Banky sa na druhej strane, prirodzene, bránia s tým, že nadmerný zisk neexistuje. „Myslím si, že nadmerný zisk neexistuje. Z ekonomického pohľadu tento pojem považujem za nezmysel,“ hovorí Peter Krutil, riaditeľ Slovenskej sporiteľne, ktorý vo veľkom rozhovore vysvetľuje, ako funguje podnikanie bánk.
Upozorňuje na to, že Slováci síce bohatnú, no bohužiaľ to má jeden veľký háčik. Tiež hovorí o tom, či sa dá očakávať pokles cien hypoték a čo na ceny bude vplývať.
Aký bol rok 2023?
Bol veľmi úspešný. Napriek tomu, že to bol rok, v ktorom sme stále pociťovali silnú nestabilitu, ktorú vyvolala geopolitická situácia, teda vojna na Ukrajine. S ňou prišli nárasty cien energií. Začiatkom roka ich bolo cítiť viac, ako to vidíme teraz. V druhej polovici roka pribudol ďalší geopolitický problém, hovorím o situácii okolo Izraela. Toto napätie spôsobilo sťaženie obchodných tokov, čo znamenalo ďalšiu nestabilitu.
Z pohľadu Slovenska sme, samozrejme, zažili voľby, vyjasnila sa situácia o tom, aká bude vláda. Napriek všetkým týmto neistotám sa s tým podľa mňa banka popasovala veľmi dobre. Dosiahli sme historicky najlepší výsledok. Nie je to všetko len našou šikovnosťou a dobrými rozhodnutiami. Bolo to dané aj politikou Európskej centrálnej banky (ECB).
Okrem ziskov vám rástol aj objem úverov a vkladov. Dá sa to zjednodušiť tak, že my ako obyvatelia bohatneme?
Ak by sme si zobrali čisté dáta, tak by sa to dalo tvrdiť, no podľa mňa je potrebné ísť viac do hĺbky. Ľudia v posledných rokoch relatívne nadpriemerne bohatli, ak porovnávame európske krajiny. No je to tak preto, že vlastníme nehnuteľnosti. V tomto smere nám rok 2023 veľmi nepomohol, lebo cena nehnuteľností išla dole. Z dlhodobého hľadiska teda síce vďaka nehnuteľnostiam nadpriemerne „bohatneme“, to však nehovorí o tom, že by sme mali nejaký nadpriemerný objem finančných prostriedkov, prípadne aktív. Práve naopak.
Ako to teda bolo s tými úvermi?
Úvery rástli len v niektorých segmentoch. Hypotéky padli o päťdesiat percent, rástli spotrebné úvery. Je však otázne, či si Slováci týmto spôsobom kompenzovali straty, ktoré im spôsobovala inflácia, alebo jednoducho nakupovali na úver, lebo verili, že tovar, ktorý si dnes kúpia, bude o pol roka drahší. To je strana bežných klientov.
Ak sa bavíme o firmách, tam išlo smerom hore prevádzkové financovanie. To súvisí s neistotou, ktorú som spomínal. Predĺžili sa dodávateľsko-odberateľské reťazce a narástla aj cena komodít. Firmy si teda potrebovali požičiavať peniaze na svoju prevádzku. Na podnikateľov pôsobili dva efekty: zvyšovali sa ceny vstupov a firmy potrebovali väčšie zásoby. Keď sa však pozrieme na investície podnikateľov, tie určite nerástli tak, ako by bolo ideálne. Môže to byť problém v budúcnosti.
Čítajte viac Rezort financií nekonzultoval bankovú daň s ECB, tak stanovisko poslala sama. Slovensko varuje pred dôsledkami zdanenia bánk
Napokon rástli aj vklady ľudí.
Ak sa pozrieme na vklady, tie taktiež zásadne nerástli až dve tretiny roka. Začali rásť až ku koncu roka. Dá sa to čítať tak, že ľuďom už zostávali na účtoch zvýšené platy, ktoré sme štatisticky videli od začiatku roka. V priebehu roka sa jednoducho zvyšovala cena práce.
Ľudia teda bohatli formou, ktorá sa ťažko speňažuje. Firmy vlastne nezvyšovali potenciál celej ekonomiky, to v zásade nie je dobrá správa.
Ako sa to vezme. Nie každý rok musí firma rásť, niekedy stačí, keď prečká šoky, čo prichádzajú. A tie šoky tu za posledné dva roky boli. Dôležité teda je, aby firmy takéto obdobie prečkali, zachovali si svoj podnikateľský model. Zatiaľ nemôžeme povedať, že by nadpriemerne krachovali, lebo im nefunguje podnikateľský model. Platí to o všetkých firmách, malých, stredných a aj veľkých spoločnostiach. My však do ekonomiky potrebujeme dať nový impulz, aby podnikatelia mali chuť investovať do budúcnosti ekonomiky. Zatiaľ túto chuť nevidím.
Zisk vašej banky aj celého sektora výrazne narástol. Čo sa dialo na trhu, že za celý rok 2023 dosiahli banky v absolútnom vyjadrení nový rekord?
Rok 2023 bol zavŕšením etapy, keď sa banky vracali k svojmu pôvodnému modelu podnikania. Osem možno aj desať rokov boli úrokové sadzby záporné, nedalo sa zarobiť na depozitách. Banky zarábali len na úveroch, no na vkladoch nie. ECB banky nútila platiť „pokutu“ 0,5 percenta za to, že si tam peniaze uložili.
Čítajte viac Slovensko na gréckej ceste, podarí sa krach odvrátiť? Vláda šetrí len naoko, varujú odborníci
Banka teda mohla zarobiť len na tom, že peniaze požičala vo forme úveru. To vlastne aj centrálna banka chcela, aby peniaze boli medzi ľudmi a nie niekde uložené. Teda hovoríme o tom, že mala problém, keď chcela vyzbierané peniaze uložiť a kúpiť napríklad dlhopis.
Chcem tým povedať, že banka nedokázala zarobiť na tom, že peniaze vyzbierala od ľudí. Z krátkodobého hľadiska sa dalo zarobiť na dlhopisoch, aj keď existovali dlhopisy aj so záporným výnosom, no tých bolo málo.
Pri zbere vkladov, čo je väčšina klientov, sa zarobiť nedalo. Desať z desiatich klientov má logicky na účte nejaké peniaze, úver iba traja alebo štyria. Peniaze získali banky za nulový úrok a ECB ich nútila platiť z uložených prostriedkov 0,5 percenta. Preto sa stalo, že ukazovateľ pomeru úverov a vkladov sa dostal na 110 %, ku koncu roka to bolo 107 %.
Bolo viac peňazí požičaných, ako je celkový objem vkladov.
Áno, politika centrálnej banky bola efektívna v tom, že vháňala peniaze medzi ľudí. Fungovanie banky si môžeme predstaviť ako štvorvalcový motor. Dva valce predstavuje zbieranie peňazí a ďalšie dva požičiavanie peňazí. Aktuálne je banková marža na úrovni dvoch percent, no bola omnoho nižšie. Je to tak práve preto, že od ľudí sme získavali peniaze bez zisku. Dva valce vôbec nefungovali.
Teraz nám už začali pracovať, „auto“ sa hýbe omnoho rýchlejšie. Sadzby išli hore, a tak aj marže. Už len preto, že banky zarábajú aj na vkladoch.
Foto: Ivan Majerský
Dostávame sa k tomu, čo sa hovorí v podstate od leta. Banky sa stali súčasťou politického boja s tým, že tvoria nadmerné zisky. Ako to teda je? Tvoria banky nadmerný zisk?
Myslím si, že nadmerný zisk neexistuje. Z ekonomického pohľadu tento pojem považujem za nezmysel. Zisk sa hýbe v čase. Pred desiatimi rokmi platilo, že z tisíc eur, ktoré sme požičali, sme získali 26 eur výnosu, za minulý rok sme z tisíc požičaných eur získali výnos 16 eur. Na úveroch určite zarábame menej. Pred desiatimi rokmi bola návratnosť kapitálu vyššia, ako je dnes. Banky sú z pohľadu úverov dvakrát také veľké ako vtedy, no zisk sektora sa dlhé roky v podstate nemenil, výraznejšie vzrástol len v posledných dvoch rokoch. Jednoduchá trojčlenka ukazuje, že tento zisk nie je nadmerný, ale primeraný nárastu objemu podnikania. Navyše banky sa začali zaoberať bankopoistením, výrazne rozvíjajú investičné produkty, teda asset management. To sú príjmy navyše, napriek tomu zisk nerástol proporčne.
Viem, že je to náročná téma, no kľúčová je návratnosť kapitálu. Som presvedčený, že viem aj matematicky preukázať, že banky nedosahujú nadmerný zisk. Ak by som zobral priemernú strojárenskú firmu, bola by ziskovejšia ako priemerná banka. Bankovníctvo medzi odvetviami s najvyššou návratnosťou kapitálu nenájdete.
Foto: Ivan Majerský
O nadmernom zisku sa dá uvažovať napríklad v prípade Slovnaftu. Cena ruskej ropy výrazne klesla, Slovnaft ju nakupoval lacno a vznikli mu výrazné zisky, ktoré sa mimoriadne zdaňujú. Počul som aj argumenty, že banková daň je niečo podobné.
To považujem za neznalosť problematiky. Desať rokov sme mali mimoriadnu situáciu záporných sadzieb a z môjho pohľadu sa len teraz dostávame na dlhodobý priemer. Keď sa pozrieme do EÚ, tak za nami sú len Francúzi a Nemci. Všetky ostatné bankové sektory dosahujú návratnosť kapitálu v dvojciferných číslach a skôr bližšie k dvadsiatim percentám ako k desiatim.
Hovoríte, že keď akcionár vloží do banky jedno svoje euro, tak v iných krajinách z neho ročne dostane viac ako na Slovensku. Skupina Erste okrem Slovenska podniká aj v Česku, Maďarsku, Rakúsku, Srbsku, Chorvátsku a Rumunsku. Do akej miery si konkurujú dcérske firmy navzájom?
Máme šťastie v tom, že akcionár rozumie tomu, že bankovníctvo je beh na dlhú trať. Na základe jedného politického cyklu situáciu nehodnotia. Pokiaľ však ide o priority, ak by mali akcionári jedno euro a mali by sa rozhodnúť medzi Českom a Slovenskom, určite sa priklonia k Česku a investovali ho tam. Majú zodpovednosť a ak by to urobili inak, urobili by zlé rozhodnutie voči svojim akcionárom. Nám sa darí udržiavať sa v komfortnej zóne, no ak by asymetria voči ostatným trhom trvala dlhodobo, asi by ten problém na stole bol. Ja ho zatiaľ nechcem vnímať.
Ak by sa situácia dlhodobo nezmenila, znamenalo by to čo? Banky by začali odchádzať?
Nie, nemali by sme schopnosť financovať potreby klientov. Ak by rástol záujem o hypotéky tak ako za uplynulých päť rokov, nezvládli by sme tento rast zabezpečiť, nemali by sme kapitál. Akcionár by si následne rozmyslel, či bude investovať do takého trhu.
Pre bežného človeka to teda znamená, že banky by napríklad sprísňovali podmienky pre získanie úveru?
To je presne ono. Je to správna formulácia. Asi by sme boli selektívnejší. Vláda nám berie časť zisku, znižuje nám návratnosť, no zároveň akcionár chce takú ziskovosť, ako má inde v Európe. To môžeme dosiahnuť tak, že budeme selektívnejší, alebo siahneme po vyšších cenách.
Z toho, čo si hovoríme, vyplýva, že kľúčová časť zisku bánk plynie z rozdielu medzi úrokmi, ktoré platí klientom za vklady a úrokmi, ktoré získava za poskytovanie úverov…
To je historická úloha bánk. Ľudia vkladajú do banky aj také peniaze, ktoré budú potrebovať o mesiac a aj také, ktoré budú potrebovať o sedem rokov. Banka dostáva peniaze za to, že túto disproporciu riadi. S nejakou mierou istoty viete, že aj na bežných účtoch vám zostanú nejaké peniaze, ich tok banka tiež riadi.
Banka má s týmto spojené určité riziká, ktoré tiež musíme oceniť. My zabezpečujeme to, že pre vás ako klienta budeme mať peniaze pripravené, keď požiadate o vyplatenie vkladov, no zároveň musíme dodržať podmienky pre tých klientov, ktorým sme dali úver na desať rokov.
Navyše situácia slovenských bánk je špeciálna tým, že pomer medzi úvermi a vkladmi je stodesať percent, desať percent z objemu úverov si musíme prefinancovať v zahraničí.
Čítajte viac Peniaze pripísané na účet o pár sekúnd? EÚ chce, aby okamžité platby poskytovali všetky banky
Bežný človek nejako ešte pochopí, že ECB zdvihla úrokové sadzby, lebo bojuje s infláciou. To zvyšuje cenu peňazí, ktoré banky získavajú na poskytovanie úverov. Tak rastú aj ceny úverov. Bežne sa však sťažujú na to, že banky dvíhajú úroky na hypotékach omnoho rýchlejšie ako na vkladoch. Prečo sa to deje?
Nie je úplne pravda, že sa to deje. Bola by, ak by sa úroky na všetkých hypotékach dvíhali okamžite. Práve to sa deje pri vkladoch. Pri úveroch sa nová vyššia cena týka len nových úverov. Existujúce úvery dobiehajú v pôvodnej cene do fixácie. Rýchlosť, akou sa menia ceny existujúcich úverov, je omnoho pomalšia ako rýchlosť zmeny úrokov vkladov.
Tento rok sa precení možno dvadsať percent úverov, no osemdesiatich sa zmena nedotkne. Zmena úrokových sadzieb pri vkladoch sa dotýka okamžite všetkých vkladov. Toto bežne ľudia prehliadajú a ja to chápem.
V minulom roku nastúpila nová vláda, ktorá už od leta hovorila, že zavedie bankovú daň. Ako tento proces zavádzania dane hodnotíte?
Každá vláda má robiť zodpovednú fiškálnu politiku a musí zobrať do úvahy následky vyššieho zdanenia bánk. Viac ma mrzelo, že tomu rozhodnutiu nepredchádzala širšia diskusia. Nielen s bankami, ale ani s podnikateľmi. Aj v iných krajinách, kde Erste pôsobí, sa tento nástroj zaviedol, no predchádzala tomu nejaká diskusia, kde si sadli za jeden stôl všetky zúčastnené strany a hľadali vhodné riešenie. Bohužiaľ, túto zmenu prijali bez diskusie a v takom rozsahu, že Slovensko si oslabuje komparatívnu výhodu.
Zvyknem hovoriť, že slovenské banky, odkedy boli ozdravené, boli súčasťou riešení problémov a netvorili ich. Sme v situácii, keď ekonomika potrebuje štrukturálnu zmenu a ide do rizika. Hovorím o jednostrannej orientácii na automobilový priemysel. Mohli sme spoločne hľadať riešenia, v rámci ktorých by sme vláde pomohli napĺňať ich strategické zámery. Bohužiaľ, keď sa nerozprávame, tak ani nevieme, čo vládu trápi.
Foto: Ivan Majerský
Banky teda neboli pri tvorbe tej legislatívy vôbec?
Nie.
Banková daň teda vznikla, niečo podobné tu bolo do roku 2020. Dizajn toho opatrenia je však iný. Je v tejto podobe tá daň lepšia?
Ťažko povedať. Je to, ako keby ste sa ma opýtali, či je lepšie zlomiť si nohu pádom z bicykla alebo z päťmetrovej výšky. Môžem povedať, že súčasná daň je spravodlivejšia.
Táto nová daň sa platí zo zisku, predchádzajúci odvod sa platil z pasív, bolo teda v zásade jedno, ako sa banke darí.
Bankový odvod, spolu so zápornými úrokovými sadzbami, prispel k tomu, že sme hneď na začiatku vyrobili stratu takmer jedného percenta z každého eura, ktoré sme od ľudí vyzbierali. Tie peniaze sme však pritom potrebovali na to, aby sme mohli podnikať. Ak by toto opatrenie zostalo a existovalo dodnes, malo by vplyv na zdravie bankového sektora. Povedal by som, že to nebolo udržateľné. Odvod bol chybný, podľa mňa zhoršil nielen situáciu bánk, ale aj štruktúru finančného majetku obyvateľov. To vedie k tomu, že táto krajina má menej úspor ako má úverov.
Aj nová daň nás zásadne znevýhodňuje. Znevýhodňuje, mimochodom, všetky slovenské banky, pretože ak banka podniká na Slovensku zo zahraničia, má nižšie daňové zaťaženie a platí dane niekde inde.
Do akej miery hrozí, že sa budú banky zo slovenského trhu sťahovať a pôsobiť na Slovensku ako pobočka zahraničnej banky?
To je otázka na akcionárov. Ja ako manažér urobím všetko pre to, aby sa to nestalo. Už sú tu také banky, no som presvedčený, že pre Slovensko je lepšie mať banky, ktoré majú sídlo a manažment doma.
Ak by sa nejaké sťahovanie začalo, čo by to znamenalo pre klienta?
Napriek tomu, že jednotlivé krajiny sú si blízke, napríklad Maďarsko, Česko, Rakúsko, Slovensko, tak potreby klientov sú rôzne. Štruktúra ekonomiky je iná v každej krajine, preto sa líšia aj potreby ľudí. Ak by sa banka stiahla zo slovenského trhu a fungovala iba ako pobočka, myslím si, že špecifické potreby klienta by sa brali menej do úvahy. Banky by sa na ne dívali z väčšej diaľky. Slovenský trh by si konkuroval s rakúskym, s maďarským a prichádzali by sem riešenia, ktoré sú dobré pre omnoho väčší celok.
Napríklad z pohľadu technológií je slovenský trh veľmi vyvinutý, bol by som rád, ak by sme si túto výhodu udržali a nestrácali ju.
Okolo bankovej dane vznikol spor o to, či bolo potrebné konzultovať toto opatrenie s ECB? Ako to vidíte vy?
Ja to neposudzujem, je to medzi ECB a vládou. Zopakujem, ja by som bol rád, keby sa nám podarilo nadviazať dialóg s vládou.
ECB nakoniec stanovisko poslala z vlastnej vôle. V ňom hovorí, že zavedenie dane nezohľadňuje celý hospodársky cyklus banky. Čo to znamená?
Samotná ECB potvrdzuje, čo sme si povedali na začiatku rozhovoru o zisku. Som rád, že aj ECB to takto vníma.
Pozrime sa špecificky na hypotéky. Ako ten trh v súčasnosti vyzerá? V marci 2022 objem nových úverov dosiahol tri miliardy eur. Väčšina z toho boli refinančné úvery, neboli to noví ľudia, čo chceli úver.
Bola to snaha o zafixovanie si ešte stále výhodného úroku. Výhodné to bolo aj vďaka ďalšej legislatíve, ktorá hovorí, že banka nemôže za refinancovanie úveru požadovať poplatok vyšší ako jedno percento z výšky istiny. Jedno percento to bolo v čase, keď bola sadzba úveru päť percent, aj keď bola jedno percento, je to jedno percento aj teraz v čase veľkej neistoty.
Tá situácia nebola teda úplne jednoznačná, no trh s hypotékami sa ochladil. Preto sa pýtam, v akom je stave.
Problém je hlbší. Je škoda, a je to trochu aj chyba bánk, že sa ľudia nevenujú viac investíciám a úsporám. Chcú vlastniť byt a ekonomika im dáva za pravdu. Slováci relatívne rýchlo bohatli, lebo majú nehnuteľnosti. Naopak, najpomalšie bohatli Nemci, ktorí majú najnižšiu mieru vlastníctva bytov v EÚ. Je to nebezpečný fenomén, že ľudia najviac bohatnú na nehnuteľnostiach. Správne ste povedali, že takáto forma bohatstva nie je likvidná, je to klamlivé zbohatnutie.
Čítajte viac Banky dosiahli minulý rok vyše miliardy eur zisku. Ak by platili bankový odvod už v roku 2023, na takú sumu by mohli zabudnúť
Prečo je to nebezpečné?
Bývanie je dôležité, no nie všetci majú na to, aby bývali vo vlastnom. U nás vo vlastnej nehnuteľnosti býva viac ako deväťdesiat percent ľudí. Môžu mať pocit, že bohatnú, no keď sa niečo stane – strata práce, prípadne práceschopnosti – tak majú problém, ktorý nevedia riešiť. Tu sa dostávame k morálnemu hazardu, ktorý sa začal objavovať cez pandémiu koronavírusu. Musíme učiť ľudí, aby sa nevenovali len hypotéke, ale celkovému finančnému zdraviu.
Hypotéka a vlastníctvo bytu je dôležitá časť, no potom sú to úspory, zabezpečenie na dôchodok, úspory na štúdium detí a poistenie. Zveľaďovanie majetku sa veľmi zúžilo na nehnuteľnosť, toto je nebezpečné z pohľadu ľudí, ich sociálnej situácie a aj nás ako finančného partnera.
Dostávame sa k tomu, že štát začal bonifikovať úvery na bývanie. Je to dobré rozhodnutie alebo podpora morálneho hazardu, keď štát podporuje ľudí, ktorí fixáciu svojho úveru neriešili, keď to mohlo byť pre nich výhodnejšie?
S klientmi v problémoch komunikujeme aj bez toho opatrenia. Situácia ani zďaleka nie je taká kritická, ako ju maľujú niektorí politici. Pokiaľ ide napríklad o dražby, sú to len desiatky prípadov, keď ľudia prichádzajú o byt. Sú to zväčša tí, ktorí nekomunikujú s bankou. Pre ľudí, ktorí sa starajú o svoju schopnosť splácať, riešenie zväčša vieme nájsť.
Pomôžem si situáciou, ktorá sa diala počas pandémie. Vznikla možnosť odkladu splátok a dnes už vieme, že zo všetkých klientov, ktorí túto možnosť využili, to potrebovalo zhruba len tridsať percent. Vtedy sme to, samozrejme, nevedeli, no nie je nič horšie, ako keď opakujeme svoje chyby.
Pochopil by som, ak by sa legislatívne ukotvila nejaká záchranná sieť pre tých, ktorí to potrebujú. Mám však silný pocit, že tentokrát je to opäť inak. Z diskusií s niektorými klientmi vieme, že oni by si svoju situáciu spolu s nami vyriešili, no počkajú, či im niekto, v tomto prípade vláda, nevytvorí ešte lepšie podmienky. V tomto vidím to riziko a morálny hazard.
My sme boli pripravení a podľa mňa sme mali s vládou komunikovať, aby sme predišli morálnemu hazardu, ktorý sa stal počas pandémie.
Jednou otázkou sa vrátim k tomu odkladu splátok, pre banky to bola relatívne dobrá situácia, štát pomáhal aj im. Keď klient nespláca úver, tak je to situácia, ktorá nemá víťaza, iba dvoch porazených, klienta a aj banku.
To je pravda, ale hovorím o tom, že toto opatrenie vytvorilo skupinu klientov, ktorí odklad nepotrebovali a napriek tomu oň požiadali. Potom kúpili na lízing niečo, na čo nemali a vytvorili si problém. Niekedy je lepšie problém odhaliť a nezahmlievať ho nejakým opatrením.
Čítajte viac Štvrť milióna eur k dôchodku navyše? Dá sa to, ale nemôžete otáľať
Teda popri tridsiatich percentách ľudí, ktorí odklad potrebovali, sa zviezlo sedemdesiat percent tých, ktorí to nepotrebovali a peniaze len minuli inak. Sedí to?
Áno a my sme proti tomu nemohli nič urobiť.
Niečo podobné teraz hrozí aj pri bonifikácii?
To je ťažké povedať, beží to len krátko, nebolo by to fér teraz hodnotiť. Javí sa však, že to opatrenie je relatívne veľkorysé.
Špekuluje sa aj o tom, že by bonifikácia úverov mohla mať vplyv na určovanie sadzieb hypoték, keďže bonifikácia môže mať vplyv na to, či budú klienti prenášať úver do inej banky. Ako to vidíte?
Podľa mojich informácií pripravuje štát legislatívnu zmenu v tejto oblasti.
ECB dvíhala úrokové sadzby, aby bolo v ekonomike menej peňazí a vytvoril sa tlak na spomalenie inflácie. Javí sa, že sa to darí, existuje predpoklad, že ECB už bude sadzby znižovať.
Je to tak. Otázkou je, kedy.
Dá sa vo všeobecnosti očakávať, že na trhu s hypotékami sa bude úroková sadzba znižovať?
Je omnoho viac pravdepodobné, že sadzby pôjdu dole, ako to, že by mali stúpať.
Máte hrubý odhad, kam by sme sa mohli dostať?
Absolútne nie. Potrebovali by sme totiž vedieť, ako napríklad dopadne konflikt okolo Izraela. To môže byť jeden zdroj inflácie a aktuálna situácia spomalenia rastu cien sa môže zmeniť. Môže tiež vzniknúť problém na trhu práce. Očakával by som však, že zníženie úrokových sadzieb môže vzhľadom na aktuálnu situáciu prísť v lete. Je ťažké povedať, aké. Situácia však hovorí v prospech zníženia, európska ekonomika potrebuje impulz.
Slovensko aktuálne nemá verejné financie v dobrom stave, čo to znamená pre firmy aj pre banku?
Firmy podľa mňa cítia predovšetkým negatívny dopad zvyšovania daní a odvodov. Hovorím aj o zvýšení odvodov do zdravotnej poisťovne pre všetkých podnikateľov. Je to podľa mňa nebezpečná vec. Všeobecne je trh so zamestnancami veľmi napätý, ľudí je málo a cena práce relatívne vysoká. Zvýšený deficit nedáva žiadnu nádej, že by sa táto situácia zlepšila. Podnikatelia budú mať problém s konkurencieschopnosťou.
Druhá vec je, že schopnosť získať prostriedky na financovanie investičných potrieb sa znižuje. Logicky štát tým, že zvyšuje maržu vlastných dlhopisov, tak ju zvyšuje všetkým ostatným emitentom. Špeciálne na zahraničných trhoch platí, že referenčná hodnota pre cenu financovania je štát a všetci ostatní sa musia financovať drahšie ako štát.
Ak teda štát predáva svoje desaťročné dlhopisy za päť percent, tak všetci ostatní sa za hranicami financujú za päť plus niečo.
Áno, tým plusom je nejaká riziková prirážka.
Pre banku to znamená čo? Ak poskytne banka hypotéku, je to relatívne administratívne náročné, sú tam aj ďalšie riziká. Môže to byť aj tak, že banka neposkytne úver a radšej kúpi dlhopis?
Môže. To je to, čo hovoríme. Štát dvíha maržu firmám aj ľuďom. Tieto dve veci totiž idú pri rozhodovaní na misku váh. Súčasné marže na štátnych dlhopisoch sú vyššie, ako je priemerná marža na portfóliu hypoték. To je možno aj najväčší zdroj nárastu cien hypoték. Možno to ani nie sú samotné vyššie sadzby ECB, ale to, že alternatívne možnosti ponúkajú bankám lepší výnos.
Môže sa stať, že banka teda peniaze neponúkne klientom?
Môže sa stať, že peniaze neponúkne ľuďom či firmám a radšej kúpi dlhopisy.
Pre úplne každého je teda dôležité, aby sa deficit dostal pod tri percentá HDP a dlh aby neprekročil výrazne 60 percent HDP. Maastrichtské kritériá nie sú teda samoúčelné.
Nie sú samoúčelné. Pre nás je to dôležité. Navyše sme držiteľom veľkého množstva štátnych dlhopisov, nechceme, aby sa ich kvalita zhoršovala. Nárast nákladov zároveň zdražuje financovanie aj pre podnikateľov. Keď sa bude horšie dariť im, bude sa horšie dariť aj nám. My by sme si všetci mali sadnúť za jeden stôl a vytvoriť koncept fungovania krajiny na nasledujúcich päť až desať rokov. Mali by sme si povedať, že kto čo pre to urobí a ako sa na tom bude podieľať. A aj keď to tak nevyzerá, ja som optimista.