Zásah Ficovej vlády oberie mladých o stovky či tisícky eur na dôchodku. Pozrite si prepočty

Hlas ustúpil a viac peňazí sa do prvého piliera dostane tak, že štát obmedzí príspevky sporiteľov do druhého piliera. Znamená to, že úspory ľudí na ich vlastné dôchodky budú rásť pomalšie, keďže viac z povinných odvodov poputuje na výplatu penzií súčasných dôchodcov.

V súčasnosti platí, že na starobné poistenie odvádzajú zamestnanci a samostatne zárobkovo činné osoby 18 percent z vymeriavacieho základu. Aktuálne je vzťah medzi prvým a druhým pilierom nastavený tak, že 5,5 percenta z vymeriavacieho základu odchádza do druhého piliera na osobný účet sporiteľa a 12,5 percenta z vymeriavacieho základu ide do druhého piliera na dôchodky súčasných seniorov. Ak konkrétny zamestnanec nie je sporiteľom v druhom pilieri, celých 18 percent odchádza do priebežného systému. V rokoch 2023 a 2024 mali byť druhopilierové príspevky 5,5 percenta z hrubej mzdy a následne sa medziročne zvyšovať na 6 percent v roku 2027.

Minister financií Ladislav Kamenický však predstavil v pondelok zmenu, podľa ktorej sa príspevky do druhého piliera znížia na štyri percentá a štrnásť percent z vymeriavacieho základu ostane v prvom pilieri. Inými slovami, vláda pomôže súčasným penzistom na úkor tých budúcich, ktorí budú mať nižšie dávky zo sporiaceho piliera. Premiér Robert Fico to vysvetlil pomerne jasne. „Ak celá krajina chce rodičovský dôchodok, tak jednoducho musí byť nejaká miera solidarity,“ povedal tesne po schválení opatrenia v stredu na vláde.

Čítajte viac Nové dane Ficovej vlády. Pozrite si všetkých 18 opatrení

Sporiteľ v druhom pilieri, ktorý zarába hrubú mzdu vo výške napríklad tisíc eur, v „spolupráci“ so svojím zamestnávateľom zaplatí na sociálnych odvodoch 180 eur. Podľa súčasných pravidiel si z tejto sumy 55 eur pripíše na svoj vlastný sporiaci účet a 125 eur pošle do prvého piliera. Ak zmena prejde tak, ako ju koalícia navrhuje aj v parlamente, Sociálna poisťovňa získa o pätnásť eur viac a sporiteľ si z rovnakej mzdy odloží na vlastný dôchodok len štyridsať eur. Celkovo takto štát na vyplácanie súčasných dôchodkov získa navyše 365 miliónov eur.

„Uprednostňujeme súčasnú hostinu pred budúcim jednoduchým obedom,“ poznamenal Pavel Škriniar zo spoločnosti Swiss Life Select. Upozorňuje na to, že dôchodky v minulom období rástli rýchlejšie ako niektoré mzdy. Pomoc by podľa neho mala byť teda adresnejšia, keďže peniaze potrebujú viac ako niektorí dôchodcovia pracujúci s nízkym príjmom.

Správcovské firmy nesúhlasia

Asociácia dôchodkových správcovských spoločností (ADSS) so zmenou zákona, pochopiteľne, nesúhlasí. „Odklonenie časti príspevkov do druhého piliera zas malo zabezpečiť rozloženie nákladov v čase. Bez druhého piliera náklady na dôchodky zaťažia iba mladú generáciu,“ hovorí Miroslav Kotov, ktorý je na čele ADSS.

Upozorňuje na to, že prvý pilier aj tak stráca dych. „Dôchodkové výdavky prvého piliera prudko rastú a už dnes prekračujú jeho príjmy. Táto situácia sa bude pod vplyvom demografických zmien už iba zhoršovať. Počet dôchodcov dlhodobo rastie, pracujúci však nebudú pribúdať takým tempom, aby si prvý, priebežne platený pilier dokázal udržať dnešnú štedrosť. Dlhodobá stabilita dôchodkového systému si vyžaduje posilnenie, nie oslabenie sporiacej schémy,“ doplnil.

Čítajte viac NBS ukázala, kto bude mať problém splácať hypotéku. Zopakovala, že veľa takých domácností nebude, no nakreslila aj horší scenár

Druhý pilier len nedávno prešiel reformou, ktorá okrem iného obmedzila poplatky v druhom pilieri. Zároveň sa do systému dôchodkového sporenia dostal automat, ktorý pomáha sporiteľom investovať peniaze tak, aby ich zhodnotili čo najlepšie. Mladí sporitelia tak automaticky posielajú svoje peniaze do potenciálne výnosnejších indexových fondov. Táto predvolená investičná stratégia potom so stúpajúcim vekom postupne presúva peniaze do menej rizikových garantovaných fondov.

Zmeny urobili z druhého piliera relatívne lacnú formu dlhodobého investovania. Dobre fungujúce sporiace schémy Slovensko potrebuje, aby bol dôchodkový systém udržateľný v dlhodobom horizonte. Kroky Ficovej vlády idú podľa ADSS skôr opačným smerom. „Takéto opatrenie nie je riešením súčasných problémov štátneho rozpočtu, je len jeho odsunutím na budúce generácie,“ poznamenal Miroslav Kotov. Prvý pilier bude na tom čoraz horšie.

„Dnešná generácia X – takzvaných Husákových detí, pracujúcich narodených v rokoch 1965 až 1979 – je taká silná, že sa rozhodla financovať plné dôchodky pre svojich rodičov a zároveň si šetriť na svoj vlastný dôchodok prostredníctvom druhého piliera. Keďže po generácii Husákových detí prichádzajú populačne slabšie ročníky, úspory v druhom pilieri majú prebrať rolu financovania časti dôchodkov generácie X. Takto sa zníži tlak na mladšiu generáciu, ktorá je výrazne menej početná. Takto budú schopní utiahnuť početnejšiu skupinu budúcich dôchodcov,“ hovorí analytička Daniela Danková z tímu Oranžovej obálky, združenia, ktoré sa zaoberá osobnými financiami. „Navrhnutá zmena otáča túto ekonomickú logiku a snaží sa dnešnej generácii X povedať, že nie je potrebné sporiť si na vlastný dôchodok v takej miere. Finančné bremeno sa prehodí na dnešných mladých. Ak má početne menšia generácia utiahnuť početne väčšiu generáciu dôchodcov, budú to musieť utiahnuť z výrazne vyšších daní a odvodov,“ dodáva.

Bývalá ministerka financií za SDĽ Brigita Schmögnerová povedala, že zo zmien nebudú nadšení sporitelia v druhom pilieri. Na druhej strane priznáva, že v súčasnosti sú výplaty z neho nízke a „vplyv na udržateľnosť verejných financií sporná“.

Kto pocíti zmenu najviac?

Nie je prekvapenie, že najviac na oslabenie druhého piliera doplatia mladí sporitelia. Ľudia do 45 rokov pocítia zníženie príspevkov do druhého piliera naozaj výrazne. „Je to spôsobené tým, že mladším ročníkom rastú dôchodkové nároky v prvom pilieri pomalšie ako starším,“ hovorí Danková. Napríklad pre 25-ročného človeka, ktorý má dnes hrubú mzdu 1 400 eur, bude podľa Dankovej mesačný rozdiel na dôchodku až 88 eur v dnešných cenách. Prepočet na dnešné ceny umožňuje porovnať očakávanú výšku dôchodku s dnešnou úrovňou cien a miezd.

Pre 45-ročného s hrubou mzdou 1 400 eur bude mesačný rozdiel na dôchodku približne 11 eur v dnešných cenách.

Trochu iný prepočet ponúka Miroslav Kotov. Upozorňuje na to, že 35-ročný človek s hrubou mzdou 1 400 eur, ktorý má doteraz nasporených 10-tisíc eur, bude mať vo veku 66 rokov podľa odhadov nasporených zhruba 165-tisíc eur. Ak by zmena, ktorú nová vláda navrhuje, neprišla, ten istý človek by podľa Kotova mohol mať vo veku 66 rokov nasporených až 220-tisíc eur.