Odborníci sa zhodujú, že nájsť riešenia na zvyšovanie platov nebude jednoduché. Politici však pred blížiacimi sa voľbami majú na problém svoj recept. Aké riešenia odborníci z jednotlivých politických strán navrhujú? Pravda vám prináša ich odpovede.
V porovnaní so zvyškom Európy totiž Slováci zarábajú stále málo. Na bohatšie krajiny sa dlhodobo nedokážeme dotiahnuť, a to aj napriek tomu, že na výplatnej páske vidíme každý rok čoraz viac peňazí. Podľa Štatistického úradu priemerná hrubá mzda na Slovensku medziročne stúpla o 9,9 percenta a v druhom štvrťroku tohto roka stúpla na úroveň 1 419 eur. Platí, že priemerná mzda v slovenskom hospodárstve každý rok výrazne stúpa. Ešte pred šiestimi rokmi pritom nepresiahla ani tisíc eur.
Čítajte viac Košickí oceliari uzavreli zaujímavú dohodu s odborármi. Ak dajú zamestnanci výpoveď, dostanú peniaze na ruku, má to podmienky
Rastú však len nominálne mzdy. Reálna mzda, teda suma, ktorá vyjadruje, koľko tovarov či služieb si za svoj zárobok môžete dovoliť kúpiť, pre infláciu klesá. V druhom kvartáli roku 2023 podľa štatistikov v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka klesla o dve percentá.
Napriek tomu, že platy na Slovensku rastú najrýchlejšie za posledných 15 rokov, stále na tom v tejto oblasti v rámci krajín Európskej únie nie sme práve najlepšie. Horšie ako Slovensko je na tom už iba Bulharsko s priemernou mzdou na úrovni 995 eur a Grécko, v ktorom tamojší zamestnanci priemerne dostávajú 1 381 eur v hrubom.
„Čo sa týka mzdovej úrovne, Slovensko je už niekoľko rokov nielen v parite kúpnej sily, ale aj v absolútnom vyjadrení na chvoste únie. Hoci priemerná mzda a minimálna mzda rastú, nestačia pokrývať vysokú infláciu, ktorú zažívame posledné minimálne dva roky,“ hovorí predsedníčka Odborového zväzu KOVO Monika Benedeková.
Čo brzdí platy na Slovensku
Na to, aby sme vôbec mohli premýšľať o riešeniach, ktoré by Slovensko mohli v platových rebríčkoch v rámci Európy posunúť o niekoľko priečok vyššie, musíme najskôr identifikovať problémy, ktoré nás v tomto procese brzdia. Člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martin Šuster pre denník Pravda zdôraznil, že v priebehu posledných 30 rokov Slovensko v oblasti platov uzatvorilo približne polovicu platovej medzery medzi Nemeckom a Rakúskom.
Čítajte viac Vďaka vyššej minimálnej mzde porastú aj ďalšie príplatky za nadčasy, soboty, sviatky a nedele
„Pred 30 rokmi sme boli na úrovni asi 40 percent krajín pôvodnej Európskej pätnástky, dnes sme na úrovni asi 70 percent. Je faktom, že naše dobiehanie najvyspelejších krajín sa výrazne spomalilo až zastavilo v posledných desiatich rokoch. Vyčerpali sme náš rastový model, ktorý sa spoliehal na veľké zahraničné investície a preberanie technológií či manažérskych postupov zo zahraničia,“ opísal Šuster dôvody, pre ktoré aktuálne za bohatšími západnými krajinami v platoch zaostávame.
Odborár Ján Košč z OZ KOVO vidí dôvody, ktoré nás od začiatku v tejto oblasti brzdili, úplne inde. Podľa neho sa biznis na Slovensku dlhodobo spoliehal na konkurencieschopnosť, ktorú budoval pomocou politiky nízkych miezd.
„Dekády sme na Slovensku mali nízky podiel firemných investícií do výskumu a vývoja a ťažili sme z vysokej nezamestnanosti a zároveň z vysokej kvalifikácie dostupnej pracovnej sily. Všetky tieto zdroje našej konkurencieschopnosti sa vyčerpali. Uviazli sme v pasci, ktorú sme si sami vykopali,“ priblížil. Zároveň doplnil, že ekonómovia v tejto súvislosti hovoria o pasci stredných príjmov, z ktorej je náročné sa dostať.
Situáciu vidí podobne aj šéf Inštitútu pre výskum sociálno-ekonomických rizík a alternatív Martin Halás, ktorý hovorí o tom, že jedinou komparatívnou výhodou Slovenska zostali nízke mzdy. To je podľa neho neudržateľné.
Analytik okrem toho hovorí, že sme po transformácii našej ekonomiky z ťažkého priemyslu na automobilky v minulosti zaspali na vavrínoch. „Znalostná ekonomika a transformácia na nový ekonomický rastový model mali byť ďalším pokračovaním, bohužiaľ sa tak nestalo,“ vysvetlil Halás.
Odborník z Národohospodárskej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave Martin Lábaj hovorí, že náš problém spočíva v zaostávaní v produktivite práce. „Bez dobiehania bohatších krajín v produktivite práce sa k nim vo výške miezd nepriblížime, a v posledných rokoch sa približovanie v úrovni produktivity spomalilo, v niektorých dokonca zastavilo. Mali by sme sa preto pýtať, prečo máme nižšiu produktivitu,“ tvrdí pre Pravdu Lábaj.
Čítajte viac Tisíckam ľudí sa zdvihnú od roka 2024 minimálne výplaty. Pozrite sa, v ktorom ste stupni a koľko dostanete
Prognózy pritom ukazujú, že tieto problémy sa nám zrejme v najbližších rokoch odstrániť nepodarí. Prognóza rezortu financií na roky 2024 až 2027 predpokladá, že rast priemerných nominálnych platov bude stagnovať a nebude taký výrazný ako doposiaľ. Zatiaľ čo na budúci rok by mali rásť o sedem percent, v roku 2027 porastú platy už len o niečo vyše päť percent, odhadujú ekonómovia.
Na druhej strane je potrebné zdôrazniť, že prognózy vývoja reálnych miezd sú oveľa pozitívnejšie. Súčasný pokles, ktorý bol v prvom štvrťroku tohto roka na úrovni –4,5 percenta, nahradí rast. Napríklad v roku 2025 by mali reálne mzdy rásť o 2,7 percenta a v roku 2027 o 2,6 percenta. To znamená, že ľudia si za svoje výplaty dovolia kúpiť viac.
Ako zvýšiť platy
Aké riešenia na nás však môžu z „platového marazmu“ vytiahnuť? Podľa odborníkov už nie je možné použiť rýchle a jednoduché riešenia, ktoré by mohli situáciu zvrátiť. Napríklad riaditeľ odboru makroekonomických analýz a prognóz ministerstva financií Branislav Žúdel tvrdí, že slovenské mzdy sú odrazom produktivity našich zamestnancov.
„Objem toho, čo priemerný zamestnanec na Slovensku vytvorí, je približne polovičný oproti priemeru EÚ. Tomu zodpovedá aj polovičná mzda,“ hovorí Žúdel. Rýchlejšiemu rastu miezd by preto podľa neho pomohli investície do ľudského kapitálu či inteligentná migračná politika, ktorá by prilákala vzdelaných zamestnancov.
Halás v tejto súvislosti pripomína, že v rámci nízkych miezd a približovania sa európskym mzdám je potrebné zohľadniť kúpnu silu, úroveň a mieru rastu miezd, ako aj úroveň a vývoj v oblasti poduktivity práce. Podľa neho by pomohlo vzdelávanie, znalostná ekonomika, veda, výskum a inovácie. Rovnako upriamuje pozornosť na možnosť využitia špecifík a prírodných krás našej krajiny.
Aj podľa Šustera z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť je kľúčové vzdelávanie a výskum. Pripomenul, že Slovensko dáva na tieto oblasti ročne len jedno percento hrubého domáceho produktu, zatiaľ čo najlepšie krajiny EÚ sa pohybujú medzi troma až štyrmi percentami HDP. „Bez kvalitného výskumu, ktorý sa premieta do praxe, nemôžeme byť špičkovou ekonomikou s vysokým množstvom kvalifikovaných pracovných miest,“ hovorí Šuster.
Podľa odborára Košča je aktuálne loptička na strane zamestnancov. „V prvom rade by si mali zamestnanci na Slovensku uvedomiť svoju cenu a začať za seba bojovať, napríklad tým, že by vstupovali do odborov. Tam, kde pôsobia odbory, sú mzdy priemerne vyššie o 20 percent ako tam, kde odbory nepôsobia,“ pripomenul.