Čaputovej sa nepáči spôsob, akým zákony prešli vládou a parlamentom, preto zvažuje, že podá podnet na Ústavný súd SR. O osude konsolidačného balíčka by sa tak mohlo rozhodovať v Košiciach.
Problémové schvaľovanie noviel
Zuzana Čaputová má výhrady k tomu, akým spôsobom koalícia zákony pretlačila. „Otázka, či proces prijímania štátneho rozpočtu môže byť hocijaký alebo musí spĺňať určité legislatívne parametre, ale najmä otázka, či rozpočtová zodpovednosť v ústave má byť rešpektovaná a reálne vynútiteľná voči vláde a parlamentu pri tvorbe rozpočtu, sú podľa prezidentky otázky, ktoré svojim významom ďaleko presahujú štátny rozpočet na jeden konkrétny rok a je dôležité poznať na ne odpovede bez ohľadu na súčasný politický kontext,“ informovala kancelária prezidentky.
Ak sa prezidentka obráti na ústavný súd, ten bude dodatočne rozhodovať o tom, či je prípustné prijímať zmenu legislatívy tak, ako to urobila koalícia.
Podnet nemusí podávať iba prezidentka, rovnakú možnosť má napríklad opozícia. Tá už avizovala, že schvaľovanie rozpočtu skutočne prešetriť nechá. Predseda parlamentu Peter Pellegrini (Hlas) totiž pred Vianocami ukončil diskusiu o rozpočte v Národnej rade SR ešte skôr ako sa k slovu dostali všetci poslanci, ktorí o zákone roka chceli diskutovať. Opozícia tvrdí, že môže ísť o porušenie rokovacieho poriadku a obráti sa na ústavný súd.
„Z Petra Pellegriniho sa stal cenzor. Odsudzujem jeho rozhodnutie, ktorým zrušil parlamentú rozpravu k rozpočtu. Koná proti zásadám demokracie a ide o nebezpečný precedens,“ povedal vtedy Michal Šimečka, predseda Progresívneho Slovenska.
Čítajte viac Poslanci schválili vyššie dane. Koho sa dotknú?
To, že Čaputová zákony podpísala ale znamená, že viaceré opatrenia v konsolidačnom balíčku ministra financií Ladislava Kamenického (Smer) budú od 1. januára účinné.
Prezidentka vlastne nepriamo hovorí, že vlády, ktoré na Slovensku v poslednom období boli, v podstate peniaze rozhadzovali. Výnimkou je snáď jedine vláda Ľudovíta Ódora, za ktorú bola prezidentka osobne zodpovedná. Tento kabinet v zásade nemal k dispozícii rokovania parlamentu, bola to menovaná vláda odborníkov, ktorá mala veľmi obmedzený mandát.
Samotná prezidentka upozorňuje, že krajina môže zbankrotovať. „Podľa prezidentky už dlho žijeme v ére, keď sa verejné zdroje v obrovských objemoch míňajú aj na nesystémové plošné opatrenia, keď je konsolidačné úsilie považované za nutné zlo a dlhodobá udržateľnosť financií sa kontinuálne zhoršuje,“ uvádza sa v stanovisku kancelárie prezidentky.
„Prezidentka pripomína, že naše verejné financie by zostali v pásme vysokého rizika dlhodobej udržateľnosti aj v prípade splnenia všetkých rozpočtových cieľov novej vlády do roku 2026. Stanovisko Ústavného súdu by tak podľa nej mohlo byť dôležitou správou nielen pre túto a ďalšie vlády, ale hlavne pre budúce generácie, ktoré bez zásadnej zmeny prístupu k dlhodobej udržateľnosti takmer isto vyprevádzame na grécku cestu,“ dodáva.
V tomto vyjadrení sa odráža kritika viacerých plošných opatrení, ktoré sú spojené s nedostatočnou verejnou diskusiou o nich. Ikonickým sa stalo schvaľovanie „rodinného balíčka“, ktorý bol nápadom expremiéra a exministra financií Igora Matoviča (Slovensko, bývalé OĽaNO). Sám priznal, že tieto opatrenia pretlačil „bagrom“.
V rovnakom štýle pokračuje aj štvrtá vláda Roberta Fica. Expresnou rýchlosťou plošne zaviedla napríklad trinásty dôchodok vo výške priemerného dôchodku. Na jeseň, keď toto opatrenie minister práce Erik Tomáš predstavoval, koalícia nebola dohodnutá na tom, kde vezme na toto opatrenie peniaze. Pôvodne sa mali okresať napríklad rodičovské dôchodky, no spory vo vnútri koalície spôsobili, že na vyššie súčasné dôchodky si vláda požičia z tých budúcich a okresala príspevky do sporiaceho druhého piliera. Aj pod toto opatrenie sa dnes prezidentka podpísala.
Čítajte viac Ekonóm Šuster: Vláda používa triky, aby rozpočet na budúci rok vyzeral lepšie
Konsolidáciu zaplatia banky, firmy a budúci penzisti
Súčasťou konsolidačného balíčka za zhruba dve miliardy je niekoľko opatrení, ktoré sa dajú zhrnúť do osemnástich položiek. Najväčšia „šetriaca“ položka je škrtnutie príspevkov, ktoré si ľudia posielajú do druhého piliera (z 5,5 na 4 %). Ide až o 365 miliónov eur za rok. Druhá najväčšia položka – 357 miliónov – je zvýšenie odvodov na zdravotné poistenie z 10 na 11 %, ktoré sa dotkne firiem a živnostníkov.
Tretie najväčšie opatrenie je banková daň v objeme 336 miliónov eur, ktoré finančné domy zaplatia zo zisku. Ďalej prídu od Nového roka vyššie dane za tabak, alkohol, Slovnaft prispeje špeciálnou daňou za odoberanie ruskej ropy a viac peňazí do štátnej kasy prinesie aj zrušenie sviatku, ktorý pripadal na 1. septembra.
Okrem toho stúpajú viaceré poplatky na úradoch a súdoch, rušia sa plánované úľavy zo zdaňovania investícií a kryptomien, firmy budú platiť minimálnu daň bez ohľadu na ich hospodársky výsledok.
Deficit rozpočtu sa tak formálne dostane pod hranicu šiestich percent. Rozdiel medzi príjmami a výdavkami bude takmer 8 miliárd eur, čo znamená deficit pod 6 percentami. V prepočte na jedného občana ide o viac ako 1 400 eur. Slovensko sa tak zaradí v rámci Európskej únie medzi krajiny s najvyššími deficitmi. Príjmy verejnej správy budú v budúcom roku 53,5 miliardy a výdavky 61,3 miliardy eur.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť a aj Národná banka Slovenska upozorňujú na to, že vláda zaúčtovala prostriedky, ktoré poskytuje EÚ na kompenzácie vysokých cien energií nesprávne. Zhruba miliarda eur prichádza na Slovensko na kompenzáciu tých výdavkov, ktoré vzniknú do konca roka 2023. Patria teda do roku 2023. Nová vláda ale zhruba s polovicou tejto sumy počíta ako s príjmom budúcoročného rozpočtu. Tým sa zhoršuje rozpočtová bilancia roku 2023 a zlepšuje bilancia roku 2024. Vzniká tak dojem, že konsolidácia verejných financií je omnoho výraznejšia.
„V prípade, že by sa celá čiastka vykázala podľa predpokladu národnej banky, to znamená jednu miliardu eur v roku 2023, deficit v roku 2023 by bol nižší na úrovni 6,2 percenta HDP. Na druhej strane, o časť týchto zdrojov by bolo nižšie spolufinancovanie z rozpočtu EÚ v roku 2024. Tým by bol deficit vyšší na úrovni 6,3 percenta HDP,“ upozornila NBS.