Zástupcovia zamestnancov aj preto dlhodobo presadzujú, aby bol výpočet minimálnej mzdy nastavený na úroveň 60 percent priemernej mzdy spred dvoch rokov. Ak by ich návrh prešiel, v roku 2024 by najslabšie zarábajúci zamestnanci dostali 796 eur mesačne.
Zamestnávatelia s tým nesúhlasia a upozorňujú, že im výrazne narástli náklady na platy, energie a rôzne príplatky. Teraz bude nasledovať ešte ďalšie rokovanie na tzv. tripartite, ktorá sa uskutoční do konca augusta. Ak ani potom nepadne dohoda, pôjde sa podľa automatu.
Čítajte viac Odborár Košč: Tlak na zamestnancov rastie, čas v práci treba skrátiť. Minimálka by mala vyrásť na tisíc eur v čistom
Zákonom nastavený automat totiž sľubuje, že najnižšia úroveň minimálnej garantovanej mzdy na ďalší rok musí byť zakotvená na úrovni 57 percent priemernej mzdy v hospodárstve spred dvoch rokov. Keďže to v roku 2022 bolo 1 304 eur, budúci rok minimálka vyrastie na 743 eur. Po odpočítaní odvodov na zdravotné a sociálne poistenie či daní, zostane zamestnancovi v čistom takmer 600 eur. Je potrebné dodať, že ide o sumu, v ktorej sa počíta s uplatnením nezdaniteľnej časti základu dane, ktorej výška však ešte na rok 2024 nie je známa.
Odborárom sa tak tento rok nedarí zopakovať historickú dohodu z vlaňajška. Minulý rok sa im totiž podarilo vyjednať o 9 eur viac ako predpisuje zákon a automat sa tak prvýkrát neuplatnil.
Od 1. januára tohto roka preto platí, že hodinová mzda zamestnancov, ktorí dostávajú minimálnu mzdu, je zakotvená na sume 4,023 eur. Mesačne tak dostanú 700 eur v hrubom, pričom v čistom im na účet príde 569 eur. V praxi to znamená, že na pokrytie všetkých výdavkov má táto časť populácie k dispozícii 18 eur na deň.
Slovensko má v rámci krajín Európskej únie jednu z najnižších minimálnych miezd vôbec. Z tohto hľadiska je na tom horšie už iba Lotyšsko, Rumunsko, Maďarsko a Bulharsko.
Výška miezd bude rôzna
Ako to celé bude vyzerať v praxi, ak by sa šlo podľa automatu? Hodinová minimálna mzda zamestnanca, v rámci prvého stupňa náročnosti práce, ktorý pracuje 40 hodín týždenne, stúpne na 4,27 eur. Jej výška spolu s konečnou sumou, ktorá zamestnancovi na konci mesiaca príde na účet, je pritom závislá práve na spomínanej kategórii stupňa náročnosti práce, do ktorej je pracovník zaradený.
To znamená, že napríklad skladník, ktorý je zaradený do druhého stupňa náročnosti práce, dostane hodinovú mzdu vo výške 4,93 eura a na konci mesiaca zarobí 859 eur v hrubom. Spolu s vyššou klasifikáciou tak stúpajú aj tabuľkové platy zamestnancov.
Čítajte viac Väčšina ľudí má problém vyžiť, varujú odborári a pripravili sériu krokov, aby zastavili pokles životnej úrovne
Elektrikári, vodiči autobusov či napríklad účtovníci, ktorí typicky spadajú do tretej kategórie stupňa náročnosti práce, zarobia za hodinu 5,6 eur. To znamená, že na konci mesiaca dostanú v hrubom 975 eur. Najvyššiu minimálku zarobia ľudia, ktorí sa zameriavajú napríklad na špeciálne práce v oblasti zdravotníctva, či zastávajú niektorú z riadiacich pozícií. Zamestnanci zaradení do šiesteho stupňa náročnosti práce si mesačne podľa tabuliek zarobia 1 322 eur v hrubom.
Odborári chceli viac
Stúpajúca výška najnižšieho platu v hospodárstve má za cieľ pomôcť zamestnancom lepšie zvládať napríklad zdražovanie. Inflácia, ktorá je za jún na úrovni 10,8 percenta percenta, totiž ťaží Slovákov stále viac. Reálne mzdy klesajú a odborári vidia jednu z ciest, ako ľuďom uľahčiť život, práve vo zvyšovaní minimálnej mzdy. Na tú je od 1. júna tohto roka naviazaná napríklad výška príplatkov za prácu v noci, cez víkendy a sviatky, ktoré vo viacerých prípadoch dokážu finálnu výšku mzdy výrazne navýšiť.
Čítajte viac Minimálna mzda 2024: prvé rokovania sa začali. Bude takmer 800 eur?
Odborári upozorňujú na to, že reálne mzdy klesli v priemere o 4,5 percenta a podľa dát zo Štatistického úradu je na Slovensku vystavených riziku chudoby takmer 890-tisíc ľudí, čo je 16,5 percenta z celkového počtu obyvateľov krajiny.
Zdôrazňujú, že jedným z najvýraznejších problémov je pritom stúpajúci počet chudobných pracujúcich, takzvaná pracujúca chudoba. Podľa štatistického úradu je na Slovensku chudobných pracujúcich približne 7,1 percenta, no odborári predpokladajú, že ich v skutočnosti môže byť približne 14 percent.
„Ak zamestnanec pracuje, jeho príjem by jemu a jeho rodine mal bezpodmienečne garantovať dôstojný život, a nie chudobu. Mzda totiž nie je sociálna dávka,“ tvrdí predsedníčka Odborového zväzu KOVO Monika Benedeková. Práve tejto skupine ľudí by tak adekvátna výška minimálnej mzdy mohla výrazne pomôcť.
Minimálku máme najnižšiu v Európe
Aj napriek aktuálnemu zvyšovaniu minimálnej si Slovensko v európskej konkurencii príliš nepolepší. Dlhodobo totiž patríme ku krajinám v rámci Európskej únie, ktoré na tom v tejto oblasti nie sú najlepšie. Vo výške minimálnej mzdy od konca nás predbehli iba ďalšie štyri krajiny. Napríklad v Lotyšsku, ktoré sa v rebríčku nachádza na štvrtom mieste hneď za Slovenskom, dostávajú najmenej zarábajúci pracovníci v roku 2023 mesačne 620 eur v hrubom. V porovnaní s minulým rokom však v krajine minimálna mzda stúpla až o 120 eur. Ďalšou krajinou v poradí je Rumunsko (606 eur), ktoré je nasledované Maďarskom (579 eur) a napokon Bulharskom, v ktorom je výška minimálky nastavená na 399 eurách. Na druhom konci rebríčka je potom Luxembursko (2 387 eur), Nemecko (1 981 eur) a Belgicko (1 955 eur).
Zamestnávatelia zaplatia viac
Niektorí z odborárov preto volajú po ešte výraznejšom zvýšení najnižšieho príjmu. „Pri súčasných nákladoch som presvedčený o tom, že by to malo byť aspoň tisíc eur v čistom. K tejto hranici sa však zrejme v najbližšej dobe nedostaneme aj pre výrazný odpor zo strany firiem," povedal pred časom pre denník Pravda spoluzakladateľ občianskeho združenia Pracujúca chudoba Ján Košč.
Čítajte viac Minimálna mzda 2024: Bude 744 eur? Definitíva padne už o týždeň
Odpor zamestnávateľov, o ktorom jeden z najznámejších odborárov na Slovensku hovorí, je pritom očakávaný. Nárast výšky minimálnej mzdy totiž pre nich vždy znamená, že za prácu budú na konci dňa musieť platiť viac. Analytik INESS Róbert Chovanculiak tvrdí, že rast minimálnej mzdy nemá vplyv na rast produktivite práce. Zdôrazňuje pritom, že minimálna mzda sa za posledných približne desať rokov zdvojnásobila, priemerná mzda v priebehu tohto obdobia vzrástla o 65 percent pričom produktivita práce narástla iba o 35 percent.
Podľa neho hrozí, že rast mzdových nákladov pre malých podnikateľov v chudobných regiónoch bude príliš vysoký a ľudia žujúci v týchto oblastiach budú mať problém sa zamestnať. „Sú tu východné a južné okresy, kde čakajú desiatky nezamestnaných ľudí na jedno voľné pracovné miesto. Sú to aktívni uchádzači o zamestnanie, ktorí spolupracujú s miestnymi úradmi práce. Ale jednoducho na trhu nie sú voľné pracovné miesta. A jedným z dôležitých dôvodov tejto neutešenej situácie je aj dlhodobo vysoká minimálna mzda,“ povedal Chovanculiak pre Pravdu.
Dávame do pozornosti Boli ste svedkom zaujímavej udalosti? Pošlite nám video cez novú aplikáciu mREPORTÉR