Pripomeňme, že po prepuknutí globálnej krízy v roku 2008 sa Grécko postupne dostalo na pokraj bankrotu. Slovenské verejné financie sú z dlhodobého hľadiska v pásme vysokého rizika. Ak krajina nezačne výraznejšie šetriť, môže sa stať, že štát nebude mať v budúcnosti peniaze na to, aby plnil základné záväzky voči občanom, napríklad vyplácal dôchodky. Odkaz RRZ znie, že vláda v roku 2024 nešetrí. Prečítajte si odpovede na najdôležitejšie otázky.
Ako RRZ hodnotí rozpočet?
Renomovaní ekonómovia vidia predovšetkým nedostatky rozpočtu. Analytici upozorňujú na to, že dlhodobú udržateľnosť zhoršuje. Okrem toho nie je zostavený v súlade s výdavkovými limitmi. RRZ tiež upozorňuje, že v rozpočte chýbajú trvalé opatrenia, ktoré by znižovali deficit rozpočtu. Zlou správou je aj to, že vláda sa už v roku 2024 rozhodla pre zvýšenie daňovo-odvodového zaťaženia a tým si zužuje priestor na budúce ozdravenie financií na strane príjmov.
Čo je dlhodobá udržateľnosť?
Za dlhodobo udržateľné RRZ považuje verejné financie vtedy, keď krajina má schopnosť splácať finančné záväzky vyplývajúce z jej dlhu v súčasnosti aj v budúcnosti bez toho, aby ohrozovala dlhodobý potenciál ekonomického rastu, spôsobovala výraznejšie výkyvy v životnej úrovni obyvateľov a presúvala neúmerné finančné bremeno na budúce generácie.
Inými slovami, verejné financie sú dlhodobo udržateľné vtedy, keď súčasní pracujúci majú istotu, že štát aj o desiatky rokov bude schopný napríklad vyplácať dôchodky bez výraznejších problémov. „Vláda deklaruje zámer dosiahnutia deficitu verejnej správy vo výške piatich percent HDP v roku 2025 a následne vo výške štyroch percent HDP 2026, pričom v súčasnosti nemá pre tieto roky pripravené opatrenia,“ hovorí RRZ.
Čítajte viac Štvrť milióna eur k dôchodku navyše? Dá sa to, ale nemôžete otáľať
To je podstata dlhodobej udržateľnosti. Vláda v takzvanom Lex konsolidácia pripravila ozdravné opatrenia za zhruba dve miliardy eur, no veľkú časť týchto prostriedkov už minula vo forme rôznych druhov dotácii a pomoci. Množstvo príjmových opatrení je dočasných a postupne vyprchá. Dlhodobé záväzky tak nebudú mať krytie a dlhodobá udržateľnosť verejných financií sa tým pádom zhoršuje. Schválený rozpočet verejnej správy prispieva podľa odhadu RRZ k zhoršeniu ukazovateľa dlhodobej udržateľnosti o 0,2 percenta HDP.
„Negatívny príspevok opatrení vlády je ešte vyšší a dosahuje 0,5 percenta HDP. Súvisí to aj s tým, že významná časť schválených opatrení zlepšuje saldo v strednodobom horizonte len dočasne s následným zhoršovaním stavu verejných financií v dlhodobom horizonte,“ dodávajú analytici RRZ.
Rozpočet podľa RRZ nie je zostavený v súlade s výdavkovými limitmi. Čo to znamená?
Limit výdavkov je bič na vládu, ktorý má krotiť ministrov v bezbrehom míňaní verejných peňazí. Ak by sa výdavkové limity do rozpočtu zaviedli, ministri by mali obmedzený priestor pri výdavkoch a nemohli by len tak míňať peniaze, čo by malo prispieť k lepšej udržateľnosti verejných financií. Rozpočtová rada, ktorá výdavkové limity aj počíta, upozorňuje, že návrh rozpočtu nerešpektuje výdavkové limity z februára a nové zatiaľ parlament neschválil. RRZ ich predložila 15. decembra a doteraz neboli schválené.
RRZ predbežne aktualizovala výdavkové limity, ktoré zohľadňujú rozdávanie, ktoré poslanci schválili v decembri 2023 a ďalšie prijaté zákony. „Po zohľadnení týchto opatrení schválený rozpočet verejnej správy prekračuje výdavkové limity o 1,7 miliardy eur v roku 2024 a následne o 2,2 miliardy eur v roku 2025 a dve miliardy eur v roku 2026,“ hovorí RRZ.
„Limity verejných výdavkov vyžadujú každoročné zlepšovanie dlhodobej udržateľnosti o 0,5 % HDP ročne a zároveň samotné Ministerstvo financií SR priznáva, že sa udržateľnosť nezlepšuje, rozpočet nemôže byť v súlade s výdavkovými limitmi ani podľa ministerstva financií,“ dodávajú analytici s tým, že takto zostavený rozpočet by mohol porušovať ústavu. V nej sa píše, že Slovensko cháni dlhodobú udržateľnosť verejných financií.
Čítajte viac Máte navyše tisícky eur a chcete ich zhodnotiť? Pozrite sa, na čom môžete zarobiť
RRZ hovorí, že vláda nešetrí, ministerstvo financií prezentuje pokles deficitu. Ako je to možné?
Analytici RRZ, ktorí strážia dlhodobú udržateľnosť verejných financií, odkazujú vláde, že nešetrí. Vláda síce pre rok 2024 hovorí o poklese deficitu o 0,5 percenta HDP, no v rozpočte na rok 2024 sú podľa RRZ nesprávne zahrnuté príjmy z energopomoci od EÚ. Ide o sumu zhruba päťsto miliónov eur. Tieto peniaze podľa RRZ patria do roku 2023.
„Po správnom vykázaní energo pomoci, naopak nárast deficitu a to o 0,4 % HDP. Z tohto pohľadu nie je možné hodnotiť zámer znížiť medziročne deficit o 0,5 percenta HDP ako realistický bez dodatočných opatrení. Ak by mal rozpočet spĺňať výdavkové limity, deficit by mal poklesnúť z očakávaných 5,7 percenta HDP v roku 2023 na 5,2 percenta HDP v tomto roku pomocou trvalých opatrení,“ hovoria analytici RRZ.
Rozdiel je teda v tom, že ministerstvo financií počíta s poklesom deficitu z 6,4 percenta HDP v roku 2023 na úroveň tesne pod hranicou šesť percent HDP. RRZ hovorí, že deficit naopak stúpne z 5,7 percenta HDP na 6,1 percenta HDP.
„Samotné rozpočtované zhoršenie stavu verejných financií v roku 2024 a odsúvanie potrebnej konsolidácie do ďalšieho obdobia nepovažuje Rada vzhľadom na nepriaznivý stav verejných financií a končiace sa krízové obdobie za opodstatnené. V strednodobom horizonte do roku 2026 by teda mala byť podľa RRZ hlavným cieľom vlády stabilizácia dlhu prostredníctvom zníženia deficitu blízko hranice troch percent HDP a zníženie vysokého rizika dlhodobej udržateľnosti bezpečne do pásma stredného rizika,“ uzatvára RRZ.
Čo na to MF SR?
Rezort financií tvrdí, že RRZ zavádza. „Podľa MF SR zástupcovia RRZ nesprávne a nekorektne prezentujú limity verejných výdavkov na roky 2023 až 2025. Tak, ako už bolo viac krát prezentované, MF SR nesúhlasí s názorom RRZ, že limit verejných výdavkov z februára 2023 zostáva v platnosti pre rozpočet 2024–2026,“ hovorí rezort financií.
V rozpočte sú podľa rezortu zapracované konsolidačné opatrenia na úrovni 1,5 miliardy eur. Ministerstvo deklaruje, že cieľom je do roku 2027 dostať deficit verejných financií pod tri percenta HDP. „Tento záväzok je nespochybniteľný, aj keď sa o to predstavitelia RRZ snažia,“ upozorňuje ministerstvo.