Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) už dlhší čas upozorňuje na to, že štát potrebuje znižovať deficit opatreniami, ktoré sú dlhodobé a zároveň udržateľné. Akékoľvek dočasné opatrenia totiž dlhodobú udržateľnosť nezlepšujú. Práve preto nie je dôležité len to, či sa znižuje, alebo zvyšuje, deficit v konkrétnom roku, ale aj to, aké opatrenia a okolnosti na bilanciu rozpočtu verejnej správy vplývajú. To má následne priamy vplyv na stav verejných financií.
O stave verejných financií sa pred voľbami rozbehla relatívne široká diskusia. Objavujú sa totiž obavy, že Slovensko by mohlo skončiť podobne ako Grécko v minulom desaťročí. Atény nápor vlastného dlhu nezvládli a dostali sa na pokraj bankrotu. Grécko sa napokon bankrotu vyhlo za cenu veľmi bolestivých opatrení, ktoré krajina cíti dodnes. Tieto opatrenia zároveň znamenali citeľné zníženie životného štandardu. Slovensko sa takémuto scenáru môže vyhnúť, no je bezpodmienečne nutné, aby čo najskôr, najlepšie okamžite, začalo ozdravenie verejných financií.
RRZ opäť upozorňuje, že vláda pripravila balíček, ktorý má v tomto smere zásadné rezervy. Denník Pravda prináša odpovede na dôležité otázky okolo ozdravovania verejných financií.
Čítajte viac Veľká analýza 13. dôchodkov: pomôžu štyrom rodinám z desiatich
Stačí na šetrenie iba znížiť deficit?
Nie. Odborníci RRZ upozorňujú na to, že sledovanie zmeny deficitu nedáva úplnú odpoveď na otázku, či krajina šetrí. „Ide o najpovrchnejšie a najjednoduchšie vyjadrenie konsolidácie, ktoré dáva veľmi skreslený pohľad na to, či sa verejné financie zlepšujú alebo zhoršujú. Úroveň deficitov v jednotlivých rokoch môže byť silno poznačená odlišným makroekonomickým vývojom a skokmi v jednorazových príjmoch a výdavkov, čo môže zásadným spôsobom ovplyvňovať medziročnú zmenu. Napríklad ak jeden rok vláda poskytne pandemickú pomoc a ďalšie roky už nie, niekto by mal pokušenie nazvať to konsolidáciou. V skutočnosti sa však v ďalšom vývoji verejných financií toho veľa nezmenilo,“ hovorí Juraj Kotian z RRZ.
Čo teda vyžaduje úspešná konsolidácia?
Podľa RRZ to je konsolidačné úsilie. Aj znižovanie takzvanej trvalej časti deficitu totiž nemusí byť výsledkom snaženia vlády. Trvalý, takzvaný štrukturálny, deficit sa môže meniť pod vplyvom neočakávaných udalostí, ale aj zmenou úrokových sadzieb dlhu, prípadne napríklad pod vplyvom zmeny úrokových nákladov, ktoré musí krajina platiť za svoj dlh.
Preto je podľa Kotiana rozumné pozerať na konsolidáciu prostredníctvom úsilia, ktoré vláda vynaloží. Ide teda o to, akou mierou aktuálna vláda prispeje k trvalej zmene deficitu, optimálne k jeho zníženiu. „V minulosti sa zvykol štrukturálny deficit mierne znižovať z roka na rok len zotrvačnosťou výdavkov, ktoré rástli pomalšie než príjmy. Najbližšie roky sa štrukturálny deficit naopak zotrvačne zvyšuje, najmä kvôli zafixovaniu spotrebných daní na nominálnych eurových hodnotách,“ upozorňuje Kotian.
Čítajte viac Od 18 eur zhruba po 36 eur mesačne. Prečo sú dôchodky z druhého piliera také nízke
Čo teda je štrukturálny deficit?
Štrukturálny deficit je tá časť deficitu verejných financií, ktorá sa týka predovšetkým dlhodobých príjmov a výdavkov štátu. Je to deficit, ktorý je očistený napríklad o jednorazové výdavky a dočasné opatrenia. V jednotlivých výdavkoch a príjmoch štátu je veľký rozdiel. Úplne iný vplyv na verejné financie má napríklad nejaký druh jednorazovej pandemickej pomoci a napríklad výška starobných dôchodkov. Práve preto je užitočné rozlišovať medzi krátkodobými výdavkami a príjmami a dlhodobými výdavkami a príjmami.
Ako konsoliduje súčasná vláda?
To je pomerne komplikovaná otázka. Vláda predstavila balíček, ktorý obsahuje také opatrenia, že samé o sebe majú potenciál zlepšiť bilanciu rozpočtu. Takým opatrením sú napríklad vyššie spotrebné dane. Problém je ale v tom, že od roku 2024 stúpajú aj trvalé výdavky verejných financií. Takými sú napríklad vyššie trináste dôchodky. Trvalé výdavky zmierňujú vplyv ozdravných opatrení.
Konsolidačný balíček predstavený pre rok 2024 obsahuje aj významné dočasné opatrenia. K takým patrí napríklad predĺženie solidárneho príspevku, ktorý do rozpočtu zaplatí rafinéria Slovnaft z nadmerných ziskov. Do rovnakej kategórie dočasných opatrení patrí aj banková daň. Je to jeden z najzásadnejších pilierov konsolidačného balíka. Táto daň vznikla s tým, že po roku 2027 jej výška významne klesne. Dočasnosť jednotlivých opatrení môže mať iný ekonomický význam, no z pohľadu konsolidácie to znamená, že dlhodobú situáciu rozpočtu nezlepšujú.
Ako to vyzerá konsolidácia v číslach?
Toto je sporné. Ministerstvo financií deklaruje, že v roku 2024 zníži deficit o 0,5 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). Deficit v roku 2024 by mal klesnúť tesne pod hranicu šiestich percent. RRZ sa ale zhoduje s Národnou bankou Slovenska v tom, že rozpočet tento konsolidačný cieľ nedosahuje.
„Po zohľadnení časovo nesprávne rozlíšenej refundácie časti energopomoci z rozpočtu EÚ, samotný schválený rozpočet povedie nie k zníženiu, ale naopak k zvýšeniu deficitu zo 6,2 na 6,3 percenta. RRZ vo svojom hodnotení rozpočtu očakáva zhoršenie deficitu o 0,4 percenta HDP, keďže za rok 2023 odhaduje nižší deficit (5,7 percenta HDP) než je schválený cieľ vlády šesť percent HDP na rok 2024,“ hovorí Kotian.
Čítajte viac Bohatší si zrejme priplatia. Príde milionárska daň?
Sporná je suma vo výške zhruba 500 miliónov eur. Tú štát získa ako kompenzácie energetickej pomoci v roku 2024, viaže sa ale na výdavky, ktoré štát mal do konca roku 2023. Odborníci teda upozorňujú, že tieto príjmy patria do roku 2023.
Ministerstvo túto kritiku RRZ odmieta. „Stanovisko RRZ, podobne ako aj ostatné stanoviská rady, berie MF SR do úvahy, no vnímame ich ako rozdielny výklad pravidiel. V nadväznosti na aktuálnu situáciu MF SR očakáva, že téma bude otvorená a vyriešená na odbornej úrovni.
Rezort financií odmieta, aby sa pred závermi odborných diskusií téma zneužívala v politickej komunikácií, pretože ide o vysoko odbornú problematiku, ktorá musí byť vyriešená medzi dotknutými inštitúciami,“ hovorí rezort. Aj Európska komisia v januári odkázala, že štrukturálny deficit neznižuje, dokonca sa zvýšil o 0,4 percenta HDP.
„Rozpočet nekonsolidoval podľa žiadnej metriky o pol percenta, respektíve podľa všetkých metrík sa namiesto zlepšenia zhoršuje. Najdôležitejším indikátorom hodnovernej konsolidácie je vplyv rozpočtu na dlhodobú udržateľnosti verejných financií,“ uzatvára Kotian.