ECB v ňom vládu upozorňuje, že daň môže brzdiť ekonomiku. „Zavedenie osobitnej dane pre bankový sektor by mohlo úverovým inštitúciám sťažiť vytváranie dodatočných kapitálových rezerv, keďže ich nerozdelené zisky sa znížia, a tým sa zníži ich odolnosť voči hospodárskym otrasom. Takéto dane by v skutočnosti mohli mať negatívne hospodárske účinky spočívajúce v tom, že by obmedzili schopnosť úverových inštitúcií poskytovať úvery,“ upozorňuje ECB vo svojom stanovisku.
Centrálna banka nesúhlasí s dôvodmi, na základe ktorých vláda bankovú daň zaviedla. Prečítajte si odpovede na najdôležitejšie otázky o bankovej dani a jej vplyve na bankový sektor a ekonomiku.
Prečo banková daň vznikla?
Strana Smer už pred voľbami tvrdila, že zisky bánk sú nadmerné, a preto ich zdaní. Na nadmerné zisky upozornila vláda aj v dôvodovej správe ku konsolidačnému balíčku, ktorej súčasťou banková daň je.
„Zisky v oblasti bankového sektora je možné označiť ako nadmerné z dôvodu, že nie sú dôsledkom podnikateľskej aktivity bánk v sektore ich podnikania, ale sú dôsledkom vývoja na finančných trhoch, ktorý nebolo možné predpokladať a ktorý umožnil bankám získať v porovnaní s inými subjektami finančného trhu, ako aj v porovnaní s inými podnikateľskými subjektami výrazné výnosy,“ uviedla vláda k dôvodom zavedenia dane.
Čítajte viac Banky dosiahli minulý rok vyše miliardy eur zisku. Ak by platili bankový odvod už v roku 2023, na takú sumu by mohli zabudnúť
Čo si o tom myslí ECB?
ECB vyjadrila v stanovisku výhrady k bankovej dani. Upozorňuje, že odvod nezohľadňuje celý hospodársky cyklus bánk. Zvýšenie oficiálnych úrokových sadzieb naozaj pôsobí na nárast úrokových príjmov bánk, no podľa ECB tento efekt môže byť dočasný. Zdraženie úverov totiž spôsobí, že ich banky budú poskytovať menej.
Preto je podľa ECB nejasné, aký bude celkový vplyv na banky v dlhodobom horizonte. „Čistý vplyv prísnejšej menovej politiky na ziskovosť bánk, ak sa meria počas celého menovopolitického cyklu, môže byť preto v dlhodobejšom horizonte menej pozitívny alebo dokonca negatívny,“ upozorňuje ECB.
Banka víta, že daň je zavedená ako dočasné opatrenie. „ECB uznáva, že osobitný odvod je založený na hrubom zisku a počas päťročného obdobia od roku 2024 do roku 2028 sa znižuje na udržateľnejšiu úroveň. ECB považuje tieto prvky prijatého zákona za kľúčové pre finančnú stabilitu, pretože udržiavanie vysokých sadzieb osobitných odvodov by mohlo z dlhodobého hľadiska vážne narušiť kapacitu úverových inštitúcií na tvorbu kapitálu,“ hovorí.
Sú zisky bánk naozaj nadmerné?
Na túto otázku má každá zo strán vlastnú odpoveď. Ministerstvo financií, teda autor bankovej dane, si myslí, že áno. „Banková daň je legitímny nástroj a finančné inštitúcie by sa v časoch ich rekordných ziskov mali spolupodieľať na redistribuovaní zdrojov v rámci ekonomiky a financovaní základných funkcií služieb vo verejnom záujme štátu,“ uvádza rezort.
Naopak, predstavitelia bánk, pochopiteľne, hovoria, že ich zisky nadmerné nie sú. „Ziskovosť slovenských bánk patrí medzi najnižšie nielen v regióne strednej a východnej Európy, ale aj v celej EÚ. Z pohľadu návratnosti kapitálu (ROE) dosahujú slovenské banky štvrtú najnižšiu hodnotu ROE v EÚ a najnižšiu v regióne,“ hodnotila zisky finančných inštitúcií za rok 2023 Slovenská banková asociácia. Návratnosť kapitálu v podstate vyjadruje, akú sumu získajú akcionári späť vo forme zisku z kapitálu, ktorý do bánk vložia.
Mala vláda povinnosť konzultovať daň s ECB?
Okolo tejto otázky vznikla kontroverzia. V uplynulých týždňoch sa objavili dokonca špekulácie o tom, že vláda si nesplnila povinnosť konzultovať s ECB zavedenie dane. Túto povinnosť by Slovensko mohlo mať v prípade, že zavedenie dane by malo ohroziť stabilitu bankového sektora. To však Ministerstvo financií (MF SR ) od začiatku odmieta.
„Banková daň neohrozuje finančnú stabilitu finančných inštitúcií, pretože jej zavedenie bude znamenať, že bankový sektor sa dostane v ziskovosti na úroveň rekordného roka 2022. MF SR navyše nemá žiadne upozornenie vzhľadom na stabilitu bánk a finančného trhu ani od Národnej banky Slovenska,“ uviedol rezort financií ešte v januári. Ani samotná ECB v liste nehovorí, že by si vláda Roberta Fica nesplnila voči nej svoje povinnosti.
Napriek tomu v náznakoch upozorňuje na to, že ministerstvo voči ECB mení svoje správanie. „Od roku 2011 do roku 2020 konzultovalo Ministerstvo financií Slovenskej republiky s ECB šesťkrát návrhy zákonov, ktorými sa zavádzal, menil a zrušoval osobitný odvod pre finančné inštitúcie, vrátane úverových inštitúcií, ktoré pôsobia na Slovensku. ECB prijala stanoviská k piatim z týchto žiadostí o konzultáciu,“ hovorí ECB.
ECB navyše konzultovala zavedenie rôznych opatrení v iných krajinách. Upozorňuje na to, že takýto proces absolvovala v nedávnej minulosti v Holandsku, v Slovinsku, v Taliansku, v Litve a aj v Španielsku.
Čo vyplýva zo stanoviska ECB pre ministerstvo a banky?
Stanovisko pravdepodobne neprinesie žiadne zásadné zmeny. ECB žiadne kroky od ministerstva v liste nežiada, na to upozorňuje aj rezort financií. „Európska centrálna banka vo svojom liste vyjadrila svoj názor na danú problematiku a z jeho obsahu pre Slovenskú republiku a ani samotné Ministerstvo financií SR nevyplývajú žiadne odporúčania, ani výzvy na úpravu či zmenu. ECB tiež nekonštatuje porušenie pravidiel a už vôbec nie zákona. MF SR od začiatku tvrdí, že zavedenie bankovej dane nebolo potrebné konzultovať s ECB, keďže podľa názoru MF SR na takúto konzultáciu nie je dôvod,“ poznamenal tlačový odbor ministerstva financií.
Koľko štát od bánk vyberie?
Štát počíta s tým, že v roku 2024 vyberie celkovo necelých 336 miliónov eur a v ďalších rokoch bude príjem z tejto dane klesať na zhruba 281 miliónov eur v roku 2025 a približne 238 miliónov eur v roku 2026.