Pod nárast zisku sa podpísal výrazný nárast úrokových príjmov. Kým v roku 2022 boli na úrovni 1,7 miliardy eur, v roku 2023 sa vyšplhali na viac ako 2,2 miliardy eur. Tento nárast súvisí s tým, že aj počas roku 2023 stúpali úrokové sadzby Európskej centrálnej banky (ECB). Finančné inštitúcie tak poskytovali drahšie úvery. To vidno aj na trhu s úvermi na bývanie. Nové hypotéky sa v súčasnosti poskytujú s priemernou úrokovou sadzbou na úrovni okolo hranice štyroch percent, na začiatku roka 2023 to bolo zhruba 3,2 percenta.
Pre banky ostane rok 2023 pravdepodobne dlhšie obdobie rekordný. Od roku 2024 totiž banky platia nový bankový odvod, ktorý zaviedol štvrtý vládny kabinet Roberta Fica (Smer). Ten spôsobí, že ziskovosť finančných inštitúcií výrazne klesne.
Čítajte viac Nešetríte, nerešpektujete výdavkové limity, odkazuje RRZ vláde. Rozpočet môže byť protiústavný, hovoria
V roku 2023 banky dosiahli zisk pred zdanením na úrovni zhruba 1,5 miliardy eur a na daniach zaplatili 335 miliónov eur. Zaťaženie bánk daňami sa od januára výrazne zvyšuje. Banky počítajú s tým, že celkové daňové zaťaženie od januára stúplo až na 45 percent. To vo vlastných prepočtoch potvrdilo aj ministerstvo financií. Ak by takú porciu odovzdali štátu už tento rok, na daniach by zaplatili zhruba 695 miliónov eur a zisk sektora by klesol hlboko pod hranicu jednej miliardy.
Zisky finančných inštitúcií stúpajú aj preto, že sa neustále zvyšuje rozsah bankového sektora. Bilančná suma, de facto veľkosť bánk, bola na konci minulého roka takmer 121 miliárd eur. Napríklad na konci roka 2020 to bolo „len“ 91 miliárd eur. Nízke úrokové sadzby teda bankám pomohli nabrať na objeme. Jednoducho to znamená, že okrem iného sa zvýšil objem služieb, ktoré banky dokázali poskytnúť.
Banková daň už je realitou
Banková daň je jedným zo spôsobov, ako chce štát ozdravovať verejné financie. „Rozširuje sa osobitný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach aj na ostatné subjekty s licenciou Národnej banky Slovenska a pre banky navyše zavádza osobitnú sadzbu odvodu vo výške 30 percent v roku zavedenia. Osobitná sadzba pre banky bude postupne každoročne klesať až na úroveň 15 percent v roku 2027. Od roku 2028 sa už osobitná sadzba pre banky nebude uplatňovať, avšak banky budú podliehať štandardnej sadzbe osobitného odvodu,“ uvádza sa v návrhu. Odvod, ktorý existoval v minulosti, platili banky z hodnoty pasív, odvod z regulovaných odvetví sa bude platiť zo zisku.
Štát sa teda pustil do osobitného zdanenia finančných inštitúcií. Už počas kampane pred minuloročnými parlamentnými voľbami aktuálne vládna strana Smer tvrdila, že zisk bankových domov je nadmerný a bude ho znižovať.
Slovenská banková asociácia (SBA) s tvrdeniami, že zisky bánk sú nadmerné, dlhodobo nesúhlasí. Odvoláva sa pritom predovšetkým na to, že ziskovosť bánk na Slovensku je nižšia ako inde v Európe. „Ziskovosť slovenských bánk patrí medzi najnižšie nielen v regióne strednej a východnej Európy, ale aj v celej v EÚ. Z pohľadu návratnosti kapitálu dosahujú slovenské banky štvrtú najnižšiu hodnotu v EÚ a najnižšiu v regióne,“ upozorňuje SBA.
Aj NBS upozorňuje na to, že výška zisku bankového sektora sa aj bez novej bankovej dane pohybuje pod mediánovou hodnotou v rámci krajín EÚ. Znamená to, že slovenské banky v rámci EÚ patria k tým menej ziskovým. V dlhodobom horizonte to môže znamenať, že do slovenského bankového sektora bude smerovať menej investícií. Mnohé banky pôsobiace na Slovensku sú totiž súčasťou nadnárodných skupín a zahraniční akcionári sa na dlhodobom horizonte môžu rozhodnúť rozvíjať skôr tie dcérske trhy, ktoré sú ziskovejšie.
SBA zároveň očakáva, že v tomto roku banky zaplatia vo forme nového odvodu zhruba 470 miliónov eur. „Ide o najvyšší bankový odvod v EÚ, aj keď slovenský bankový sektor má štvrtú najnižšiu ziskovosť v rámci eurozóny. K návrhom bankových daní sa kriticky vyjadrovala aj ECB, pretože môžu mať negatívny vplyv na úverovanie, financovanie štátu a v strednodobom horizonte aj na finančnú stabilitu. To by mohlo časom viesť aj k zníženiu celkového počtu bánk na Slovensku, a teda aj k zníženiu konkurencie v našom bankovom sektore,“ dodáva SBA.
Banky navyše tvrdia, že výraznú časť nárastu úrokových sadzieb pocítili najmä firmy. „K takmer dvojnásobnému rastu výnosov prispeli najmä úroky z firemných úverov, ktoré pri variabilných sadzbách reagujú na zmenu úrokových sadzieb okamžite. Zvýšenie úrokových sadzieb sa na druhej strane odrazilo aj na raste úrokových nákladov, ktoré sa medziročne zvýšili päťnásobne,“ dodáva SBA.
Čítajte viac Právo na hotovosť v ústave? Nečítate poriadne európske pravidlá, odkazuje ECB poslancom parlamentu
Zisk v ďalších rokoch výrazne klesne
Je jasné, že čistý zisk bánk v ďalších rokoch klesne. Inštitút finančnej politiky (IFP) prepočítal, že v roku 2024 by sa čistý zisk bánk mohol znížiť pod hranicu 760 miliónov eur a nad úroveň jednej miliardy by sa nemal vrátiť skôr ako v roku 2027. A to práve z dôvodu, že začne platiť špeciálna daň. Podľa ministerstva financií zisk bankového sektora v roku 2023 len potvrdzuje opodstatnenosť zavedenia bankového odvodu.
„Nárast zisku predpokladalo aj ministerstvo financií vo svojich predikciách, pri zavedení bankovej dane a bolo aj hlavnou argumentáciou rezortu, prečo zavedenie tejto solidárnej dane nebude mať zásadný vplyv na stabilitu finančných inštitúcií a trhy,“ uvádza ministerstvo financií. Stabilitu bankového sektora ministerstvo nespomína náhodou. Rezort sa v súčasnosti bráni tvrdeniam, že pochybil, keď zavedenie bankového odvodu nekonzultoval s Európskou centrálnou bankou. Rezort pod vedením Ladislava Kamenického (Smer) tvrdí, že povinnosť konzultovať zavedenie tohto odvodu s ECB nemal. Tá by vznikla napríklad vtedy, ak by daň „podstatne“ ovplyvnila stabilitu finančných inštitúcií a trhy. To sa podľa rezortu nedialo.