Z tohto dôvodu stúpne aj sekera, ktorú zákonodarcovia zaťali pre budúce generácie. Iba za tento rok rezort financií odhadol, že hospodárenie bude v mínuse takmer o sedem percent, čo je vyše osem miliárd eur. Po prepočítaní na jedného občana je to takmer 1 540 eur. „Legislatívna smršť v parlamente mala za dôsledok ťarchu na verejné financie, ktorá takmer dvojnásobne prevyšuje rezervy na riešenie vplyvov očakávaných legislatívnych zmien,“ konštatuje ministerstvo financií.
Celkové zadlženie krajiny sa očakáva v tomto roku na relatívne prijateľnej úrovni 57 percent celoročného výkonu ekonomiky. V preklade to znamená, že ak je celoročný výkon ekonomiky zhruba 120 miliárd eur, zadlženie bude na úrovni vyše 68 miliárd eur. To je zadlženie zhruba 12 770 eur na jedného obyvateľa.
Čítajte viac Zamestnancom štátu stúpnu platy tento rok historicky najviac. O koľko si polepšíte? (tabuľky)
Dá sa namietať, že mimoriadna situácia, keď zažívame jednu krízu za druhou – pandémia, vojna na Ukrajine a s ňou súvisiace zdražovanie – si vyžaduje mimoriadne riešenia. To je pravda. No na druhej strane poslanci nemôžu rozhadzovať peniaze donekonečna. Niekto tento účet zaplatiť musí.
Najviac si vyžiadali zmeny vo valorizácii penzií – až takmer 567 miliónov eur. Dôchodky sa zvyšujú každoročne od 1. januára. No v tomto roku sa zvýšili druhýkrát v júli o 10,6 percenta z dôvodu vysokej inflácie. A to stálo nemalé peniaze. Po štvrťmiliarde stálo zavedenie rodičovského dôchodku, keď pracujúce deti posielajú peniaze svojim rodičom v penzii, a tiež vyššie prídavky na deti.
Bankrot je na obzore
Aj z dôvodu míňania poslancov sa už na náprave verejných financií pracuje. Rezort financií pod vedením Michala Horvátha postupne zverejňuje oblasti, v ktorých sa budú zvyšovať dane. Pôjde o viacpodlažné nehnuteľnosti, alkohol, tabak či dane pre nadnárodné firmy. Zatiaľ sú to iba hrubé návrhy bez detailov, koľko sa na zvyšovaní daní vyberie. O tom, ktoré dane sa zavedú, respektíve kto si najviac priplatí, rozhodne až nová vláda, ktorá vzíde zo septembrových volieb.
Čítajte viac Tisíce Slovákov nechcú pracovať, tvrdia zamestnávatelia. Cudzinci majú „zalepiť" dieru na trhu, vláda chce rozdávať víza
Možno aj preto sa na budúcnosť verejných financií pozrela aj štátna Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ). Štúdiu zverejnila približne v rovnakom čase ako ministerstvo financií. Hlavným posolstvom analýzy je, že nová vláda musí urgentne napraviť stav štátnej kasy, lebo inak hrozí bankrot. Nie o rok ani o dva, ale už sa črtá vo výhľade po roku 2030. Je to veľká zmena, pretože posledné roky sa o bankrote vôbec nehovorilo.
Pre lepšiu predstavu, ako môže takzvaný default – teda nesplácanie svojich pôžičiek – vyzerať, zjednodušene vysvetlíme, ako sa financuje štát. Rovnako ako domácnosti aj štát si požičiava na svoje fungovanie: teda na to, aby mohol platiť úradníkov, policajtov, hasičov alebo aby mohol vyplácať rôzne dávky. Štátu požičiavajú veľké zahraničné inštitúcie, ktoré dostávajú za peniaze pre Slovensko úroky.
V súčasnosti sú tieto úroky nízke, čo znamená, že dlh je relatívne lacný. Ak sú úroky nižšie, dlh je lacnejší a ľudia aj firmy si vedia ľahšie požičať, čo poháňa v praxi ekonomiku.
No ak budú politici bezhlavo míňať a dlh začne narastať, všimnú si to aj zahraniční veritelia. Potom budú za pôžičky pre Slovensko pýtať vyššie úroky. Zjednodušene sa dá povedať, že čím vyššie úroky, tým vyššia nedôvera v schopnosti vlády dobre spravovať verejné financie. Ak sa tieto úroky vymknú spod kontroly a budú iba narastať, hrozí, že štát si nebude vedieť požičať, respektíve nebude vedieť splatiť svoje dlžoby. Toto sa stalo Grécku počas európskej dlhovej krízy.
Presne tejto situácii sa venuje štúdia RRZ. Ekonómka Zuzana Múčka prepočítala, čo by sa stalo, ak by sa neozdravili verejné financie. Vyšlo jej, že do roku 2030 sme ešte v relatívnom bezpečí, ale po tomto dátume začnú prichádzať prvé vážnejšie problémy. „V scenári nezmenených politík, teda bez prijatia konsolidačných opatrení, môžeme očakávať, že už o dekádu, čiže po roku 2032, budeme čeliť dôsledkom problémov súvisiacich s rastúcou zadlženosťou štátu,“ píše Múčka.
Práve rozhadzovanie poslancov na posledných schôdzach Národnej rady prispelo k zhoršeniu rizika. V roku 2040 už môže byť riziko defaultu, teda bankrotu, až 90-percentné. „V prípade, ak sa v budúcnosti neprijmú ďalšie opatrenia zlepšujúce udržateľnosť verejných financií, verejný dlh sa v roku 2030 priblíži ku 70 percentám HDP a v roku 2040 prekoná 110 percent HDP. V dôsledku toho môže v tom čase pravdepodobnosť defaultu na dlhodobé záväzky do doby ich splatnosti dosahovať až 93 percent,“ tvrdí Múčka.
Čítajte viac Ceny starších bytov klesajú výraznejšie, ako sa zdá, päť slovenských miest ukazuje, o koľko
Čo môže najviac za toto zvýšenie rizika? Najmä výdavky v oblastiach citlivých na starnutie populácie – teda zmeny v dôchodkoch a rodinnej politike. V týchto dvoch oblastiach sa prudko zvyšujú výdavky.
Zostávajúci čas: dve volebné obdobia
Na nápravu je ešte čas, ale nie je ho veľa. Múčka odhaduje, že sú to dve volebné obdobia. „Štát má priestor dvoch volebných období na implementáciu vhodných opatrení a reforiem,“ tvrdí. Inými slovami, vláda, ktorá vzíde zo septembrových volieb, musí okamžite začať riešiť stav verejných financií. „Časovanie a dizajn reforiem sú preto kľúčové,“ upozorňuje.
Ratingové agentúry pozorne sledujú, čo sa u nás deje. Zatiaľ naše správanie s financiami hodnotia relatívne dobre, lebo veria, že vlády majú rozum a spravia všetko potrebné, čo treba. No v poslednej dobe sa vnímanie Slovenska začalo meniť. „V prípade Slovenska vyhodnocujú ratingové agentúry v posledných rokoch priemyselne jednostrannú orientáciu ekonomiky a slabší rast, vysoké deficity a v poslednom období aj veľkú politickú nestabilitu ako rizikové faktory,“ tvrdí Múčka.
Ak vláda nepredstaví solídny plán, ako s financiami ďalej, odpoveď od agentúr môže byť „veľmi rýchla a razantná“. V prípade zhoršenie ratingu by narástli úroky, ktoré by Slovensko platilo zahraničným veriteľom. Už aj v súčasnosti pod vplyvom vojny a citlivosti našej ekonomiky na vonkajšie udalosti úročenie Slovenska zaznamenalo tretí najvyšší nárast z krajín platiacich eurom.
Do kariet však novej vláde nebudú hrať takzvané štrukturálne problémy našej ekonomiky. Sú nimi najmä starnutie obyvateľstva. Čoraz viac pribúda starších ľudí odchádzajúcich do dôchodku. Naopak, je čoraz menej ľudí, ktorí pracujú. Na dôchodky sa tak skladá čoraz menej ľudí. Štát tak bude menej inkasovať v podobe daní a odvodov, no čoraz viac bude míňať na penzie a zdravotnú starostlivosť. Oslabí to ekonomický rast, produktivitu práce aj chuť investovať. Spolu s vysokým rastom verejných výdavkov tento toxický mix spôsobí po roku 2030 predraženie slovenského dlhu.
Čítajte viac Za kubík najpredávanejšieho dreva si priplatíte 12 eur. Cenníky v regiónoch sa líšia, kde sú najnižšie?
„Vplyv postupne rastúcich rizikových prirážok na ďalšie znižovanie ekonomického rastu a zvyšovanie zadlženia bude výrazný. Verejný dlh by tak v roku 2040 mohol dosiahnuť 131 percent HDP,“ uzatvára analýzu Múčka.
Ak ešte doteraz politici váhali s prijímaním bolestivých a nepopulárnych opatrení, po najnovších prepočtoch a upozorneniach od vládnych analytikov by s nimi nemali dlho otáľať. A musia byť naozaj zásadné, lebo ak by chcela vláda vymazať iba tohtoročný deficit, musela by zoškrtať alebo, naopak, vybrať na daniach osem miliárd eur. To je závratné číslo.
Člen rozpočtovej rady Martin Šuster apeluje na politikov, aby sa už naozaj pustili do práce. „Stále som optimista, že bankrot krajiny sa nám podarí odvrátiť. Nebude to však jednoduché. Treba prízvukovať, že zodpovedná rozpočtová politika je v prvom rade sociálnou politikou. Lebo na funkčný štát sa najviac musia spoliehať tí, ktorí sa z rôznych dôvodov nedokážu o všetko postarať sami. Prípadný bankrot štátu by najviac ublížil chudobným, deťom, chronicky chorým či dôchodcom,“ uzavrel Šuster.