Ešte v roku 2013 bol priemerný plat vo verejnej a štátnej správe na úrovni 1 002 eur v hrubom. Po tohtoročnom septembrovom zvyšovaní miezd sa zastavil na sume 1 968 eur. Za desať rokov tak štátnym a verejným zamestnancom narástli platy skoro na dvojnásobok.
Na druhej strane napríklad stavbári si pred desiatimi rokmi zarobili v priemere iba 598 eur. Za rovnaké obdobie im platy vzrástli o 429 eur v hrubom. Ľudia pracujúci v administratíve si za posledných desať rokov v priemere polepšili o 406 eur a tí, ktorí pracujú v oblasti zdravotníctva a sociálnej pomoci, dostávajú v priemere viac o 815 eur.
Čítajte viac Dvestotisíc ľudí môže prísť o prácu, keď sa bude „upratovať“ až príliš. Ekonómovia otvorene vyzývajú vládu na činy a hovoria o bankrote
Verejný sektor však v raste platov za toto obdobie v porovnaní s ostatnými odvetviami jednoznačne kraľuje. Nedobieha ho ani jedno z najlepšie platených odvetví v našom hospodárstve, ktorým je oblasť informácií a komunikácie. Priemerný plat zamestnanca v IT sektore bol v druhom štvrťroku 2013 na úrovni 1 572 eur, pričom aktuálne vyskočil až na 2 400 eur. Celkovo ide o priemerný nárast vo výške 828 eur.
Vývoj platov vo verejnom sektore sa tiež vzdialil od vývoja priemernej mzdy. Kým pred dekádou bol rozdiel necelých 200 eur, dnes je to skoro 550 eur.
Prečo súkromný sektor nevie dobehnúť štátny
V súkromnom sektore je situácia s platmi náročnejšia. Plošné zvyšovanie, podobne ako v prípade platov zamestnancov štátu, samozrejme, nie je možné. Časť zamestnancov súkromných firiem si vďaka „zásahu štátu“ môže polepšiť iba v prípade minimálnych miezd, ktoré sa v budúcom roku zvýšia zo súčasných 700 eur v hrubom na 750 eur. Okrem toho im výsledná mzda môže stúpnuť napríklad aj vďaka zvyšovaniu príplatkov za prácu cez víkend, sviatok či v noci, ktoré sú na výšku minimálnej mzdy naviazané.
Čo však stojí za tým, že platy zamestnancov v súkromných firmách v priebehu posledných rokov nedokážu dobehnúť celkový rast miezd pracovníkov štátu?
Republiková únia zamestnávateľov hovorí, že štátu stúpali príjmy, tak si mohol dovoliť financovať zvýšenie platov. „Len od roku 2008 do roku 2021 vzrástli príjmy verejnej správy na Slovensku o 73,4 percenta, priemerný nárast v rámci krajín Európskej únie pritom predstavoval 36,9 percenta, čo znamená šiesty najrýchlejší rast spomedzi krajín únie,“ povedala pre denník Pravda hovorkyňa Republikovej únie zamestnávateľov Petra Podhorcová.
Zamestnávatelia tiež pripomínajú, že súkromný sektor je bytostne závislý od podmienok, ktoré sú nastavené v rámci podnikateľského prostredia. Sťažujú sa napríklad na to, že daňové zaťaženie firiem spolu so mzdami patrí spomedzi krajín strednej a východnej Európy k jednému z najvyšších.
Čítajte viac Veľké porovnanie platov: zistite, koľko zarába váš sused a aké sú rozdiely medzi regiónmi
„V porovnaní krajín V4 máme druhé najvyššie mzdové náklady minimálnej mzdy za rok 2023. Slovenský daňovo-odvodový systém je tiež charakteristický výrazným presunutím daňovo-odvodového zaťaženia na stranu zamestnávateľa,“ zdôrazňuje Podhorcová. V praxi to znamená, že zamestnávatelia na Slovensku platia z hrubej mzdy zamestnanca zdravotné a sociálne odvody vo výške 35,2 percenta. Vďaka tomu majú podľa únie zamestnávateľov zamestnanci u nás tretiu najnižšiu čistú mzdu spomedzi krajín V4 aj napriek tomu, že naši zamestnávatelia platia druhú najvyššiu cenu práce.
Dôvody, prečo súkromníci za štátom zaostávajú, je však možné hľadať aj inde. Podľa riaditeľa Odboru makroekonomických analýz a prognóz ministerstva financií Branislava Žúdela za týmto stavom stojí to, že vo verejnom sektore, napríklad v oblasti školstva či zdravotníctva, pracuje oveľa viac ľudí s vysokoškolským vzdelaním ako v súkromnej sfére. „Zavážiť však môže aj vyšší priemerný vek zamestnancov vo verejnej správe, ktorý znamená vyššiu prax a vyššie ohodnotenie. Naopak, nadol môže mzdu sťahovať vyšší podiel žien, ktorých práca je v porovnaní s mužmi nedocenená,“ myslí si Žúdel.
Analytik VÚB banky Michal Lehuta, naopak, tvrdí, že tohtoročné zvyšovanie platov vo verejnej správe iba dobieha to, čo neprebehlo minulý rok, keď rast platov zamestnancov štátu za súkromným sektorom výrazne zaostával. „Dlhodobo by mali rásť platy v oboch sférach zhruba rovnako. Tak, aby boli pracovné miesta vo verejnej správe platovo konkurencieschopné, no zároveň, aby neférovo „nevysávali“ najlepších pracovníkov zo súkromného sektora,“ doplnil Lehuta s tým, že niečo také sa aktuálne nedeje.
Čítajte viac Rakúšan a Nemec zarobia vyše 4-tisíc eur, Slovák 1 400 eur. Prečo v platoch zaostávame? Pozrite sa, ako sa zarába v EÚ
Mzdy zamestnancov v súkromnom sektore sa však nedoťahujú na platy pracovníkov štátu ani napriek nízkej nezamestnanosti, ktorá bola v druhom štvrťroku tohto roka na najnižšej úrovni za dva a pol roka a vôbec po prvýkrát klesla pod šesť percent. Pracovný trh pritom dlhodobo sužuje nedostatok ľudí a firmy nedokážu obsadiť približne 80-tisíc pracovných miest.
Platy stále rýchlo rastú, no v porovnaní sú nízke
Z aktuálnych dát Štatistického úradu SR vyplýva, že priemerná mesačná nominálna na Slovensku dosiahla v druhom štvrťroku 1 419 eur a medziročne narástla takmer o 10 percent. „V hrubom dostávali zamestnanci v priemere o 128 eur viac ako v rovnakom období predchádzajúceho roka. Tempo zvyšovania bolo druhé najrýchlejšie za posledných pätnásť rokov, napriek tomu mzdy stále ešte nedokázali odolať vysokej inflácii,“ informuje Štatistický úrad.
Prekonať infláciu, ktorá je momentálne najnižšia za posledný rok a pol a v auguste sa zastavila na úrovni 8,9 percenta, sa nepodarilo ani zamestnancom vo verejnej a v štátnej správe, ktorým platy stúpali v januári aj v septembri. Od januára 2023 pritom mzdy pracovníkov štátu vzrástli o sedem percent a pri nedávnom septembrovom zvyšovaní dokonca o ďalších 10 percent. Pedagógovia si polepšili ešte výraznejšie. Po 1. januári si na výplatných páskach našli o 10 percent vyššiu výplatu a v septembri dostali o ďalších 12 percent viac. V praxi to znamená, že napríklad učiteľ, ktorý sa v rámci tabuliek nachádza v najvyššej platovej triede a tarife, teraz zarobí 1 696,50 eura.
Na infláciu to však stále nestačí. „Rast miezd vo verejnej správe odhadujeme na tento rok priemerne vo výške 10,5 percenta. Nebude tak celkom stačiť na infláciu odhadovanú na úrovni 10,6 percenta. V minulom roku rástli mzdy vo verejnej správe iba o 3,9 percenta, kým inflácia až o vyše 12 percenta. Životná úroveň zamestnancov vo verejnom sektore tak klesla,“ povedal v tejto súvislosti odborník rezortu financií Žúdel.
Dobrou správou je, že podľa prognózy Rady pre rozpočtovú zodpovednosť by však mzdy aj vďaka nedostatku zamestnancov mali začať rásť už v priebehu zvyšnej časti tohto roka a v prvej polovici roka 2024. „Štrukturálny nedostatok pracovnej sily bude v tomto procese ďalším faktorom, ktorý bude tlačiť mzdy nahor,“ píše úrad, ktorý dohliada na vývoj hospodárenia SR. Pozitívna je aj prognóza rezortu financií, ktorá odhaduje, že nominálne platy by v priebehu budúceho roka mali vyrásť o sedem percent.
Na druhej strane, v porovnaní s krajinami únie stále patríme k najhoršie zarábajúcim krajinám. To platí hlavne v prípade nominálnych miezd. Horšie ako Slovensko sú na tom v tejto oblasti už iba Bulhari, ktorí v priemere zarábajú 995 eur, a Gréci s priemernou mzdou vo výške 1 381 eur. Na druhom konci rebríčka je potom napríklad Dánsko, v ktorom tamojší zamestnanci v priemere za mesiac zarobia vyše šesťtisíc eur, či Nemci a Rakúšania, ktorí zarábajú viac ako štyritisíc eur.
Podľa odborníkov sa na úroveň týchto západných krajín budeme dostávať len s veľkými ťažkosťami. A to aj napriek tomu, že sme sa k nim v priebehu posledných 30 rokov už stihli aspoň do polovice priblížiť. „Naše dobiehanie najvyspelejších krajín sa výrazne spomalilo až zastavilo v posledných desiatich rokoch,“ doplnil kontext člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martin Šuster. Na záver dodáva, že náš rastový model založený na nízkych platoch a lacnej pracovnej sile sme už vyčerpali.