Iní oponujú a tvrdia, že štátny aparát je z hľadiska počtu zamestnancov skutočne príliš veľký. Len v priebehu posledných ôsmich rokov ich počet stúpol o približne 35-tisíc. Zatiaľ čo v roku 2015 pre štát pracovalo približne 404-tisíc ľudí, dnes už sa ich počet dostal na takmer 440-tisíc. Mnohí preto upozorňujú, že na to aby štát ušetril a mohol fungovať efektívnejšie, je potrebné ho v tomto smere zoštíhliť.
Zostavovatelia „konsolidačného menu“ – teda zhruba 100 návrhov na šetrenie skoro za desať miliárd eur – zdôrazňujú, že náklady na zamestnanosť vo verejnej správe tvoria takmer štvrtinu všetkých verejných výdavkov. Práve preto je podľa nich v tejto oblasti možné dosiahnuť výraznú mieru úspor. Napríklad zníženie počtu zamestnancov v samospráve o desať percent, s výnimkou učiteľov, by do rozpočtu do roku 2026 mohlo priniesť až 187 miliónov eur. Zníženie počtu štátnych zamestnancov v piatich najväčších štátnych podnikoch o desať percent by mohlo do troch rokov priniesť úsporu vo výške až 92 miliónov eur.
Čítajte viac Výrobné linky u nás šliapu rýchlejšie ako v Nemecku, aj tak zarábame oveľa menej. Slováci pracujú dlho, to však nestačí
Konsolidácia verejných financií je pritom viac ako naliehavá. Analytici Národnej banky Slovenska (NBS) Martin Nevický a Milan Vaňko vo svojom komentári upozorňujú, že deficit verejných financií dosiahne podľa ich poslednej prognózy 5,5 percenta HDP. Zároveň zdôrazňujú, že udržateľnosť slovenských verejných financií patrí k najhorším v rámci všetkých krajín Európskej únie. Dodávajú tiež, že tento problém predstavuje pre Slovensko zásadnú ekonomickú zraniteľnosť.
Rovnako ako rezort financií aj analytici NBS tvrdia, že situáciu by mohlo pomôcť zlepšiť zníženie nákladov na chod štátu. „Výdavky na chod a prevádzku štátu sú objemovo veľká položka, preto sa aj pri miernom znížení dá docieliť výrazný vplyv na verejné financie," píšu Nevický a Vaňko. Zároveň doplnili, že výdavky na mzdy vo verejnej správe a na medzispotrebu tvoria až 40 percent zo všetkých výdavkov v tejto oblasti. Štát by tak podľa nich mohol v rámci segmentu verejnej správy ušetriť až 1,1 miliardy eur.
Záver analytikov je jasný. Prostredníctvom vyššej efektivity štátneho aparátu, najmä v oblasti zamestnanosti, miezd a rovnako aj v medzispotrebe, by sa dalo trvalo znížiť objem bežných výdavkov. To by malo podľa odborníkov bolieť čo najmenej.
Oplatí sa prepúšťať?
Nastupujúca vláda Roberta Fica tak bude mať so zvyšovaním efektivity v rámci štátneho aparátu, o ktorom sa často hovorí ako o prezamestnanom, čo robiť. Martin Šuster z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť v tejto súvislosti pre Pravdu hovorí, že úspech zoštíhľovania štátnej správy bude závisieť od toho, ako inteligentne sa bude robiť.
Čítajte viac Pre štát sa pracovať oplatí, jeho zamestnanci vo výške platov nad súkromníkmi kraľujú. V čom môže byť problém?
„S pomerne veľkou istotou vieme povedať, že máme rezervy v zamestnanosti vo verejnej správe. Základným pravidlom pre našu verejnú správu je totiž zotrvačnosť. Keď raz nejaký úrad alebo inštitúcia má nejaký počet zamestnancov, tak ich bude mať rovnako veľa aj o rok, dva, tri," tvrdí Šuster. Spolu s tým pripomína, že takmer nikdy nenastane situácia, v ktorej šéf nejakej štátnej inštitúcie osloví vládu s tým, že svoju agendu zvládne aj s nižším počtom zamestnancov.
Najnovšie sa na túto problematiku pozreli aj analytici z Útvaru hodnoty za peniaze, ktorí prepočívatajú rôzne vplyvy politík. Tvrdia, že priestor na šetrenie v tejto oblasti existuje, ale na konci dňa to výrazne nepomôže. Inštitúcia totiž zdôrazňuje, že najväčšia časť výdavkov na platy, až jedna tretina, smeruje na zamestnancov v školstve. „Sú to mzdy a odvody učiteľov, vysokoškolských výskumníkov, ale aj kuchárov či ekonómov na školách," píšu analytici. Návrh na konsolidáciu verejných financií pritom nepočíta so znižovaním platov učiteľov.
Veľkú množinu výdavkov štátu, asi dve miliardy eur, tvoria platy policajtov, vojakov, hasičov či sudcov. Osobitné výdavky, 1,5 miliardy eur z celého balíka 11 miliárd eur, idú na platy na zdravotníkov. V týchto prípadoch sa však dlhodobo hovorí o nedostatku ľudí a prepúšťanie by tak mohlo byť kontraproduktívne.
Ak by sme začali so znižovaním stavov zamestnancov na ministerstvách, okresných a daňových úradoch či na úradoch práce o desať percent, podľa Útvaru hodnoty za peniaze by štát ušetril maximálne 170 miliónov eur. V prípade, že by sa prepúšťalo iba na centrálach ministerstiev, ušetriť by sme mohli 50 miliónov eur. Štát však potrebuje ušetriť niekoľko miliárd a takéto škrty by teda výrazne nepomohli. Analytici úradu tiež tvrdia, že plošné škrty nie sú udržateľné a zamestnanosť sa po čase vráti na pôvodnú úroveň.
S tým súhlasí aj Šuster, ktorý zdôrazňuje, že Slovensko už má s plošným znižovaním stavov o 5, 10 či 15 percent ľudí skúsenosti. „Vieme zo skúseností, že to nefunguje a časom sa zamestnanosť vráti naspäť," zdôraznil odborník.
Konfederácia odborových zväzov SR rovnako s podobnými riešeniami nesúhlasí a popiera prezamestnanosť v slovenskom verejnom sektore. „Obľúbené znižovanie počtu úradníkov by prinieslo minimálnu úsporu na výdavkovej časti rozpočtu," povedala pre Pravdu hovorkyňa odborárov Martina Nemethová.
Čítajte viac Rakúšan a Nemec zarobia vyše 4-tisíc eur, Slovák 1 400 eur. Prečo v platoch zaostávame? Pozrite sa, ako sa zarába v EÚ
Stop pre zvyšovanie platov
Okrem znižovania stavov zamestnancov štátu dal rezort financií na stôl aj návrh na nižšiu valorizáciu miezd vo verejnej správe voči súkromnému sektoru. V roku 2024 by platy nemali stúpať vôbec a v rokoch 2025 a 2026 by mali stúpnuť len o tri percentá, čo by podľa analytikov malo štátnemu rozpočtu celkovo ušetriť až 1,2 miliardy eur. Nižšia valorizácia miezd patrí spomedzi všetkých opatrení k oblastiam s najvyššou úsporou.
Platí pritom, že zamestnancom v tomto roku stúpli vďaka januárovej a septembrovej valorizácii platy tento rok historicky najviac. V „prvom kole", to znamená od 1. januára 2023, narástli platy pracovníkov štátnej a verejnej správy o sedem percent a tabuľkové platy pedagogických a odborných zamestnancov o desať percent. V septembri potom stúpli mzdy prvej skupine o ďalších desať percent a druhej skupine o 12 percent.
Riaditeľ odboru makroekonomických analýz a prognóz ministerstva financií Branislav Žúdel tento trend stúpania miezd zamestnancov štátu vysvetľoval tým, že platy boli v porovnaní so súkromným sektorom dlhodobo nízke. Vďaka vlne zvyšovania z posledných rokov však teraz platí, že mzdy ľudí, ktorí pracujú pre štát, stúpali oveľa rýchlejšie ako platy v súkromnom sektore.
Zatiaľ čo pred desiatimi rokmi bol podľa Štatistického úradu SR priemerný plat v štátnej správe na úrovni 1 002 eur v hrubom, po tohtoročnom septembrovom zvyšovaní je to aktuálne 1 968 eur. Od roku 2013 tak priemerné platy v tomto sektore narástli takmer na dvojnásobok.
Na porovnanie, aktuálna priemerná mzda v slovenskom hospodárstve je 1 419 eur a napríklad v oblasti priemyslu je to 1 518 eur. Lepšie ako štátni zamestnanci sú však na tom napríklad ľudia, ktorí pracujú vo finančných a v poisťovacích službách, ktorí priemerne zarábajú 2 415 eur.
Presun do súkromného sektora?
Ďalším efektom, ktorý by malo prepúšťanie pracovníkov v štátnej sfére do slovenskej ekonomiky priniesť, je podľa ministerstva financií realokácia zamestnancov. To by malo v praxi znamenať, že prepustení zamestnanci by si mohli nájsť nové miesta v súkromnom sektore a tým zaplniť časť z približne 80-tisíc pracovných miest, ktoré sa zamestnávateľom dlhodobo nedarí obsadiť.
Čítajte viac Tisíckam ľudí sa zdvihnú od roka 2024 minimálne výplaty. Pozrite sa, v ktorom ste stupni a koľko dostanete
Odborári však tomuto predpokladu oponujú a tvrdia, že štruktúra nedostatkových pracovných miest v súkromnej sfére je odlišná od štruktúry zamestnancov v štátnej sfére. „Preto nemožno predpokladať, že všetci zamestnanci verejného sektora sa okamžite uplatnia v súkromnom sektore, ale možno predpokladať potrebné rekvalifikácie," upozornila Nemethová.
Analytik Šuster navrhuje namiesto plošného prepúšťania staviť na výkonnostné a personálne audity na ministerstvách a rovnako aj zefektívniť elektronizáciu a ňou tým spojené procesy. Takto aj súkromný sektor bude vedieť oveľa lepšie absorbovať ľudí, ktorí odídu zo štátnej správy," hovorí odborník. Šuster zároveň dodáva, že náš trh práce je aktuálne napätý, zamestnancov je nedostatok a ľudia, ktorí by odišli zo štátnej správy, by nemali veľký problém nájsť si prácu v súkromnom sektore. Nastupujúca vláda sa zatiaľ k otázke šetrenia vo verejnej správe nevyjadrila.