Situáciu mohli omnoho viac komplikovať geopolitické riziká, vojna na Ukrajine a aj konflikt okolo Izraela. Tieto okolnosti zvyšujú neistotu aj pri pohľade do roku 2024. Nervozitu na trhu by spôsobilo napríklad to, ak by Ukrajina začala vo svojom existenčnom boji dramaticky prehrávať. Tento konflikt je ale v súčasnosti v podstate zamrznutý a jeho vyriešenie sa zatiaľ nečrtá. Rozpútanie vojny však uvrhlo Európu do energetickej krízy. Tú sa v roku 2023 podarilo držať relatívne pod kontrolou. Európa pokračuje v postupnom znižovaní závislosti od ruských fosílnych palív.
Energie zaplatil štát
Práve ceny energií boli pre rok 2023 najväčším otáznikom. Elektrická energia tvorí súčasť nákladov na výrobu v zásade každého tovaru a na poskytovanie každej služby. Veľkou témou však boli ceny energií pre domácnosti. Ceny energií zostali nezmenené, keďže ich dotoval štát, domácností sa teda problém nedotkol. Vláda energetickú pomoc predĺžila aj na rok 2024.
Čítajte viac Štát zvyšuje stovky poplatkov, chce zaplátať deravú štátnu kasu. Pozrite si, za čo si priplatíte
Odhaduje sa, že štátnu pokladnicu to bude stáť 1,25 miliardy eur. Táto suma je stanovená ako maximálny strop. Peniaze na energopomoc musí nájsť minister financií Ladislav Kamenický (Smer). Ten už ohlásil sériu opatrení, ktorými bude vláda zvyšovať dane. Na porovnanie, všetkých 18 ohlásených konsolidačných opatrení je v objeme približne dve miliardy eur. Banková daň má priniesť skoro 340 miliónov eur, vyššie zdravotné odvody takmer 360 miliónov eur a zníženie príspevku do druhého piliera až 365 miliónov eur.
Zásah, ktorý ponecháva ceny na rovnakej úrovni, znamená, že si problém prenášame do budúcnosti. Môže trvať niekoľko rokov, kým sa priblížime k trhovým cenám. Odborníci varujú, že k nízkym cenám z obdobia pred vojnou na Ukrajine sa dokonca už nemusíme nikdy vrátiť.
Už počas roku 2023 sa ceny elektrickej energie pre domácnosti príliš nehýbali a v medzinárodnom porovnaní boli relatívne stabilné.
„V roku 2023 sme videli masívnu, ale najmä neadresnú pomoc. V oblasti energií pomohla januárová regulácia prekonať cenový šok, ktorý na trhu spôsobili rekordne zvýšené ceny energetických komodít, na druhej strane platí, že sme si týmto opatrením rozložili efekt vysokých cien do dlhšieho obdobia. Cenový šok sa však už pominul a my by sme teraz potrebovali ceny energií v čo najväčšej možnej miere zreálniť. V tomto roku nám s kompenzáciami pomohli európske peniaze. Ak sa pozrieme na komunikáciu Európskej centrálnej banky (ECB), tak vidíme, že s ústupom energetickej krízy odporúča, aby vlády pokračovali v rušení súvisiacich podporných opatrení,“ komentoval situáciu v závere roka Marián Kočiš, analytik Slovenskej sporiteľne.
Inflácia sa dostáva pod kontrolu
Celkovo pomoc štátu domácnostiam pomohla vyrovnať sa s rastom cien. V roku 2022 sa situácia všetkých domácností zhoršila, no rok 2023 už bol iný a prispeli k tomu práve zásahy štátu. „Samotné vyššie ceny v roku 2022 spôsobili pokles kúpnej sily priemernej rodiny o desať percent. V roku 2023 by kúpna sila priemernej rodiny bez započítania vládnych opatrení, teda aj bez vplyvu plošného zastropovania cien energií, klesla o devätnásť percent,“ upozorňujú autori štúdie Jana Valachyová a Matúš Senaj z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Títo ekonómovia vypočítali, že až 90 percentám domácností sa vlani zvýšila kúpna sila, prepadla sa iba desatine najchudobnejších. V roku 2022 štát kompenzoval iba štyridsať percent rastu cien, v roku 2023 bola miera náhrady zo strany štátu priemerne väčšia ako nárast cien.
Čítajte viac Vyššia minimálna mzda aj viaceré dávky, ale aj dane. Čo prinesie rok 2024?
Miera inflácie navyše počas tohto roku postupne klesá. Medziročný rast cien dosahoval v decembri roku 2022 hodnotu 15,4 percenta, no v novembri minulého roku bola miera medziročnej inflácie už len na úrovni 6,2 percenta.
Je to výrazne viac ako by bolo pre ekonomiku dobré, no celý rok 2023 znamenal pokles tempa rastu cien. Inflácia tak už nie je hlavnou ekonomickou témou. Tak to pravdepodobne zostane aj v tomto roku. Ceny v eurozóne by sa mohli dostať k inflačnému cieľu ECB, ktorý je na úrovni dvoch percent. Mierny rast cien je pre ekonomiku prospešný. Ak by ceny dlhodobo klesali, firmy by postupne museli rušiť pracovné miesta, zvýšená miera nezamestnanosti by viedla k ďalšiemu obmedzovaniu výdavkov a ekonomike by tak hrozila veľmi nebezpečná špirála problémov.
Na Slovensku však tempo zdražovania pravdepodobne zostane relatívne výrazne nad hranicou dvoch percent. Odhady jednotlivých inštitúcii hovoria o miere inflácie na úrovni od 2,5 do 5,2 percenta.
Ekonomický rast sa podarilo udržať
To, že ekonomika si dokázala udržať rast, je jedna z kľúčových okolností, ktorá prispela k tomu, že hospodárstvo v roku 2023 nezažilo katastrofu. Hospodársky rast okrem iného znamená, že firmy nerušia pracovné miesta, naopak, spolu s hospodárskym rastom môže počet pracovných miest a aj mzdy udržateľne rásť.
Ekonomika však nerástla v minulom roku rýchlo. Hrubý domáci produkt krajiny podľa Národnej banky Slovenska (NBS) sa posilnil len o 1,2 percenta a v ďalších rokoch by sa rast mohol zrýchliť. V tomto roku by mohol byť na úrovni 2,8 percenta a v ďalšom roku tri percentá.
Čítajte viac Čo prekáža Čaputovej na rozpočte Ficovej vlády? Výhrady sú celkom jasné
Podobne sa podarilo udržať hospodársky rast aj inde vo vyspelých ekonomikách. To pomohlo aj ľuďom, ktorí svoje peniaze nedržia na bežných účtoch a snažia sa ich zhodnotiť. „Rok 2023 bol pre investorov viac než úspešný. Priemerný diverzifikovaný investor zarobil 9,3 percenta po daniach a poplatkoch. Takýto dobrý výsledok v čase vysokej inflácie, vojny na Ukrajine a vysokých úrokových sadzieb na začiatku roka čakal len málokto,“ konštatuje investičný expert Dominik Hapl z Across Private Investments.
Mzdy sa vrátia ku skutočnému rastu
Dobrou správou je, že počas roka rástli aspoň nominálne mzdy. Národná banka na konci minulého roka vyčíslila, že reálne mzdy v minulom roku klesli o 1,6 percenta. To v skutočnosti znamená, že ceny v obchodoch rástli rýchlejšie ako nominálne mzdy. Platí to aj napriek tomu, že rast cien sa spomaľoval. V roku 2022 sa reálne mzdy znížili až o 5,2 percenta. Z údajov Štatistického úradu za obdobie od januára do septembra minulého roku klesli o 2,5 percenta.
V tomto roku by sa rast reálnych miezd mal dostať do plusu, čo znamená, že obyvatelia by opäť mali skutočne bohatnúť. Reálne mzdy by sa mali zvýšiť o štyri percentá.
Nominálne mzdy rástli a rásť budú aj naďalej. Priemerná mzda sa v minulom roku dostala na 1 403 eur, v roku 2024 by sa mohla zvýšiť takmer o sedem percent a v roku 2024 by tak atakovala hranicu 1 500 eur.
Trh práce je naďalej silný
Jednoznačne dobrou správou je, že trh práce ostáva silný. Znamená to, že záujemcovia o prácu v zásade nemajú problém nájsť si prácu. To ekonomiku drží na nohách. Na konci tretieho štvrťroku bolo nezamestnaných 169-tisíc ľudí. Miera nezamestnanosti je sa znížila na 5,9 percenta. Na konci tohto roka by miera nezamestnanosti mohla byť dokonca na úrovni 5,5 percenta. Bez práce by na konci tohto roka mohlo byť zhruba 152-tisíc ľudí.
Slovensko má problém skôr so štruktúrou pracovných miest. Ľudia, ktorí prácu nemajú, nedokážu obsadiť pracovné pozície, ktoré sú voľné. Napriek tomu je dôležité, aby ekonomika ďalšie pracovné pozície generovala. Každé pracovné miesto totiž nie je rovnako kvalitné.
„Ak si vezmeme napríklad výrobu káblových zväzkov, tak sa bavíme o pracovných miestach s mimoriadne nízkou pridanou hodnotou. Jediná konkurenčná výhoda môže byť vo výške miezd. Je veľmi dobré, ak ekonomika dokáže generovať nové pracovné miesta s vyššou pridanou hodnotou a vyššou mzdou, kde sa títo ľudia budú vedieť uplatniť. Stále má zmysel vytvárať nové pracovné miesta, lebo dokážeme zvyšovať príjem ľudí,“ upozornil v rozhovore pre denník Pravda Tibor Lörincz, analytik Tatra banky.
Problémové verejné financie
Vážny problém s verejnými financiami pred sebou Slovensko tlačí už roky, no nepôjde to takto donekonečna. Vláda Roberta Fica deklaruje, že verejné financie ozdravuje, na rok 2024 pripravila rozpočet s deficitom tesne pod hranicou šiestich percent. Odborníci však majú výhrady k tomu, akým spôsobom vláda verejné financie ozdravuje.
Kontroverzné je napríklad to, že vláda presunula zhruba pol miliardy eur určených na energetickú pomoc v roku 2023 do tohtoročného rozpočtu. S takým postupom nesúhlasí ani Rada pre rozpočtovú zodpovednosť a ani centrálna banka. Tieto peniaze podľa nich patria do rozpočtu na rok 2023. Presunom do tohtoročného rozpočtu sa jeho kondícia opticky zlepšuje, naopak, bilancia minuloročného rozpočtu je horšia. „Bavíme sa o programovom období 2014 až 2020, prostriedky z neho sa musia minúť do konca roku 2023, nemôžeme si tú refundáciu započítať do príjmov roku 2024. Pravda je, že tie príjmy fyzicky prídu v roku 2024, no účtovne patria do roku 2023. Prezentovať to ako príjmy roku 2024 je účtovný trik, ktorý nie je správny,“ poznamenal pre denník Pravda člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martin Šuster.
Národná banka upozornila, že ak by všetky peniaze z energetickej pomoci skončili v rozpočte na rok 2023, jeho deficit by bol 6,2 percenta HDP a deficit tohtoročného rozpočtu by sa dostal na 6,3 percenta HDP.
Ministerstvo financií s týmito výhradami nesúhlasí. „Ministerstvo nerozumie postoju RRZ, ktorá namiesto odbornej diskusie opakovane politicky vstupuje do mediálneho boja medzi koalíciou a opozíciou. Opakovaným konaním tak RRZ v očiach verejnosti stráca štatút nezávislej organizácie a stáva sa nástrojom politického boja,“ uviedlo ministerstvo v decembri.