Samotný vládny kabinet už teraz avizuje, že v budúcich rokoch bude musieť ozdravovať viac ako v budúcom roku, hoci zatiaľ nie je jasné ako. Preto musí každý občan počítať s tým, že sa ho ozdravenie verejných financií nejakým spôsobom v budúcnosti dotkne. Buď budú stúpať dane, alebo bude štát na rôznych dávkach vyplácať menej ako doteraz. Hovorí to v rozhovore pre denník Pravda Martin Šuster z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.
„Hlavne na roky 2025 a 2026 je naplánovaná konsolidácia na úrovni takmer na úrovni jedného percenta HDP. Tam nám ale chýbajú opatrenia za asi dve miliardy eur. Zatiaľ vôbec nevieme, aké plány vláda má, možno to sama ešte nevie. Jeden až dva konsolidačné balíky ešte budú musieť prísť,“ dodáva Šuster.
Ako sa dívate na základnú ambíciu rozpočtu konsolidovať o 0,5 % HDP? Vláda sama pripúšťa, že v ďalších rokoch bude musieť ozdravovať razantnejšie.
Naše verejné financie sú vo vysokom riziku. Na to, aby sme sa dostali do bezrizikového stavu by sme mali zlepšiť rozpočet asi o 7,5 percenta HDP. Konsolidácia na úrovni 0,5 percenta HDP nás do bezpečného stavu dostane o pätnásť až dvadsať rokov. Keď sa pozrieme na to, kde boli nastavené štandardy – teda 0,5 percenta HDP – to bolo nastavené pre krajiny, ktoré mohli byť v oveľa lepšom stave. Napríklad európske pravidlá to hovoria pre krajiny, ktoré majú deficit okolo troch percent HDP. My ho máme dvojnásobný, šesťpercentný, je teda najvyšší spomedzi krajín EÚ.
Prečo nemáme viac času? Prečo je problém, ak deficit na konci štvorročného obdobia bude okolo štyroch percent, a nie nižší?
Na ozdravenie verejných financií máme zhruba desať až pätnásť rokov. Ak budeme šetriť len polovicu percenta HDP ročne, tak čas na ozdravenie predĺžime akurát o štyri roky. Ďalšia vláda, ktorá sa po štyroch rokoch dostane k moci, bude v rovnakej situácii ako teraz, opäť bude mať desať, maximálne pätnásť rokov na ozdravenie verejných financií. V ničom si nepolepšíme. Bolestivejšie ozdravenie nás tak či tak čaká.
Čítajte viac Vláda schválila rozpočet, deficit je tesne pod hranicou šesť percent
Konsolidácia o 0,5 percenta HDP je teda prešľapovanie na mieste?
My ideme v podstate proti prúdu. S deficitom, aký máme teraz, sa nám zvyšuje dlh. Kým teraz máme dlh zhruba 70 miliárd eur, tak o štyri roky to bude skoro sto miliárd eur. Vláda, ktorá príde o štyri roky, bude mať síce nižší deficit, no bude zápasiť s oveľa vyšším dlhom. Navyše budeme bližšie k nepriaznivej demografickej situácii, keď na dôchodcov bude pracovať omnoho menej ľudí. Vrchol tohto demografického problému bude niekde okolo roku 2040, čiže už sa k tomu budeme oveľa viac blížiť.
Popri tom, ako vláda predstavila balík opatrení, ktorý nazvala „Lex konsolidácia“, tak jedna z agentúr zhoršila rating Slovenska. Čo to bude pre krajinu znamenať?
Rating je niečo ako známka v škole. Známka v škole hodnotí vedomosti, to, že dostanete zlú známku, neznamená, že by sa niečo zmenilo. Vy už tie zlé vedomosti máte. Aj rating je vysvedčenie rizikovosti verejných financií. Je to niečo, čo sa dalo vidieť aj na úročení slovenských dlhopisov. Kedysi, myslím tým pred jeden a pol rokom, boli dlhopisy Slovenska úročené len o niečo vyššie ako nemecké dlhopisy. Dnes je rozdiel viac ako jeden percentuálny bod a sme niekde na úrovni Grécka. To hodnotenie od agentúry Fitch len zrkadlí stav, ktorý už je.
Nie je to ale celkom tak, že by to nemalo žiadny efekt. Niektorí investori, ktorí nie sú až takí pozorní, sa rozhodujú naozaj aj podľa ratingového hodnotenia. Po zhoršení ratingu niektorí investori prestanú Slovensku požičiavať, niektorí znížia limity, ktoré pre Slovensko majú. To znamená, že budeme mať menej možností, ako si požičať, úroky na tom dlhu budú postupne ďalej rásť.
Nie je to taký zásadný problém, že by úroky nejako poskočili, včera sme videli, že sa nič až také zásadné neudialo a úročenie našich dlhopisov neskočilo nejako vážne. Postupne sa to prejaví na úročení dlhopisov, rozdiel oproti nemeckým dlhopisom sa ešte viac zväčší a takisto sa to prejaví aj na všetkých úrokových sadzbách v ekonomike. To nie sú len štátne dlhopisy, to sú aj úvery pre firmy. Tie budú možno menej investovať ako v prípade, keď by sme mali lepší rating. Hypotéky tiež môžu byť o nejakú desatinku drahšie.
Čítajte viac Poslanci definitívne odklepli dotácie hypotekárnych splátok. Čo všetko by ste mali vedieť? (otázky a odpovede)
Ako môže na stav verejných financií reagovať napríklad Európska komisia? Slovensko sa dostane pod prísnejšiu kontrolu v rámci takzvanej procedúry nadmerného deficitu. Príde nejaký zásadnejší tlak zvonku?
Tlak určite bude. Tá výnimka z uplatňovania procedúry nadmerného deficitu sa končí tento rok, od budúceho roku sa teda bude v Európe uplatňovať. Treba si však uvedomiť, že to chvíľu trvá. Výnimka sa tento rok končí, takže predmetom procedúry bude až deficit za budúci rok. Kým sa procedúra začne, bude to trvať minimálne jeden a pol roka. Kým začne táto procedúra takzvane hrýzť, prejde ďalší rok.
Čítajte viac Zásah Ficovej vlády oberie mladých o stovky či tisícky eur na dôchodku. Pozrite si prepočty
Ak sa teda hovorí, že v rámci toho bude potrebné zvýšiť tempo konsolidácie, tak tento nôž vláda ešte nemá na krku?
Záleží na tom, ako sa to vezme. Ak sa pozrieme na to, čo by bolo správne, tak už teraz je ten čas na rýchlejšiu konsolidáciu. Ak to berieme tak, či je hrozba nejakých vážnych sankcií zo strany EÚ, tak to ešte nie, to bude aktuálne najskôr o dva roky.
Ako sa dívate na štruktúru opatrení, ktoré tvoria konsolidáciu? Vláda ukázala konsolidáciu, ktorú tvorí z veľkej časti navýšenie príjmov, my sme si už viackrát hovorili, že úspešné konsolidácie sa opierajú o škrty vo výdavkoch. Ako teda konsolidáciu vnímate?
Je to pravda, že dlhodobo úspešnejšie konsolidujú krajiny, ktoré dlhodobo šetria najmä na výdavkoch. Možno jednoduché pravidlo by znelo, že treba ušetriť dve tretiny na výdavkoch a jednu tretinu na príjmoch. Tento balíček, čo predstavila vláda, je možno dvadsať percent šetrenia na výdavkoch a osemdesiat percent zvyšovania príjmov. Zároveň väčšina toho balíka nie je konsolidácia, je to zvyšovanie iných výdavkov. V čistom sa vlastne výrazne zvyšujú príjmy a zvyšujú sa iné výdavky.
To pravidlo, o ktorom som hovoril, je všeobecné. V skutočnosti je možné, aby krajina úspešne konsolidovala zvyšovaním daní. Nie je žiadna poučka, ktorá by hovorila, že sa to tak nedá. Také konsolidácie iba zvyknú byť menej úspešné. To, že je potreba ozdravenia verejných financií výrazná, sme všetci vedeli dávno pred voľbami. Takže keď si voliči zvolili ľavicovú sociálno-demokratickú vládu, tak vedeli, že ozdravovanie bude uskutočňovať hlavne zvyšovaním príjmov. Vedeli, že sociálno-demokratická vláda nebude väčšinu výdavkov obmedzovať. Máme to, čo si spoločnosť želala, možno si spoločnosť nie úplne vedela predstaviť, ktoré konkrétne dane pôjdu hore. No každý, kto sa o to zaujímal, musel vedieť, že postupne sa konsolidácia dotkne každého a nejaké vyššie dane zaplatí viac-menej každý.
Opatrenia navyše vláda bude musieť prinášať každý rok.
Áno. Hlavne na roky 2025 a 2026 je naplánovaná konsolidácia na úrovni takmer jedného percenta HDP. Tam nám ale chýbajú opatrenia za asi dve miliardy eur. Zatiaľ vôbec nevieme, aké plány vláda má, možno to sama ešte nevie. Jeden až dva konsolidačné balíky ešte budú musieť prísť.
Kde je priestor na ďalšie opatrenia?
Do toho sa nejdem púšťať, nechcem radiť vláde. My budeme hodnotiť, či to ozdravenie je funkčné, prípadne udržateľné, do konkrétnych opatrení by som sa nechcel púšťať.
Ako hodnotíte nápad okresať druhý dôchodkový pilier? Vo všeobecnosti sa hovorí, že toto vôbec nie je konsolidácia, že je to presúvanie prostriedkov z jedného vrecka do druhého a tlačenie balvana pred sebou.
Presne tak. Toto vôbec nie je konsolidácia. Podľa našich domácich pravidiel, podľa výdavkových limitov, sa zmeny v druhom pilieri nepočítajú ako konsolidácia. Je to tak preto, že je to len presunutie z jedného vrecka do druhého, len presunutie nárokov do prítomnosti. Podľa našich pravidiel sa to teda nepočíta vôbec.
Vláda možno počíta s tým, že podľa európskych pravidiel jej to dá možno rok času. Podľa európskych pravidiel sa to totiž započíta do príjmov vlády, no v ďalšom roku sa zohľadní zhoršenie udržateľnosti dôchodkového systému. Toto zhoršenie udržateľnosti potom Európska komisia vyhodnotí v potrebe vyššej konsolidácie v budúcnosti. Ani podľa európskych pravidiel toto teda nepomôže, len to znovu potrvá možno dva roky, kým sa to prejaví. Vráti sa to na tom, že bude potrebná ďalšia konsolidácia, ktorá sa už, dúfam, urobí trvalým a udržateľným spôsobom.
Čítajte viac Vyše 600 eur ako trinásty dôchodok nedostanú všetci. Mnoho penzistov čakajú výrazne nižšie sumy
Upozorňujete aj na ďalšie „finty“, ktoré v rozpočte sú, o čo ide?
Rozpočet je teraz opticky zlepšený tak, že časť refundácií z energetickej pomoci zo strany Európskej komisie je zarátaná do príjmov budúcoročného rozpočtu, a nie tohtoročného. To je nesprávne. Bavíme sa o programovom období 2014 až 2020, prostriedky z neho sa musia minúť do konca roku 2023, nemôžeme si tú refundáciu započítať do príjmov roku 2024. Pravda je, že tie príjmy fyzicky prídu v roku 2024, no účtovne patria do roku 2023. Prezentovať to ako príjmy roku 2024 je účtovný trik, ktorý nie je správny. Potom to pôsobí dojmom, že deficit v tomto roku je vyšší a v budúcom roku je nižší. Vyzerá to, že sa situácia okolo deficitu zlepšuje, no v skutočnosti je to len trik.
O akej hovoríme sume?
Je to zhruba polovica miliardy eur, čiže je to veľa. Na deficite to robí takmer pol percenta, prípadne tri-štyri desatinky, o ktoré sa zlepší deficit v budúcom roku a zhorší sa tento rok.
Čo by si mal z debaty o rozpočte odniesť občan, čo mu vláda povedala?
To jednoduché posolstvo je, že naše verejné financie ostávajú vo vysokom riziku, potreba ozdravenia zostáva akútna. Bude treba ďalej pokračovať v konsolidácii a bude potrebné vyššie tempo, ako vláda zatiaľ deklaruje. Každý z nás musí rátať s tým, že sa ho to nejakým spôsobom dotkne. Buď vo forme vyšších daní, alebo štát nebude poskytovať niektoré dávky v takej výške, ako sme doteraz boli zvyknutí.