Prvú tohtoročnú časť historicky najvyššieho zvyšovania platov pritom zamestnanci v štátnej a verejnej správe pocítili už 1. januára 2023. Ich mzdy v „prvom kole“ narástli celkovo o 7 percent. Platy učiteľov vysokých škôl, výskumných a vývojových zamestnancov, pedagogických a odborných zamestnancov stúpli dokonca o 10 percent.
Od 1. septembra si polepšia ešte viac. Prvá menovaná skupina zamestnancov štátu uvidí na svojich výplatných páskach viac o ďalších 10 percent, zatiaľ čo druhá dostane o 12 percent navyše. Dokopy tak vďaka valorizácii stúpnu platy naozaj výrazne. Koľkí ľudia si celkovo polepšia?
Podľa schváleného návrhu vlády ide spolu o asi 255-tisíc ľudí. Z tohto počtu je podľa rezortu školstva takmer 98-tisíc pedagogických zamestnancov, ktorým v septembri stúpnu mzdy o 12 percent a za jeden školský rok celkovo o 26,9 percenta.
Ďalším takmer 48-tisícom nepedagogických zamestnancov v školstve, napríklad upratovačkám či kuchárkam, stúpnu platy od septembra o 10 percent a za rok si tak polepšia celkovo o 21,2 percenta. O rovnaké percentá platy porastú aj približne 111-tisícom ďalších zamestnancov štátu.
Po januárovej valorizácii platilo, že najvyššia možná mzda zamestnancov vo verejnom záujme v najvyššej platovej triede a s najdlhšou praxou bola 1 514 eur. Počnúc 1. septembrom stúpne najvyšší možný zárobok v tomto segmente o 151,50 eura a dostane sa na úroveň 1 665,50 eura.
U pedagógov je tento skok ešte výraznejší. Začínajúci učiteľ či odborný zamestnanec v škole v najnižšej platovej tarife zarobil ešte koncom minulého roka v hrubom 761 eur. Od 1. januára jeho plat vyskočil na 837,50 eura a od septembra zarobí až 938 eur. Učitelia v najvyššej platovej triede a tarife dostanú od budúceho mesiaca 1 696,50 eura, čo v porovnaní s doterajším stavom predstavuje nárast o 182 eur.
Platy museli stúpnuť, ak chce štát lákať šikovných
Ak chce štát, aby pre neho robili najšikovnejší, musí ich aj riadne zaplatiť. To dlho na Slovensku neplatilo. „Platy vo viacerých oblastiach verejnej správy boli po dlhú dobu nízke a aktuálne zvyšovanie reflektuje ich dobiehanie. Takéto nastavenie nebolo motivačné a nelákalo do verejnej správy kvalifikovaných zamestnancov,“ priblížil pre denník Pravda riaditeľ Odboru makroekonomických analýz a prognóz ministerstva financií Branislav Žúdel.
Druhá vlna zvyšovania platov sa ale nedotkne všetkých zamestnancov štátu. Valorizácia platov sa nebude týkať všetkých zamestnancov vo verejnej správe, ktorých je aktuálne takmer 430-tisíc. Žúdel ozrejmil, že sa nedotkne napríklad zamestnancov štátnych podnikov, čo je približne 25-tisíc ľudí, ktorých výška platov sa odvíja od kolektívnych zmlúv.
„Netýka sa ani časti zamestnancov samospráv, ani sudcov, ani prokurátorov a ani zamestnancov v zdravotníctve. To však neznamená, že platy v týchto zamestnaniach nestúpnu. Len sa ich legislatívne valorizácia nedotkne,“ informuje analytik. Z celkového počtu zamestnancov štátu tak platy neporastú napríklad približne 2-tisíc sudcom a prokurátorom či 48-tisícom zdravotníkom.
Čo sa tých tých zamestnancov, ktorým naopak platy stúpať budú, ide konkrétne o ľudí, ktorí pracujú napríklad v orgánoch štátnej správy a na úradoch, štátnych fondoch, na verejných a štátnych vysokých školách, Slovenskom pozemkovom fonde, Slovenskej akadémii vied a vo verejných výskumných inštitúciách či zamestnancov škôl a školských zariadení.
Roky plné skokov
Pre lepšiu predstavu o tom, ako to s platmi v štátnej a verejnej správe aktuálne vyzerá, sa pozrime na niekoľko čísel. Priemerná mesačná mzda v slovenskom hospodárstve v prvom štvrťroku 2023 sa medziročne zvýšila o 9,5 percenta. Štatistický úrad SR približuje, že jej výška sa dostala na úroveň 1 327 eur. Zamestnanci vo verejnej správe, obrane a v oblasti povinného sociálneho zabezpečenia dostávajú ešte o niekoľko stoviek navyše. Ich priemerné platy sa tak pohybujú na úrovni 1 759 eur mesačne.
O niečo menej zarábajú pracovníci, ktorí pôsobia v oblasti odborných, vedeckých a technických činností (1 578 eur), zdravotníctve a sociálnej pomoci (1 487 eur) a vzdelávaní (1 224 eur). Najvyššie priemerné mesačné mzdy v hospodárstve potom dostávajú pracovníci v oblasti finančníctva a poisťovníctva (2 642 eur) či ľudia, ktorí pracujú v sektore informácií a komunikácie (2 366 eur).
Priemerné mzdy vo verejnej správe tak už teraz patria k tým vyšším. Prispel k tomu ich postupný nárast v priebehu posledných rokov. V roku 2019, rovnako ako v roku 2020, totiž stúpli o 10 percent a v júni minulého roka vyskočili o tri percentá. A štátni zamestnanci sa na jeseň 2022 mohli tešiť aj z jednorazovej odmeny vo výške 500 eur.
Po rokoch platových skokov platí, že priemerný plat v súkromnom sektore je v porovnaní so mzdami vo verejnej správe nižší približne o 200 eur. Expert ministerstva financií Žúdel trend vysvetľuje tým, že vo verejnom sektore pracuje oveľa viac ľudí s vysokoškolským vzdelaním. Podľa neho môže zavážiť aj to, že priemerný vek zamestnancov v tomto segmente je vyšší a majú tak aj dlhšiu prax.
Odborári v tejto súvislosti hovoria o zodpovedajúcom platovom ohodnotení zamestnancov štátu. „Konfederácia odborových zväzov SR je presvedčená, že základom fungujúceho verejného sektora sú zamestnanci, ktorí musia mať vytvorené primerané pracovné podmienky s adekvátnym platovým ohodnotením, čo prispeje k schopnosti udržať kvalifikovaných ľudí vo verejnom sektore vo všetkých jeho oblastiach, ako aj k zvyšovaniu ich odbornosť,“ povedala v tejto súvislosti pre denník Pravda hovorkyňa odborárov Martina Nemethová.
Dodala, že ďalšie kroky konfederácie budú smerovať k tomu, aby platy v tomto sektore neboli pod úrovňou minimálnej mzdy a aby sa pravidelne zvyšovali.
Analytik rezortu financií pripomína, že doposiaľ boli predovšetkým v dôležitých oblastiach, medzi ktoré patrí zdravotníctvo či školstvo, mzdy extrémne nízke. Podľa neho tak bolo zvyšovanie miezd pri niektorých povolaniach viac ako nutné.
„Keď sa pozrieme na platové tabuľky vo verejnej správe pred zvýšením, tak najvyššia možná mzda pre zamestnanca v najvyššej platovej triede s najdlhšou praxou bola 1 514 eur. Pre nastupujúcich zamestnancov, od ktorých sa vyžaduje vysokoškolské vzdelanie, začínala na úrovni 631 eur,“ hovorí Žúdel. Pre doplnenie, nastupujúci zamestnanec vo verejnej správe v najnižšej platovej triede a s praxou do dvoch rokov bude podľa tabuliek od 1. septembra zarábať 694,50 eur v hrubom.
Zvyšovanie infláciu nepokryje
O nedostatočných platoch napríklad v školstve, ktoré nedokážu motivovať kvalitných ľudí, aby sa v tejto oblasti zamestnali, sa hovorí dlhodobo. Práve aktuálna valorizácia miezd môže predstavovať jeden z faktorov, ako túto nepriaznivú situáciu zmeniť. Nie všetci sa však zhodujú na tom, že septembrové zvýšenie platov o 12 percent učiteľom pomôže.
Podľa predsedu Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku Pavla Ondeka aktuálny nárast platov nedokáže pokryť ani infláciu. Odvoláva sa pritom na pokles reálnej mzdy v hospodárstve, ktorá za prvý štvrťrok tohto roka vinou zvyšovania cien padla o 4,5 percenta.
„Vieme, že platy nie sú na takej vysokej úrovni, ako sme požadovali. Budeme preto musieť urobiť ďalšie kroky a predpokladám, že pristúpime aj k ďalším rokovaniam s novou vládou. Budeme sa pokúšať o ďalšie navýšenie platov v roku 2024,“ povedal pre Pravdu Ondek s tým, že kolektívna zmluva vyššieho stupňa platí do 31. augusta budúceho roka. Všetko tak bude záležať na tom, ako bude k problému pristupovať vláda, ktorá nastúpi po septembrových voľbách.
O rovnakom scenári hovorí aj Konfederácia odborových zväzov SR, podľa ktorej bude valorizácia platov predmetom ďalšieho vyjednávania vyššieho stupňa. Odborári pripomínajú, že o nových kolektívnych zmluvách v rámci štátnej a verejnej služby sa musí začať vyjednávať minimálne 60 dní pred skončením platnosti aktuálnej zmluvy. To znamená, že sa rokovania začnú najneskôr v prvých júlových dňoch 2024.
To, že septembrová valorizácia platov štátnych zamestnancov nedokáže pokryť infláciu, potvrdzuje aj expert rezortu financií. „Rast miezd vo verejnej správe odhadujeme na tento rok priemerne vo výške 10,5 percenta. Nebude tak celkom stačiť na infláciu odhadovanú na úrovni 10,6 percenta. V minulom roku rástli mzdy vo verejnej správe iba o 3,9 percenta, kým inflácia až o vyše 12 percenta. Životná úroveň zamestnancov vo verejnom sektore tak klesla," hovorí Žúdel, podľa ktorého mzdy vo verejnom sektore infláciu mierne predbehnú až na budúci rok.