Väčšina ľudí má problém vyžiť, varujú odborári a pripravili sériu krokov, aby zastavili pokles životnej úrovne

Vo výške minimálnej mzdy je Slovensko piatou krajinou od konca v rámci Európskej únie. Reálne mzdy klesajú, pričom výdavky domácnosti vďaka vysokej miere inflácie stále rastú. V praxi to znamená, že za naše platy si môžeme dovoliť čoraz menej. Predstavitelia odborov preto tlačia na vládu a zamestnávateľov, aby urobili všetko pre ďalší rast miezd a sociálnych príspevkov. Zamestnávatelia naopak opakujú, že je potrebné brať do úvahy ich reálne možnosti, ktoré majú v jednotlivých regiónoch.

13.06.2023 05:00
práca, mzda, ženy, robotníčky Foto:
Pracovníčky, ilustračný obrázok.
debata (135)

Minimálnu mzdu, ktorá je aktuálne na úrovni 700 eur v hrubom, poberá na Slovensku približne päť až šesť percent z celkového počtu zamestnancov. Znamená to, že týmto ľuďom príde každý mesiac na účet 569 eur v čistom a na každý deň im tak vychádza 18 eur na pokrytie všetkých výdavkov. Odborový zväz (OZ) KOVO preto v tejto súvislosti navrhuje znovu nastaviť výpočet minimálnej mzdy na úroveň 60 percent priemernej mzdy spred dvoch rokov.

Odborár Ján Košč hovorí o výške minimálnej mzdy.
Video
Zdroj: TV Pravda

Medzi odborármi a zamestnávateľmi aktuálne prebiehajú rokovania, po ktorých by do 15. júla mala byť známa výška tejto najnižšej garantovanej mzdy. Ak totiž sociálni partneri zhodu nenájdu, minimálna mzda bude výsledkom automatu, ktorý ju stanovuje na úrovni 57 percent. V roku 2024 by tak bola na úrovni 743 eur. Ak by však prešiel návrh odborárov, výška minimálnej mzdy by bola na úrovni 60 percent priemernej mzdy v hospodárstve spred dvoch rokov. V tomto prípade by bola najnižšia mzda vyššia o 39 eur a budúci rok by sa zastavila na sume 782 eur.

Ján Košč Čítajte viac Odborár Košč: Tlak na zamestnancov rastie, čas v práci treba skrátiť. Minimálka by mala vyrásť na tisíc eur v čistom

Za EÚ zaostávame

Podľa odborárov patrí v tomto prípade k najväčším problémom to, že Slovensko vo viacerých ukazovateľoch výrazne zaostáva za priemerom EÚ. „Čo sa týka mzdovej úrovne, Slovensko je už niekoľko rokov nielen v parite kúpnej sily, ale aj v absolútnom vyjadrení na chvoste únie. Hoci priemerná mzda a minimálna mzda rastú, nestačia pokrývať vysokú infláciu, ktorú zažívame posledné minimálne dva roky. Výsledkom je, že reálna mzda klesla o 4,5 percenta za prvý kvartál 2023. Slovenská domácnosť si tak môže kúpiť čoraz menej tovarov a služieb,“ vyjadrila sa v tejto súvislosti predsedníčka OZ KOVO Monika Benedeková. Porovnanie v rámci parity kúpnej sily pritom ukazuje, čo si zamestnanci v jednotlivých krajinách môžu za minimálnu mzdu dovoliť kúpiť.

Problémom je tak podľa odborárov aj výrazný prepad reálnych miezd. „Na Slovensku má v dôsledku nedostatočných opatrení a prepadu reálnych miezd problém viac ako 60 percent produktívnych Slovákov. To znižuje spotrebu a výkonnosť našej ekonomiky. Potrebujeme prijať opatrenia na zvrátenie dramatického poklesu životnej úrovne Slovákov, ktoré zároveň zabezpečia aj reštart ekonomiky,“ hovorí v tejto súvislosti Martin Halás, riaditeľ Inštitútu pre výskum sociálno-ekonomických rizík.

Vo výške minimálnej mzdy v eurách Slovensko predbehlo v rámci EÚ už iba Bulharsko, Maďarsko, Rumunsko a Lotyšsko. Čo sa týka parity kúpnej sily, naša krajina je podľa Eurostatu na treťom mieste od konca. Okrem toho na nás tlačí aj výrazná miera potravinovej inflácie, ktorá je aktuálne na úrovni 26,1 percenta. Priemer EÚ je pritom na úrovni 16,6 percenta a v Eurozóne je to 15,1 percenta. „Objem potravín, ktoré nakupujú Slováci, klesol až o 20 percent, pričom ich hodnota narástla až o 30 percent. Je to najviac v rámci EÚ. Náklady domácností na potraviny, bývanie a dopravu tvoria viac ako 55 percent celkových výdavkov domácností,“ zdôraznila Benedeková.

kosc 2 Čítajte viac Odborár Košč: Minimálna mzda by mala byť tisíc eur v čistom, súčasný stav vyhovuje "zombie" firmám

Samotná výška minimálnej mzdy má pritom vplyv na platy všetkých zamestnancov. Od 1. júna tohto roka sa totiž výška príplatkov za prácu v noci, cez víkendy a sviatky, ktoré boli po dvoch rokoch rozmrazené, viažu práve na sumu minimálnej mzdy. Príplatky sa od tohto dátumu vyrátavajú pomocou konkrétnej percentuálnej sadzby zo sumy minimálnej hodinovej mzdy, ktorá je aktuálne na úrovni 4,023 eura. To znamená, že spolu s tým, ako stúpa minimálna mzda, sa budú zvyšovať aj výplaty všetkých zamestnancov pracujúcich nadčas.

Cesty von

Odborári však vidia riešenie nielen vo zvyšovaní minimálnych miezd, ale aj vo zvýšení priemernej mzdy v hospodárstve a rovnako v plošnej sociálnej pomoci. Premiér Ľudovít Ódor už stihol medzičasom na požiadavky odborárov reagovať. Tvrdí, že úradnícka vláda nenašla verejné financie v takom stave, aby si mohla dovoliť veľké výdavky. Ambíciou vlády je podľa neho pomáhať slabším, ale určite nie plošne. Zvyšovanie minimálnej mzdy je však iný prípad. „Nemáme to úplne v rukách my, o niektorých veciach potrebujeme ešte hovoriť s parlamentom. Je to však možnosť, pri ktorej by sme si dokázali predstaviť nejakú formu úpravy,“ dal sa počuť premiér.

OZ KOVO okrem toho požaduje napríklad aj obnovenie indexácie minimálnych mzdových nárokov na pôvodnú úroveň, čo znamená zvyšovanie garantovanej spodnej hranice sumy, ktorú zamestnanec dostáva v závislosti od stupňa náročnosti vykonávaných prác. Okrem toho volajú aj po celkovej reforme sociálneho systému či zreálnení výšky životného minima a z neho odvodených sociálnych dávok aj odpočítateľnej položky z daní. Výška životného minima sa aktuálne zastavila na sume 234,42 eura v prípade jednej plnoletej fyzickej osoby. Od 1. júla 2023 bude jeho výška podľa nového výpočtu, ktorý sa odvíja od koeficientu rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností, 268,88 eura.

Odborári však majú aj ďalšie požiadavky. Patrí medzi ne napríklad skracovanie pracovného času, ktorý je momentálne na Slovensku, ale aj vo zvyšku Európy nastavený na 40 hodín mesačne. Najčastejším prístupom, ako pracovný čas skracovať, je momentálne štvordňový pracovný týždeň. „Štvordňový pracovný týždeň v konečnom dôsledku hovorí o tom, že by sme čas strávený v práci v priebehu týždňa skrátili na 32 hodín. To, akým spôsobom sa to rozloží do konkrétneho týždňa alebo mesiaca, bude záležať na jednotlivých firmách. Existujú rôzne modely a spôsoby, ako sa to dá urobiť,“ priblížil v tejto súvislosti pre denník Pravda odborár Ján Košč.

Ódor Čítajte viac Minimálna mzda 2024: prvé rokovania sa začali. Bude takmer 800 eur?

Zamestnávatelia: Prinesie to problémy

Okrem vlády, ktorá tvrdí, že na výraznejšie zmeny v sociálnom systéme nie je dosť peňazí, kritizujú návrhy odborárov aj samotní zamestnávatelia. Podľa nich sú pokusy o rast životnej úrovne zamestnancov komplexným problémom, ktorý je závislý od viacerých faktorov. Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR v tejto súvislosti pripomína, že rokovania medzi sociálnymi partnermi ohľadom výšky minimálnej mzdy sa už začali, návrhy jednotlivých strán boli odprezentované a aktuálne sa vyhodnocujú.

Upozorňujú však aj na problémy, ktoré by zvýšenie garantovanej mzdy mohlo priniesť. „Môžeme zopakovať známy fakt, že pri navrhovaní minimálnej mzdy treba brať do úvahy reálne možnosti všetkých zamestnávateľov, aby minimálna mzda bola zvládnuteľná pre firmy nielen na západnom Slovensku, ale aj na východnom Slovensku, ktoré sa radí k problémovejším regiónom,“ uvádzajú zamestnávatelia. Zároveň prízvukujú, že rastúce náklady súvisiace so stúpaním minimálnej mzdy môže firma pôsobiaca na východnom Slovensku či v menej rozvinutých regiónoch znášať oveľa horšie ako zamestnávateľ podnikajúci na západnom Slovensku.

potraviny Čítajte viac Potravinárske komory a zväzy obchodu prosia poslancov: Príplatky pre zamestnancov nezvyšujte

Na problémy, ktoré môžu vzniknúť pre malých podnikateľov v chudobných regiónoch, upozorňuje aj analytik Iness Róbert Chovanculiak. Ten tvrdí, že zvýšenie minimálnej mzdy môže spôsobiť to, že menší zamestnávatelia si nebudú môcť dovoliť ľudí zamestnávať. „Sú tu východné a južné okresy, kde čakajú desiatky nezamestnaných ľudí na jedno voľné pracovné miesto. Sú to aktívni uchádzači o zamestnanie, ktorí spolupracujú s miestnymi úradmi práce. Ale jednoducho na trhu nie sú voľné pracovné miesta. A jedným z dôležitých dôvodov tejto neutešenej situácie je aj dlhodobo vysoká minimálna mzda,“ prízvukuje analytik.

© Autorské práva vyhradené

135 debata chyba
Viac na túto tému: #Odbory #minimálna mzda