Vyššie platy a lepšie pracovné miesta? Ekonóm, ktorý skúma trh práce, hovorí o nových trendoch

Študuje vplyv automatizácie na pracovné miesta a produktivitu práce. Vo výskume spolupracuje aj s prestížnym americkým ekonómom Daronom Acemogluom.

„Je treba zdôrazniť, že automatizácia ako taká nezvyšuje automaticky produktivitu pracovníkov, ale, naopak, priamo ohrozuje ich pracovné miesta a vytvára tlak na pokles miezd,“ dodáva Lábaj.

V rozhovore vysvetľuje, aký vplyv bude mať automatizácia na slovenský trh práce, prečo je produktivita práce dôležitá, aké pracovné miesta môžu vznikať a ako vidí úlohu minimálnej mzdy či odborárov.

Ministerstvo financií predstavilo balík 100 návrhov zhruba za 10 miliárd eur, ako konsolidovať verejné financie. Čo si o nich myslíte?

Návrhy sú prispôsobené pre rôzne typy vlád. Vybrať si z nich môže aj sociálne, ale aj liberálne zameraná vláda. Takáto vláda však musí v prvom rade uznať, že konsolidácia je potrebná. Vyjadrenia predstaviteľov vlády, ktorá sa teraz črtá, nenaznačujú, že by naliehavosť situácie pochopili. Nejaký čas však stále máme, bankrot nám v najbližších rokoch nehrozí.

Čítajte viac Umelá inteligencia zmení trh, o prácu prídu najslabší, tvrdí odborník. Pozrite sa, koho sa to dotkne

Kde by ste s konsolidáciou začali vy? Je potrebné napríklad zvyšovať dane alebo skresávať výdavky vo verejnej správe?

Odhady naznačujú, že bez zvyšovania príjmov do štátneho rozpočtu prostredníctvom vyššieho výberu daní to pravdepodobne nepôjde. Bez zvýšenia DPH či iných daní konsolidácia nebude možná. Ak bude chcieť nová vláda udržať aj aktuálny sociálny štandard, bude musieť pristúpiť k adresnejšej pomoci. Nebude si však môcť dovoliť rozhadzovať tak, ako to bolo doteraz.

Presuňme sa teraz k témam, ktorým sa priamo venujete. Viaceré indikátory naznačujú, že Slovensko prestáva dobiehať bohaté západné krajiny a nastala doba úpadku životnej úrovne. Je to skutočne tak?

Ešte do roku 2007, teda do obdobia spred veľkej hospodárskej krízy, sme pomerne rýchlo dobiehali európsky priemer. Síce pomalšie, ale v dobiehaní bohatších krajín sme pokračovali aj do roku 2014. Po roku 2014 a potom neskôr po covidovom období sa naše dobiehanie bohatších krajín takmer úplne zastavilo.

Čo má Slovensko urobiť pre to, aby ľuďom začala rásť životná úroveň a platy?

Musíme začať robiť opatrenia, ktoré zvýšia produktivitu práce. Slovensko má v porovnaní s ostatnými krajinami Európskej únie jednu z najnižších priemerných miezd práve pre nízku produktivitu. Ak produktivita nebude rásť, nebudú rásť ani mzdy. Zvýšiť by ju pritom mohlo uplatňovanie novších technológií alebo efektívnejšie využívanie zdrojov, ktoré tu máme. Problémom je napríklad to, že na Slovensku máme v porovnaní s priemerom EÚ, ale aj krajín V4 nadpriemerný počet malých firiem, ktoré majú do deväť zamestnancov. Ide o firmy, ktoré sú málo produktívne a majú menej zdrojov na investovanie, pričom viažu veľké množstvo zamestnancov v hospodárstve. Štát by mohol tento problém riešiť tak, že by finančnú pomoc, ktorú teraz dáva veľkým zahraničným firmám, mohol presunúť na malé podniky. Prístup vlády by mal byť v tomto smere aktívnejší. Štát by mal vyhľadávať budúcich lídrov a podporovať ich.

Foto: Ivan Majerský

Martin Lábaj, Ekonóm Martin Lábaj.

Odborári by, naopak, mohli povedať, že by sa malo začať namiesto zvyšovania produktivity práce práve so zvyšovaním platov. Napríklad Slováci, ktorí robia vo Volkswagene „za pásom“, zarobia menej ako robotníci na tej istej pozícii v Nemecku. Čo na tento argument hovoríte?

V tomto prípade platí, že pracovníci v bohatších zahraničných krajinách, napríklad v spomínanom Nemecku, sú výkonnejší. Výkonnejší sú vďaka vybaveniu, najmä vďaka strojom, ktoré sú produktívnejšie. Platí tak, že firmy sú v týchto krajinách produktívnejšie a práve preto si môžu dovoliť zamestnancom platiť viac.

Nie je to teda tak, že zahraniční vlastníci veľkých fabrík zneužívajú Slovákov ako lacnú pracovnú silu?

Určite nie. Často, naopak, platia o niečo vyššiu mzdu, ako je mzda v porovnateľných povolaniach v iných firmách, aby týchto zamestnancov do svojich fabrík prilákali.

Podľa OECD patrí Slovensko ku krajinám, ktoré majú vysokú mieru ohrozenia pracovných miest automatizáciou a robotizáciou. Hovorí sa o tom, že množstvo profesií by mohlo zaniknúť. Skutočne začnú ľudia prichádzať o prácu?

Ohrozenie je v určitej miere dané štruktúrou výroby, ktorú na Slovensku máme. Ide najmä o automobilový a celkovo o spracovateľský priemysel, v ktorom veľká časť automatizácie prebieha. Dôležité je však aj to, aké činnosti pracovníci vykonávajú. U nás platí, že sme ohrození najmä preto, že činnosti, ktoré sa u nás vykonávajú, sú jednoduchšie automatizovateľné. Práve preto sa väčší počet ľudí nachádza v ohrození. Novšie výskumy totiž ukazujú, že automatizácia neprebieha na úrovni celých povolaní, ale na úrovniach konkrétnych pracovných činností. Stačí už len to, že robotník vykonáva niekoľko činností, ktoré stroj zatiaľ nezvládne, a jeho pracovné miesto v ohrození nebude. Podľa niektorých štúdií je vo vysokom ohrození asi 11 percent zamestnancov, podľa iných okolo 20 percent. Na druhej strane vznikajú iné, úplne nové pracovné miesta.

Čítajte viac Umelá inteligencia pomohla nabúrať sa do bankového účtu. Sú naše peniaze v ohrození?

Aký bude mať teda automatizácia vplyv na samotný trh práce?

To zatiaľ nie je jasné a vopred dané. Bude to záležať na tom, ako budú k problému pristupovať inštitúcie, ktoré trh práce ovplyvňujú, ale aj od voľby, ktorý typ technológií si jednotlivé firmy vyberú a aké k tomu budú mať motivácie. Súčasný vývoj však naznačuje, že by sme nemali mať problémy s masovou nezamestnanosťou. Aktuálne máme rekordnú mieru zamestnanosti a nízku mieru nezamestnanosti. Automatizáciu preto netreba vnímať len ako hrozbu, ľudia sa však postupne budú musieť začať preškoľovať a naberať iný typ zručností. Firmy by mali mať ochotu samy ponúkať možnosti preškoľovania pre svojich zamestnancov. Podstatnú úlohu by mal zohrať aj štát, ktorý by mal podporovať rekvalifikáciu ohrozených skupín ľudí aktívnou politikou trhu práce. Zaujímavé je, že napríklad v Spojených štátoch vzniklo od 40. rokov minulého storočia až 60 percent nových pracovných miest práve v nových pracovných činnostiach. Preto aj vývoj, ktorý môžeme čakať v nasledujúcich rokoch, nasvedčuje, že budú vznikať úplne nové povolania.

Dokáže bohatstvo, ktoré automatizácia vyprodukuje, kompenzovať prípadné problémy, ktoré by mohla priniesť?

Čisté efekty automatizácie nie sú dopredu dané. Vo vývoji po druhej svetovej vojne zohrávala automatizácia úlohu v zmene štruktúry práce, bola však kompenzovaná vznikom nových pracovných miest. Od 80. rokov minulého storočia k automatizácii naďalej dochádza, dokonca v zrýchlenom tempe, problém je však v tom, že minimálne v USA a v niektorých veľkých európskych ekonomikách nie je pokles celkových vyplatených miezd v dôsledku automatizácie kompenzovaný dopytom po novej práci. Vo vyspelých ekonomikách sa aktuálne hovorí o tzv. nadmernej automatizácii, pri ktorej sa nahrádza práca kapitálom s malým efektom na celkový rast produktivity. Výsledkom je potom nižší objem vyplatených miezd, vyššia koncentrácia bohatstva a vyššie nerovnosti. Prispieva k tomu napríklad to, že zdanenie práce je vysoké a zdanenie kapitálu je nižšie, vďaka čomu firmy ďalej a často nadmerne investujú do automatizácie. Kľúčové teda je, akou cestou sa firmy vyberú a ako nastaviť ich motivácie. Buď sa vyberú cestou nahrádzania pracovnej sily technikou, alebo budú investovať do technológií, ktoré budú zvyšovať produktivitu a dopĺňať zručnosti zamestnancov. Je treba zdôrazniť, že automatizácia ako taká nezvyšuje automaticky produktivitu pracovníkov, ale, naopak, priamo ohrozuje ich pracovné miesta a vytvára tlak na pokles miezd. Príkladom sú samoobslužné pokladnice v obchodoch, ktoré produktivitu práce nezvyšujú. Treba preto prehodnotiť nadmernú podporu automatizácie. Buď budeme nahrádzať ľudí, alebo zvyšovať ich produktivitu.

Ktoré povolania na Slovensku už vznikli a ani sme ešte pred pár rokmi nečakali, že môžu vzniknúť? A aké zamestnania by ešte v najbližších rokoch vzniknúť mohli?

Rýchlo vznikli napríklad povolania súvisiace s webovým dizajnom alebo prácou s 3D tlačiarňami a so skenermi, ako technik pre 3D skenovanie či špecialista pre 3D tlač. Máme tu inžinierov pre umelú inteligenciu, dizajnérov virtuálnych svetov, odborníkov na kyberbezpečnosť, kryptomenových analytikov, odborníkov na genetickú terapiu. Ale aj množstvo špecializovaných povolaní v rámci spracovateľského priemyslu ako robotický inžinier pre výrobu, inžinier pre udržateľnú výrobu, odborník na internet vecí v priemysle a pod. V budúcnosti sa bude dariť najmä ľuďom, ktorí pracujú v oblasti služieb.

Bude štát postupne zohrávať čoraz výraznejšiu úlohu v ekonomike?

Viac štátu automaticky neznamená väčšiu mieru prerozdeľovania. Štát by mal mať úlohu regulátora, ale jeho sila musí byť kompenzovaná silou občianskej spoločnosti. To, o čo by sa mal snažiť najviac, je, aby technologický pokrok zvyšoval produktivitu ľudí a aby bola zabezpečená spoločná prosperita pre všetkých.

Aký máte názor na minimálnu mzdu?

Dôležitosť minimálnej mzdy sa ukázala napríklad aj pri vplyvoch automatizácie. Spolu s tým, ako efektívna minimálna mzda v USA klesala, ľudia s najnižšími príjmami v hospodárstve začali trpieť viac. Tvrdenia, že vyššia minimálna mzda spôsobí nezamestnanosť, sú zjednodušené. Čoraz viac empirických dôkazov ukazuje, že ide o dobrý inštitút a nemá až také negatívne dosahy na zamestnanosť, ako by sme možno čakali. Spolu s dobre nastaveným daňovo-odvodovým systémom v prvom rade pomáha zvyšovať mzdy najmenej platených ľudí, ale zároveň znižuje príjmové nerovnosti v spoločnosti.

Čítajte viac Vďaka vyššej minimálnej mzde porastú aj ďalšie príplatky za nadčasy, soboty, sviatky a nedele

Čo si myslíte o základnom nepodmienenom príjme, ktorý garantuje každému človeku stabilný príjem bez toho, aby musel pracovať?

Myslím si, že jeho zavedenie je problematické z viacerých dôvodov. Tým, že je adresovaný pre všetkých, bude nákladnejší a menej efektívny ako alternatívne riešenia, napr. vo forme transferov pre tých, čo ich potrebujú. Navyše, ľudia sú spokojnejší, ak majú pocit, že spoločnosti prinášajú hodnotu, v porovnaní s tým, že len prijímajú transfery. Fundamentálnejší problém je však spojený s tým, ako sa stavia k tomu, o čom sme hovorili. Univerzálny príjem podporuje naratív podnikateľskej a technologickej elity, že umelá inteligencia a robotizácia nevyhnutne vedú k budúcnosti bez práce. Namiesto toho potrebujeme posilniť a zlepšiť existujúcu záchrannú sociálnu sieť a vytvárať zmysluplné, dobre platené pracovné miesta pre všetky demografické skupiny, čo znamená presmerovať technologický pokrok smerom k dopĺňaniu a rozvíjaniu produktivity pracovníkov.

Odbory nie sú výmyslom komunistov, dôležitú úlohu zohrali napríklad aj v USA. Majú ešte v súčasnosti opodstatnenie?

Odbory sú dôležité. Ukazuje sa, že pokles významu odborárov prispel k nepriaznivým vplyvom automatizácie na trh práce. Ľudia boli bez silných odborov slabšie organizovaní a nemali takú veľkú protiváhu voči zamestnávateľom. Odbory tak určite majú svoje miesto aj v 21. storočí a budú dôležité aj pre slovenský trh práce. Ako príklad nám môže poslúžiť Nemecko, kde funguje veľmi dobrá spolupráca medzi odbormi, štátom a firmami na úrovni odvetví.

Robíte ekonomický výskum spolu s americkým profesorom Daronom Acemogluom, ktorý pôsobí na prestížnej univerzite Massachusettský Institute of Technology. Na čom spolupracujete?

Asi pred dvoma rokmi sa nám naskytla príležitosť uchádzať sa o grant v rámci schémy MIT – Slovakia Seed Fund pod taktovkou slovenského ministerstva investícií. V tejto súvislosti som oslovil profesora Acemoglua, či by nemal záujem na spoločnom výskume dosahov automatizácie na európske trhy práce a on s navrhnutou spoluprácou súhlasil. Spolupracovať s ekonómom, ktorý patrí medzi top troch najcitovanejších ekonómov na svete, je pre nás obrovská výzva aj záväzok posunúť úroveň výskumu na katedre hospodárskej politiky na novú úroveň. V projekte sa zameriavame na vplyvy automatizačných technológií, ktoré sa začali vyvíjať v 80. rokoch, na dopyt po práci. Zisťujeme, či mali iný vplyv na trh práce v Európe a v USA. Daron Acemoglu spolu s Pascualom Restrepom zistili, že 50 až 70 % zmien v relatívnych mzdách v rámci USA je možné vysvetliť automatizáciou rutinných činností v odvetviach, ktoré boli vystavené silnej automatizácii. Európa je iná v tom, ako tu fungujú trhy práce. Napríklad úloha minimálnej mzdy či odborov je tu väčšia ako v USA, a preto môžu byť efekty odlišné.

V praxi teda skúmate, aká forma politického zriadenia je lepšia? Čo je teda možné považovať za dobré, zjednodušene, európska sociálna demokracia alebo, naopak, americký viac libertariánsky prístup?

V prvom rade chceme preskúmať, či jednotlivé inštitúcie v USA a Európe pomohli zmierňovať negatívne vplyvy technológií, ktoré priniesli zvýšenú mieru automatizácie výroby. Prvé výsledky, ktoré máme, hovoria, že napríklad vo Francúzsku sa vplyvy na trh práce prejavili na úrovni zamestnanosti. Sociálny systém spolu s minimálnou mzdou, ktorú vo Francúzsku majú, spôsobili, že efekt nástupu automatizácie nemal na mzdy tamojších pracovníkov až tak výrazný negatívny vplyv ako v USA. V Spojených štátoch pri povolaniach, ktoré boli vystavené vysokej automatizácii, začali reálne mzdy klesať. Naopak, v európskych krajinách sa niečo také nedialo alebo sa dialo iba v oveľa menšej miere.

Čítajte viac Minimálna mzda 2024: historická dohoda sa zopakovala. Najnižšie zárobky stúpnu na 750 eur

Všetky cesty teda vedú do Dánska, ktorého pracovný trh najviac praje zamestnancom a všeobecnej prosperite?

Na základe rôznych aspektov patrí skutočne dánsky trh práce medzi najlepšie, s nízkou mierou nezamestnanosti, s vysokými mzdami či s nízkou príjmovou nerovnosťou. Prostredníctvom nášho kolegu Richarda Kališa sme nedávno nadviazali výskumnú spoluprácu s univerzitou v Kodani, kde okrem iného pôsobia aj experti na trh práce a automatizáciu, čo nám, verím, pomôže získať nové empirické poznatky aj pre formovanie politík a inštitúcií na Slovensku.