Zatiaľ čo počet priemerných odpracovaných hodín sa v rámci celej EÚ pohybuje na úrovni 37,5 hodiny za týždeň, priemerný Slovák odpracuje za ten istý čas 39,6 hodiny. Zaradili sme sa tak do zoznamu krajín s najvyšším týždenným pracovným časom. Dlhšie ako my pracujú napríklad Gréci (41 hodín), susední Poliaci (40,4 hodiny) alebo Rumuni a Bulhari (po 40,2 hodiny za týždeň). Ukazujú to nové dáta Eurostatu za rok 2022. Na druhej strane v roku 2013 sme priemerne odpracovali skoro 41 hodín.
V porovnaní miezd a hodín strávených v práci sme však na tom biedne. Priemerná mzda na Slovensku bola totiž v druhom štvrťroku tohto roka na úrovni 1 419 eur, pričom v tomto rebríčku sú spomedzi krajín EÚ na tom horšie už iba Bulhari (995 eur) a Gréci (1 381 eur).
Čítajte viac Veľké porovnanie platov: zistite, koľko zarába váš sused a aké sú rozdiely medzi regiónmi
Naopak, napríklad v Dánsku, kde je priemerná mesačná mzda vyše 6-tisíc eur, strávi priemerný človek v práci 35,4 hodiny za týždeň. Podobne aj Nemci s priemerným mesačným zárobkom 4 379 eur pracujú týždenne len 35,3 hodiny. Platí tak, že najnižšie priemerné mesačné zárobky sú práve v krajinách, ktoré zároveň pracujú najviac, a naopak. Čo za tým stojí?
Nízka produktivita práce
Podľa Martina Lábaja z Ekonomickej univerzity v Bratislave Slovensko v platoch za západnými krajinami zaostáva najmä pre nízku produktivitu práce. „Bez dobiehania bohatších krajín v produktivite práce sa k nim vo výške miezd nepriblížime, a v posledných rokoch sa približovanie v úrovni produktivity spomalilo,“ povedal pre denník Pravda ekonóm.
Analytik VÚB banky Michal Lehuta v súvislosti s vysokou týždennou hodinovou dotáciou práce na Slovensku vysvetľuje, že napriek tomu, že sa produktivita práce vykazuje ako vytvorený HDP na počet pracovníkov, do ktorého je zahrnutý aj počet odpracovaných hodín, kľúčovým ukazovateľom je v skutočnosti priemerná vytvorená pridaná hodnota na jednu hodinu práce.
„Cieľom zvyšovania produktivity tak nie je dlhšie pracovať, ale pracovať lepšie a inteligentnejšie, s použitím najmodernejších technológií, ktoré ľudskú prácu čo najviac šetria či nahrádzajú,“ priblížil ekonóm.
Čítajte viac Pre štát sa pracovať oplatí, jeho zamestnanci vo výške platov nad súkromníkmi kraľujú. V čom môže byť problém?
Nízku produktivitu práce považuje za jeden z najzávažnejších problémov pre slovenskú ekonomiku vo svojej nedávnej analýze aj Národná banka Slovenska (NBS). Jej analytici zdôrazňujú, že vedie k nedostatočným príjmom a zároveň k nízkej spotrebe. Podľa NBS teda tento problém zostáva základnou výzvou pre našu ekonomiku.
„Nízka produktivita má priamy dosah na kompenzácie zamestnancov a príjmy domácností, ktoré tak značne zaostávajú v porovnaní s EÚ 27. Nízke príjmy sa následne premietajú aj do nižšej úrovne spotreby. Naopak, v prípade cien dochádza k rýchlejšiemu dobiehaniu európskeho priemeru,“ upozornila v tejto súvislosti NBS.
Prečo sa však vo vyspelých krajinách pracuje menej, pričom tamojší zamestnanci zarábajú lepšie ako tí na Slovensku? Analytik Lehuta dáva na túto otázku jasnú odpoveď. „Vo vyspelých krajinách sa pracuje menej vďaka tomu, že vyššia produktivita ponúka podobný príjem aj pri menšom úväzku, a zároveň je tam legislatíva čiastočným úväzkom viac naklonená, prípadne silnejšie odbory pre svojich zamestnancov vyrokovali o čosi kratší štandardný pracovný čas,“ hovorí skúsený ekonóm.
Analytik VÚB banky zároveň očakáva, že z dlhodobého hľadiska podobný trend postupného skracovania času prevládne aj na Slovensku. Ilustruje to na počte odpracovaných hodín, ktorý sa od roku 1995 mierne znižuje. Pred 28 rokmi tak podľa OECD Slováci odpracovali priemerne 1 853 hodín ročne, zatiaľ čo v roku 2022 už iba 1 622 hodín za rok.
Ako zvýšiť produktivitu a platy?
Podľa Milana Kuruca zo združenia Pracujúca chudoba je skutočný problém s produktivitou práce v cene, za ktorú predávame výrobky, ktoré u nás produkujeme. „Ak by sa produktivita práce rátala vo vyrobených kusoch za hodinu, tak by sme mali vyššiu produktivitu než na Západe. U nás idú výrobné linky v rýchlejšom tempe, než idú výrobné linky napríklad v Nemecku. Čiže problém nie je v počte kusov, ktoré vyrobíme, ale v cene, za ktorú ich predáme,“ povedal analytik pre Pravdu.
Čítajte viac Zarobia v priemere 2-tisíc eur a platy im pôjdu ešte vyššie. Rušňovodiči a zamestnanci ZSSK si prilepšia
Kuruc preto tvrdí, že produktivitu by mali zvyšovať najmä tie spoločnosti, ktoré nie sú závislé od svojich materských firiem na Západe. Tieto firmy musia podľa neho inovovať a investovať do výskumu a vývoja.
S tým súhlasia aj ekonómovia. Analytik VÚB banky Lehuta upriamuje pozornosť na investície do automatizácie, robotizácie, digitalizácie a výroby s vyššou pridanou hodnotou. Podľa odborníka z Ekonomickej univerzity v Bratislave Lábaja by sa Slovensko malo zamerať na aktívnejšiu priemyselnú politiku, ktorá by využívala spoluprácu štátu, súkromného sektora a univerzít. „Nemôžeme ísť len cestou redukcie nákladov na produkciu, ale aktívneho vyhľadávania nových trhových príležitostí a inovovania produktov,“ povedal pre Pravdu Lábaj.
Člen rady Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martin Šuster pritom upozorňuje na to, že Slovensko dáva aktuálne na výskum a vývoj, na ktorý by sme sa mali podľa odborníkov primárne zamerať, iba jedno percento HDP. Najvyspelejšie krajiny s najvyššími platmi a najnižšou hodinovou dotáciou práce, medzi ktoré patrí napríklad Holandsko, kde priemerný človek strávi v práci za týždeň iba 33,2 hodiny, pritom na túto oblasť dávajú tri až štyri percentá HDP.
„Bez kvalitného výskumu, ktorý sa premieta do praxe, nemôžeme byť špičkovou ekonomikou s vysokým množstvom kvalifikovaných pracovných miest. S tým je úzko spojené kvalitné vzdelávanie. Potrebujeme zlepšiť kvalitu nášho vzdelávania od škôlok až po vysoké školy. Všade máme veľké medzery,“ tvrdí Šuster.
Problém s nízkymi platmi, ktoré Slováci dostávajú napriek dlhému pracovnému času, však môže mať základ aj v niečom inom. Podľa Kuruca firmy jednoducho svojim zamestnancom nechcú platiť viac aj napriek tomu, že im to ich ekonomická kondícia umožňuje. „Bohatšie firmy sa pri požiadavke na vyššie mzdy vyhovárajú na to, že iné firmy platia podobne alebo menej a ony preto nemajú dôvod mzdy zvyšovať. Hovoria tomu trh, v skutočnosti sa však iba odvolávajú na nízko položenú mzdovú latku vo všeobecnosti,“ vysvetľuje zakladateľ Pracujúcej chudoby.
Čítajte viac Nemá kto pracovať, zamestnanci si preto môžu pýtať vyššie platy. Firmy vítajú cudzincov, majú s nimi dobré skúsenosti
Ako príklad uvádza nemeckú automobilku Volkswagen, ktorá síce svojim zamestnancom platí o niečo viac, ako je priemer na trhu, no práve vďaka tomu nemá motiváciu k ďalšiemu zvyšovaniu platov. Nebojí sa totiž, že by jej zamestnanci odchádzali ku konkurencii. Ďalším príkladom sú banky, ktoré patria k najziskovejšiemu sektoru na Slovensku, pričom svojich zamestnancov za priehradkami platia ,absolútne hanebne’“, tvrdí Kuruc.
Aká je teda podľa neho cesta k vyšším platom? „Tento začarovaný kruh dokážu prelomiť jedine zamestnanci v ekonomicky bohatých firmách tak, že sa budú kolektívne organizovať a aj pod hrozbou štrajku požadovať vyššie mzdy,“ uzatvára svoj recept na vyššie mzdy Kuruc.