. V pomere 59 ku 41 v ňom predstavili zvýšenie daní a zníženie výdavkov. V návrhoch bola spomenutá napríklad daň z cukru, zvýšenie dane z tabaku či z alkoholu.
Ľavicoví ekonómovia upozorňujú, že zvýšenie spotrebných daní nepostačí a na zvyšovanie DPH doplatia najviac nízkopríjmové skupiny. Jedným z opatrení s najvyšším dosahom na rozpočet je zvýšenie DPH. Ak by sa základná sadzba DPH zvýšila z 20 na 21 percent, do rozpočtu by pritieklo pol miliardy za tri roky. V prípade, že by ju vláda zdvihla na 22 percent, prinieslo by to miliardu eur v priebehu troch rokov.
Pozreli sme sa na to, aké dane navrhujú zvýšiť ľavicoví ekonómovia:
1. Dorovnávacia 15 % daň
Jedným z opatrení ľavicových ekonómov je zaviesť takzvanú dorovnávaciu daň na úrovni 15 percent. Ide o zdanenie globálnych korporátnych spoločností. Viac by tak zaplatili veľké svetové firmy. Návrh vychádza z európskej smernice o minimálnej dani. Princíp si môžeme vysvetliť na príklade, ktorý zverejnil rezort financií.
Veľká nadnárodná skupina má svoju materskú spoločnosť, povedzme, vo Francúzsku a na Slovensku má dcérsku spoločnosť. Dcérska spoločnosť na Slovensku podlieha efektívnemu zdaneniu vo výške 10 percent a dorovnávacia daň je vo výške päť percent, teda do 15 percent. Bez zavedenia návrhu zákona by spomínaných päť percent bolo dodanených vo Francúzsku. Zavedenie dorovnávacej dane na Slovensku zabezpečí, že spomínaná päťpercentná dorovnávacia daň neskončí v štátnom rozpočte Francúzska, ale v štátnom rozpočte Slovenska.
2. Daň z neočakávaných ziskov
Aj druhý návrh sa týka zdanenia firiem. Podľa ľavicových ekonómov treba zvážiť vyššiu daň pre vysokopríjmové podniky, respektíve v závislosti od miery zisku. „Iným riešením je jednorazová windfall tax (daň z neočakávaných ziskov) ako súčasť daňového kódexu,“ píšu v štúdii. Aj tu sa dá daň aplikovať na posledné obdobie. Štát mimoriadnu daň uvalil na bratislavskú rafinériu Slovnaft. Tá mala pre lacnú ruskú ropu mimoriadne zisky. Tie nezískala pre lepšie manažérske schopnosti či lepší predaj výrobkov, ale pre vojnu na Ukrajine. Na tieto mimoriadne zisky preto štát uvalil novú daň.
3. Progresívna daň pre fyzické osoby
Zvyšovanie daní by sa nedotklo len firiem, ale aj fyzických osôb. „Daňové zaťaženie je v rámci porovnania s krajinami EÚ podpriemerné, no nadpriemerne zaťažuje nízkopríjmových,“ upozorňujú ekonómovia v štúdii. Preto navrhujú zavedenie progresívnej dane, kde by sa do daňového základu zahŕňali všetky príjmy fyzických osôb vrátane príjmov z prenájmu, dividend a iných kapitálových príjmov. Progresívne zdanenie funguje na princípe, že daňový platca s vyšším príjmom podlieha vyššiemu percentu zdanenia.
4. Vrátiť majetkové dane
Opätovne chcú vrátiť majetkové dane, ktoré sa zrušili reformou z roku 2004. Daň z dedičstva navrhujú ako progresívnu daň, aby nezaťažovala dedičov so zdedeným majetkom pod určenou cenou. Obnoviť navrhujú ostatné dve dane z prevodu a prechodu majetku a z darovania. Pri majetkových daniach chcú tiež pripraviť zavedenie dane z nehnuteľnosti na cenovom princípe. Nastavenie dane z nehnuteľnosti by malo podľa nich rešpektovať sociálnu štruktúru spoločnosti.
5. Spotrebné dane a DPH
Ekonómovia sa v štúdii postavili proti zvyšovaniu nepriamych daní (napríklad DPH) v prospech znižovania priamych daní (daň z práce). Podľa nich „zvýšenie spotrebných daní, prípadne DPH na pokrytie výpadku daňových a odvodových príjmov v prípade zníženia zdanenia práce je prenášaním daňovej záťaže na stredné a nízkopríjmové skupiny a zvyšuje príjmové nerovnosti“. Výnimkou môže byť spotrebná daň z alkoholu a tabaku.
5. Zdanenie kapitálu
Vyššie dane zrejme budú fyzické osoby platiť aj z dividend. V prípade, že dividendy sú príjmom fyzickej osoby, mali by byť súčasťou daňového základu. Ľavicoví ekonómovia v štúdii upozorňujú, že daň z dividend je na Slovensku podstatne nižšia, teda na úrovni sedem percent, ako daň z dividend v iných krajinách EÚ. Na porovnanie, v Česku je na úrovni 15 percent. Upozorňujú, že nízke daňové zaťaženie kapitálu zvyšuje ekonomické nerovnosti a znižuje daňové príjmy štátu.
6. Environmentálna daňová reforma
Jej základom je spoplatnenie používania fosílnych palív. Má ísť takisto o progresívnu daň. V praxi to znamená, že treba rátať s postupným, ale plánovaným zvyšovaním poplatkov spojených s intenzívnym používaním fosílnych palív až k ich eliminácii z energetického mixu. Získané prostriedky by mohli byť použité na projekty spojené so znižovaním závislosti od spotreby fosílnych palív a na podporu nízkouhlíkovej energetiky a infraštruktúry. V štúdii sa tiež spomína podpora presadenia zdanenia leteckého paliva na úrovni EÚ.
Najväčšou slabinou štúdie Spravodlivé Slovensko je, že nemá spravené vyčíslenie jednotlivých návrhov. Zo štúdie sa nedozvieme, koľko by priniesla do rozpočtu environmentálna daňová reforma, progresívne zdanenie fyzických osôb či zvýšenie majetkových daní.