Európska komisia nám odhaduje síce menší deficit – 6 až 6,5 percenta, no stále sme najhorší v Európskej únii (EÚ). Priemer je totiž iba 3,1 percenta.
Ekonómovia preto upozorňujú, že hospodárenie štátu sa musí stať urgentnou výzvou pre novú vládu. Tá musí predstaviť plán ozdravenia. Inak hrozí, že o pár rokov sa bude čoraz častejšie spomínať slovo bankrot. A na ten doplatia najslabší – dôchodcovia a najchudobnejší.
Ako by to v praxi vyzeralo?
„Seknúť o desať alebo 20 percent platy či dôchodky. A to z nás asi nikto nechce“ načrtol možné scenáre premiér Ľudovít Ódor v stredu po rokovaní vlády. „Nechceme, aby nás zachraňoval trebárs euroval alebo Medzinárodný menový fond,“ dodal minister financií Michal Horváth. „To nie je, že niekto nám pošle peniaze. Nejaký strýko z Ameriky nám nepošle peniaze. Tam by boli podmienky, ktoré by sme museli splniť,“ dodal Ódor.
Čítajte viac Už nie je čas otáľať. Analytici varujú pred bankrotom Slovenska. Najviac by ublížil chudobným, deťom a chorým
Ministerstvo do dvoch týždňov predstaví detailný plán, kde sa dá škrtať a kde sa dajú zvyšovať dane bez toho, aby ekonomika skolabovala. Prečo sú verejné financie dôležité a prečo by mali bežného človeka zaujímať? Pretože štát potrebuje peniaze na to, aby vyplácal dôchodky, zabezpečoval kvalitu zdravotnej starostlivosti, sociálnu pomoc pre ľudí v nepriaznivej životnej situácii, takisto aj výdavky na vzdelávanie, obranu štátu či budovanie potrebnej infraštruktúry.
Denník Pravda prináša pred voľbami sériu článkov, ktoré poukazujú na najväčšie problémy slovenskej ekonomiky. Ich súčasťou je anketa politických strán, ktoré prichádzajú s vlastnými riešeniami. V aktuálnej časti nášho seriálu sa pozrieme na problém s verejnými financiami.
Na celkovú ilustráciu pripomeňme, že zadlženie krajiny je na úrovni 57 percent hrubého domáceho produktu. To je takmer 12 800 eur na jedného obyvateľa. Na porovnanie, priemer zadlženia krajín Európskej únie je na úrovni približne 84 percent. Zo susedných štátov sú na tom lepšie Poliaci a Česi s vyše 40-percentným zadlžením.
Foto: MF SR
Horšie sú na tom Rakúšania a Maďari, ktorých dlh sa pohybuje na úrovni 80 percent. Najviac zadlžení sú Gréci s vyše 160 percentami a Taliani s vyše 140 percentami. „Ak by sme k žiadnym opatreniam nepristúpili, dlh do roku 2026 stúpne takmer na 67 percent a stane sa pre krajinu neúnosným,“ upozorňuje ministerstvo financií.
Foto: Martin Baumann
Za vysoké výdavky sú zodpovední najmä koaliční, ale aj opoziční poslanci parlamentu. Na mimoriadne zvyšovanie dôchodkov, vyššie prídavky na deti či zavedenie rodičovského dôchodku zákonodarcovia totiž nenašli finančné krytie. A práve aj pre túto takzvanú legislatívnu smršť stúplo riziko bankrotu po roku 2030. Rezort financií navrhuje, aby budúca vláda ušetrila päť percent, čo je šesť miliárd eur. Je to optimálny scenár, ideálne je ušetriť ešte viac.
Čítajte viac Slováci spolu s Číňanmi ohlásili veľké plány. Vybudujú novú baterkáreň a solárnu elektráreň, prácu dajú tisíckam ľudí
Na akútny problém upozorňuje najmä inštitúcia, ktorá má v popise práce sledovať vývoj verejných financií. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) okrem štúdie o tom, kedy môže Slovensko ohroziť bankrot, pred pár dňami prišla s výzvou pre politikov, aby problém začali konečne riešiť. „Zdravé verejné financie sú nevyhnutné pre udržanie sociálnych štandardov a budúcu prosperitu Slovenska, preto by sa kvôli našim občanom ich ozdravenie malo stať prioritou,“ upozorňujú ekonómovia. Už teraz je stav financií v rizikovom pásme a deficit patrí k najhorším EÚ.
Krajina má už len dve volebné obdobia na to, aby s tým niečo robila. „Slovensko má už len priestor asi dvoch volebných období, aby implementovalo vhodné opatrenia a reformy, ktoré povedú k dlhodobo sa zlepšujúcemu hospodárskemu rastu a udržateľnosti verejných financií, zamedzia neúmernému nárastu rizikových prirážok a v konečnom dôsledku aj nárastu rizika defaultu,“ upozorňujú.
Strážcovia rozpočtu na záver dodávajú, že „zdravé verejné financie nerozdeľujú politikov na pravicových a ľavicových, liberálov či konzervatívcov. Rozdeľujú ich len na zodpovedných a nezodpovedných“.
Foto: Martin Baumann
„Slovenský verejný rozpočet je v zlom stave. Potreba šetrenia je takmer osem miliárd – o toľko potrebujeme trvalo znížiť deficit verejných financií. Podľa aktuálnych odhadov na to máme približne desať rokov, potom začneme strácať prístup na finančné trhy a otázka šetrenia prestane byť naším rozhodnutím – budeme k nemu prinútení tvrdými okolnosťami,“ objasňuje smutnú realitu člen rozpočtovej rady pre denník Pravda Martin Šuster.
Ako „upratať“ spoločné financie
Ekonómovia, ktorých oslovil denník Pravda, sa zhodujú, že na to, aby sa upratali verejné financie, je potrebných niekoľko vecí. Šuster hovorí, že najmenej bolestivé by bolo zoškrtať, ušetriť alebo vybrať viac jednu miliardu ročne. Takto by sa za osem rokov opravili verejné financie.
Ako k tomu ale dospieť? Šuster navrhuje napríklad digitalizáciu štátnej správy a jej neskoršie zefektívnenie alebo vytvorenie dátovej podpory na zavedenie dane z nehnuteľností podľa ich trhovej hodnoty. Prednedávnom už ministerstvo financií prišlo s návrhom viac zdaniť majiteľov viacpodlažných budov.
Čítajte viac Trhy reagujú na to, čo sa deje na Slovensku. Analytici upozornili na rizikové prirážky, súvisí to s rizikom bankrotu
Dodáva však, že všetko bude záležať na vláde, ako sa k tomu postaví. „Pravicovejšia vláda sa asi bude snažiť viac znižovať výdavky a menej zvyšovať dane. Ľavicovejšia vláda bude chcieť zachovať výdavky a radšej viac zvýši dane. Zo skúseností iných krajín vieme povedať, že úspešné konsolidácie dávali väčšiu váhu na trvalé zníženie výdavkov,“ hovorí.
Či už bude vláda taká, alebo onaká, dotkne sa to každého. „Dotkne sa to viac-menej každého z nás, či už zvýšením daní, alebo obmedzením niektorých verejných služieb, ktoré očakávame. Je ilúziou si predstaviť, že by bolo možné problém vyriešiť zdanením nadnárodných a zahraničných korporácií, bohatého jedného percenta či nadmerných ziskov,“ myslí si ekonóm.
Riaditeľ fiškálnych politík a analýz z Inštitútu finančnej politiky Juraj Šuchta pre zmenu hovorí, že príliš sa spoliehať na to, že z dlhu vyrastieme, je neisté. Preto treba hľadať nové príjmy alebo zoškrtať súčasné výdavky. „Napríklad náš sociálny systém vrátane rodinných politík by sa mohol začať viac sústreďovať na najviac zraniteľných a výšku dávok znížiť tým, ktorí na ne nie sú odkázaní. V prípade prevádzkových výdavkov, ktoré tvoria až takmer polovicu verejných výdavkov, je dôležité čo najskôr rozbehnúť procesné a personálne audity. Tie sú kľúčové, aby sa identifikovali cielené, a teda aj dlhodobo udržateľné úspory,“ hovorí Šuchta.
„Riešenie problému neudržateľnosti slovenských verejných financií je technicky veľmi jednoduché: treba znížiť priveľký rozdiel medzi verejnými príjmami (cca 50 miliárd ročne), ktoré sú podstatne nižšie ako verejné výdavky (cca 59 miliárd ročne). Treba teda voči súčasnému nastaveniu znižovať výdavky alebo zvyšovať príjmy, resp. oboje. To je však politicky i ekonomicky vždy veľmi bolestivé – politici musia ľuďom oznamovať nepopulárne opatrenia, a niekto v ekonomike vždy príde o nemalé peniaze,“ vysvetľuje ekonóm VÚB banky Michal Lehuta.
Radí preto šetriť vo verejnej správe – zamestnanosti vo verejnej správe – mnohé pracovné miesta na ministerstvách a úradoch produkujú minimálnu pridanú hodnotu, v porovnaní s inými krajinami máme napríklad príliš veľa policajtov.
Peniaze by Lehuta vybral viac na daniach z majetku. „Zvyšovaním dane z nehnuteľností, ktorú máme oproti iným krajinám veľmi nízku, či dane z motorových vozidiel. Menej škodlivé zvyknú byť aj environmentálne dane, teda dane uvalené na činnosti, ktoré škodia životnému prostrediu,“ dodáva.
Prudké šetrenie by mohlo ľudí pripraviť o prácu
Nemôžeme však zvyšovať dane z práce najmä ľuďom, ktorí málo zarábajú, a nemôžeme tiež škrtať investície. Od koho sa teda dá vybrať viac peňazí? Šuchta tvrdí, že treba zvýšiť zdanenie majetku. „Voči iným krajinám v EÚ nevyužívame plne potenciál v zdanení nehnuteľností či environmentálnych daní v cestnej doprave,“ pokračuje ekonóm.
Ak by nová vláda prudko škrtala verejné výdavky, mohla by pripraviť veľa ľudí o prácu. V najhoršom scenári by to bolo až 200-tisíc ľudí, vypočítalo ministerstvo financií. Najmenej by to bolelo, ak by sa znížili výdavky a zamestnanosť vo verejnej správe. Analytici rezortu financií súhlasia so Šusterom, že by sa tiež mohlo ušetriť na neadresných dávkach a viac peňazí by vybrali zvýšením spotrebných daní.
Ľudí by pripravilo o prácu najmä spomínané vyššie zdanenie práce. „Nevhodne zvolený konsolidačný mix, ktorý by verejné financie ozdravoval najmä zvyšovaním zdanenia práce, by viedol k 3– až 4-násobne väčšiemu prepadu ekonomickej aktivity. Odhadujeme, že rozdiel medzi efektmi vhodne zvolenej prorastovej konsolidácie a najnepriaznivejším scenárom predstavuje približne 200-tisíc pracovných miest,“ upozorňujú analytici.
Ďalším spôsobom, ako ozdraviť verejné financie, je zabezpečenie ekonomického rastu. Analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš prízvukuje, že takýto rast je dôležitý.
„Z dlhodobého hľadiska iba ekonomický rast dokáže zvyšovať životný štandard a zároveň udržať verejné financie v dobrej kondícii. Nová vláda by mala hľadať a prijímať také riešenia a opatrenia, ktoré vytvoria podmienky pre znovunaštartovanie ekonomického rastu vrátane štrukturálnych reforiem. Zníženie byrokratickej záťaže a zefektívnenie štátnej správy by pomohlo súkromnému sektoru, ale napríklad aj zdravotníctvu umiestniť kvalifikovaných pracovníkov z tretích krajín na náš pracovný trh. Podpora prechodu k znalostnej ekonomike založenej na inováciách je v strednodobom horizonte kľúčová,“ hovorí ekonóm najväčšej slovenskej banky.