Kľúčovým dôvodom, prečo suma, ktorá delí svet na dve polovice, je taká nízka, je príjmová nerovnosť. Aj toto číslo ukazuje, že väčšina bohatstva celého sveta sa koncentruje v rukách miliardárov.
Piati najbohatší ľudia na svete v minulom roku zvýšili podľa nadácie Oxfam svoje bohatstvo od roku 2020 o 114 percent na 869 miliárd dolárov. Túto päticu tvoria Elon Musk, Bernard Arnault, Jeff Bezos, Larry Ellison a Mark Zuckerberg. Jedno percento najbohatších vlastní 43 percent finančného majetku. Zároveň neziskovka upozorňuje, že schudobnelo päť miliárd ľudí. „Sledujeme začiatky rozdeľujúcej dekády, keď miliardy ľudí nesú následky ekonomických šokov z pandémie, inflácie a vojny, zatiaľ čo miliardárom sa darí,“ vyhlásil riaditeľ Oxfamu Amitabh Behar.
Čítajte viac Prehľad cien bytov po celom Slovensku. Niekde klesli za rok o tisícky eur, niekde aj o viac
Najbohatší ľudia sú na čele obrovských firiem, ktoré tvoria miliardové zisky. Z týchto ziskov následne vyplácajú najbohatších ľudí sveta, z ktorých sú miliardári. Oxfam upozorňuje, že 148 najväčších firiem na svete v období dvanástich mesiacov do júna 2023 vytvorilo zisk vo výške 1,8 bilióna dolárov. Príliš veľká príjmová nerovnosť vytvára predpoklady pre ďalšie prehlbovanie rozdielov v spoločnosti. „Hrozí, že spoločnosť sa bude formovať podľa predstáv tých, ktorí dosahujú vyššie a vysoké príjmy a sú bohatší a veľmi bohatí. Ľudia s nízkymi príjmami a chudobní ľudia sú obvykle vylúčení z rozhodovania: ich volebná účasť a participácia na rozhodovaní inými formami, ako ukazujú viaceré štúdie, je takmer nulová. Koncentrácia bohatstva na jednej strane a chudoby na strane druhej ohrozuje bezpečnosť spoločnosti. Z ekonomického hľadiska má za následok obmedzovanie kúpyschopného dopytu ako faktora rastu,“ hovorí ekonómka a exministerka financií Brigita Schmögnerová.
Okrem toho upozorňuje, že extrémne bohatí ľudia vytvárajú aj nadpriemernú uhlíkovú stopu, keďže žijú luxusné životy a napríklad používajú súkromné lietadlá.
Marián Kočiš, analytik Slovenskej sporiteľne, však upozorňuje, že práve títo ľudia výrazne posúvajú ekonomiku dopredu. „Zjednodušovanie problematiky príjmovej nerovnosti do polohy porovnania jednotlivcov voči miliónom alebo miliardám ľudí často opomína fakt, že bohatstvo jednotlivcov tvoria podiely v spoločnostiach, ktoré dávajú prácu tisícom ľudí po celom svete a zároveň miliardám ľudí prinášajú istú pridanú hodnotu v podobe služieb alebo tovarov,“ hovorí.
Veľká príjmová nerovnosť je však v neprospech celej globálnej ekonomiky. „Za jednu z najzásadnejších hrozieb považujem nevyužitý potenciál ľudí, ktorých príjem alebo postavenie nestačí na to, aby mohli svoje talenty v plnej miere rozvinúť v prospech celej ľudskej spoločnosti, čo by v konečnom dôsledku široko zvyšovalo bohatstvo, prosperitu, a teda aj príjmovú rovnosť,“ dodáva Kočiš.
Čítajte viac Rok 2023 mohol byť ekonomickou katastrofou, no nebol. Pozrite sa, ako vyzeral a čo nás čaká
Miliardári vlastnia absolútnu väčšinu všetkého
Koncentrácia ziskov teda znamená, že väčšina majetku je v rukách miliardárov. Podiel miliardárov na globálnom majetku je takmer 75 percent, zároveň takmer tri štvrtiny miliardárov žije v bohatých regiónoch sveta, teda v Európe, v Severnej Amerike a v Austrálii.
Podľa odhadov Oxfam bude na svete do desiatich rokov prvý bilionár, teda človek s majetkom, ktorý presahuje hodnotu tisíc miliárd. Na druhej strane, odstrániť najvypuklejšiu chudobu by mohlo trvať až 229 rokov. Toľko času by mohlo trvať, aby sa každý obyvateľ tejto planéty dostal nad hranicu chudoby, ktorú stanovila Svetová banka. Podľa nej sú pod hranicou chudoby tí ľudia, ktorí majú na deň menej ako 6,85 dolára.
Problém chudoby zhoršuje aj vysoká inflácia, ktorá bola v uplynulom období v mnohých krajinách sveta. Za uplynulé dva roky mzda až 800 miliónov pracovníkov nedokázala držať tempo s rastom cien. Títo ľudia tak počas dvoch rokov obrazne prišli o 1,5 bilióna dolárov. Dostali sa teda do situácie, ako keby odpracovali o 25 dní menej.
Čítajte viac Vláda predstavila štedrejšiu podporu pre mladých ľudí s hypotékou. Pozrite si, čo sa mení
Za kratší koniec ťahajú ženy
Analýza Oxfam ukázala, že ženy, ktoré pracujú v zdravotníctve a sociálnych službách, by potrebovali 1 200 rokov na to, aby sa dostali na priemernú sumu, ktorú zarobia generálni riaditelia stovky najväčších firiem za jeden rok.
Rodová nerovnosť je špecifickou podkategóriou celého problému a aj na Slovensku platí, že ženy zarábajú na rovnakých pozíciách menej ako muži. Z jedného eura, ktoré tento rok zarobili slovenskí muži, dostali Slovenky za svoju prácu len 83 centov. Je to dokonca menej ako minulý rok a rozdiel v priemerných mesačných mzdách medzi mužmi a ženami je až 19 percent v neprospech žien.
„Slovenské ženy zarábajú v priemere takmer o pätinu menej ako muži. Dokonca sa, na rozdiel od mužov, aj viac boja požiadať o vyšší plat. Nižšie mzdy Sloveniek sa následne podpisujú nielen na nižšej výške ich finančnej rezervy, ale môžu ovplyvňovať aj dostupnosť financovania v bankách, napríklad pri žiadaní o úver alebo hypotéku,“ tvrdí hovorkyňa 365.bank Linda Valko Gáliková.
Problémom je aj to, že ženy pracujú v profesiách, kde sú relatívne nižšie mzdy, napríklad v sociálnej oblasti a v zdravotníctve. Navyše, ženy vykonávajú aj veľa takzvanej neplatenej práce napríklad v domácnosti. Na Slovensku teda ženy pracovali v porovnaní s mužmi zadarmo zhruba od novembra.
Čítajte viac Máte navyše tisícky eur a chcete ich zhodnotiť? Pozrite sa, na čom môžete zarobiť
Proti nerovnosti sa dá bojovať
Príliš veľkú príjmovú nerovnosť je potrebné riešiť, pretože znamená, že množstvo ľudí nežije svoje životy kvalitne. „Čiastočne by mohlo pomôcť vhodné prehodnotenie daňového a sociálneho systému. Chudoba aj bohatstvo bývajú medzigeneračne dedičné. Vyššie zdanenie bohatstva u bohatých a nižšie zdanenie príjmov u nízkopríjmových obyvateľov sa z istého uhla pohľadu ponúka ako logický záver,“ hovorí analytik Kočiš.
Podľa Schmögnerovej existuje niekoľko nástrojov, ktoré potláčajú nerovnosť. Ide o investovanie do služieb vo verejnom záujme, riešenie nezamestnanosti a pracujúcej chudoby a progresívne zdanenie. Vyššie dane pre bohatých majú však svoje úskalia. „Je tu otázka následnej motivácie ďalej tvoriť hodnoty, samotnej realizácie – teda transferu bohatstva a v neposlednom rade aj neprimeranej optimalizácie daňových základov,“ dodáva Kočiš.
Slovensko prvé medzi rovnými
Napriek tomu je Slovensko, pokiaľ ide o príjmovú nerovnosť, premiantom. Príjmová nerovnosť je aj v medzinárodnom porovnaní spomedzi vyspelých krajín najnižšia. Znamená to, že príjmy sú na Slovensku v porovnaní s inými krajinami rozdelené relatívne rovnomernejšie. Ukazuje to takzvaný Giniho koeficient. Je to ekonomický ukazovateľ, ktorý meria rovnomernosť príjmov. Jeho hodnota je od 0 po 1. Giniho koeficient dosahuje hodnotu nula v prípade, že všetci členovia spoločnosti majú rovnako. Táto situácia vzniká vtedy, keď napríklad tretina spoločnosti vlastní tretinu bohatstva, polovica polovicu a tak ďalej. Takáto situácia nenastáva nikde na svete. Naopak, absolútna nerovnosť nastáva vtedy, ak je hodnota Giniho koeficientu 1. Toto je stav, keď celé bohatstvo spoločnosti má v rukách jediný jednotlivec. Aj to je absolútne nereálny stav spoločnosti. Všetky krajiny sveta sa teda nachádzajú niekde medzi týmito dvoma extrémami.
Čítajte viac Čo prekáža Čaputovej na rozpočte Ficovej vlády? Výhrady sú celkom jasné
Na Slovensku bola roku 2021 podľa OECD hodnota Giniho koeficientu zhruba 0,217. Patríme teda ku krajinám, kde sa príjmy rozdeľujú relatívne rovnomerne. Znie to ako dobrá správa, no snaha o úplnú rovnosť nie je v trhovej ekonomike žiaduca. „Príjem sa tak u nás distribuuje medzi obyvateľov, resp. domácnosti najrovnomernejšie zo všetkých štátov Európskej únie. Nutne však nemusí ísť o úplne žiaduci stav. Vidíme, že prosperujúcejšie ekonomiky majú zväčša vyššiu mieru nerovnosti. Spravodlivé rozdelenie príjmu by malo zohľadňovať a oceňovať šikovných a snaživých, čo následne vedie k vyššej miere nerovnosti. No z hľadiska ľudskosti, samozrejme, nemožno zabudnúť ani na núdznych, ktorí nepriazňou osudu nemajú šancu v plnej miere participovať na celkovom ekonomickom raste spoločnosti,“ hovorí Kočiš.
Exministerka Schmögnerová však nepovažuje Giniho koeficient za kľúčový ukazovateľ. „Je otázne, či Giniho koeficient dostatočne odráža nárast miery nerovností, resp. či sú dosť spoľahlivé východiskové údaje. Vlani žilo na Slovensku 800-tisíc ľudí na hranici biedy – alebo bolo sociálne vylúčených. Dnes je ich pravdepodobne v dôsledku inflácie ešte viac. Naopak, slovenský Forbes uvádza, že aj u nás máme miliardárov. Pritom nemáme ani progresívnu daň, ani daň z bohatstva, ani daň z dedičstva a naše služby vo verejnom záujme k riešeniu nerovnosti zásadnejšie neprispievajú,“ hovorí ministerka financií prvej vlády Mikuláša Dzurindu.
Sú však indície, ktoré naznačujú, že bohatstvo na Slovensku je rozdelené rovnomernejšie ako vo vyspelých ekonomikách. Na to, aby na Slovensku patrila domácnosť do bohatšej polovice, potrebuje bohatstvo vo vyššej hodnote ako napríklad nemecká domácnosť. Vyplýva to z údajov Európskej centrálnej banky. Mediánová výška bohatstva, teda hranica, ktorá rozdeľuje domácnosti na dve polovice, je na Slovensku zhruba 116-tisíc eur. V Nemecku to je len zhruba 106-tisíc.
Bohatstvo v tomto prípade znamená rozdiel medzi aktívami a záväzkami. Aktívom slovenských domácností je napríklad nehnuteľnosť a zostatky na bežných účtoch. Záväzkom je napríklad prípadná hypotéka či iné dlhy, ktoré môže domácnosť mať. Na Slovensku však väčšina vlastníkov nehnuteľností nemá svoje bývanie zaťažené hypotékou, preto je množstvo nehnuteľností aktívom.
Napriek tomu, že príjmy sa na Slovensku rozdeľujú relatívne rovnomerne, miliardári majú aj slovenské doklady. Najbohatším Slovákom je podľa časopisu Forbes Ivan Chrenko. Hodnota jeho majetku sa odhaduje na 1,7 miliardy eur. Na druhej pozícii je Valéria Haščáková s rodinou, ich majetok dosahuje hodnotu 1,46 miliardy eur. Na tretej pozícii sú Patrik a Jozef Tkáčovci, ich majetok je podľa odhadov na úrovni 920 miliónov eur.