Iba zhruba päť zo sto. Taký je podiel domácností, ktoré môžu pod vplyvom vyšších úrokových sadzieb mať problém so splácaním úverov na bývanie. Presnejšie je to 4,6 percenta domácností, ktoré by nejakým spôsobom mohol ohroziť nárast úrokových sadzieb. Bežne sa podiel domácností, ktoré teoreticky môžu mať problém splácať úvery na bývanie pohybuje okolo troch až štyroch percent.
Nie je prekvapenie, že problém splácať úvery na bývanie môžu mať domácnosti, ktorých úvery sú vysoké v porovnaní s ich príjmami. Pri spotrebiteľských úveroch je tento podiel dokonca vyšší, vyšplhal sa na 7,4 percenta.
Čítajte viac Ako dlho vydržia Slováci s úsporami? Priemerne asi 23 týždňov. Polovica však nezvládne ani toľko, hovorí analytik
„Riziko finančných ťažkostí navyše neznamená zlyhanie. V riziku zlyhania by sa mohlo ocitnúť 2,5 percenta domácností splácajúcich úvery na bývanie a 5,4 percenta domácností splácajúcich spotrebiteľské úvery. V základnom scenári hlavným faktorom finančných ťažkostí domácností nie je inflácia alebo nárast splátok hypoték, ale bežná fluktuácia príjmu domácností,“ hovorí Národná banka Slovenska.
Okrem toho centrálna banka počíta aj s nepriaznivým scenárom. Ten by nastal, ak by sa objavili problémy na trhu práce a ľudia by začali prichádzať o prácu. „Pri výraznejšom náraste nezamestnanosti by sa do rizika mohlo dostať sedem percent domácností s hypotékou a jedenásť percent domácností so spotrebiteľským úverom,“ upozornil Marek Ličák, riaditeľ odboru finančnej stability.
Nie je prekvapením, že do problémov sa môžu dostať najmä domácnosti, ktoré sú vysoko zadlžené a majú len malú rezervu na nárast úrokových sadzieb. Banky vo všeobecnosti poskytujú klientom úvery tak, aby celková zadlženosť domácnosti neprekročila osemnásobok ročného príjmu domácnosti.
„Ak odhliadneme od iných faktorov, samotný nárast splátok v dôsledku refixácie úrokových sadzieb by mohol spôsobiť, že do rizika finančných ťažkostí by sa mohlo dostať jedno percento domácností, ktorým sa bude v druhom polroku 2023 alebo počas rokov 2024 a 2025 zvyšovať splátka. Celkovo ide približne o 2 600 domácností, čo je približne 0,4 percenta všetkých domácností s hypotékou,“ uvádza NBS vo svojej správe.
Fico plánuje bonifikáciu
Situácia na trhu s hypotékami sa otočila, objem nových hypoték je zhruba o štyridsať percent nižšie ako v čase svojho vrcholu. Napríklad v marci 2022 sa objem nových hypoték dostal na tri miliardy eur, väčšina z toho boli ale refinančné úvery, keď si klienti svoj existujúci úver prenášali do inej banky, lebo išli za výhodnejšou ponukou.
„Dostupnosť bývania nám prudko poklesla. To, že máme menej hypoték, súvisí do veľkej miery s tým, že ľudia si ceny nehnuteľností, ktoré momentálne máme, nemôžu dovoliť. V minulosti sme síce videli, že ľudia vo veľkom kupovali nehnuteľnosti, no do veľkej miery to spôsobovali nízke úrokové sadzby. Tým, že sadzby stúpli, sa odhalila nerovnováha medzi príjmami a cenami nehnuteľností,“ vysvetľuje Ličák. Aktuálny pokles cien nehnuteľností teda centrálna banka nehodnotí ako kolaps trhu. Ide o korekciu, ktorá vracia trh smerom k rovnováhe.
NBS už dlhšie upozorňuje, že podiel domácností, ktoré budú mať problém so splácaním hypoték, nie je vysoký. „Splátky priemerne vzrastú o 92 eur, vo väčšine domácností nárast nepresiahne sumu 100 eur. Nárast splátok presahujúci 20 percent príjmu nastane iba pri jednom percente hypoték,“ tvrdí Slovenská banková asociácia.
Čítajte viac Vláda pre ľudí s hypotékami chystá daňovú úľavu
Štvrtá vláda Roberta Fica aj napriek tomu pripravuje riešenie, ktoré má ľuďom pomôcť s nárastom splátok hypoték. Malo by sa to udiať dvomi spôsobmi. Prvým je zaplatenie úrokov prostredníctvom daňového bonusu vo výške najviac 1 800 eur na rok za súčasný rok. Druhým je uhradenie časti úrokov štátom v roku 2024. Detaily návrhov stále nie sú známe, premiér totiž chystané kroky oznámil iba vo videu na Facebooku.
Inflácia poľavuje
Oproti predchádzajúcim mesiacom sa zmenilo najmä to, že zdražovanie prestáva byť prioritnou témou. Miera inflácie je naďalej vysoká, v októbri bola na úrovni 7,1 percenta, no ešte v marci bola na úrovni 14,2 percenta. Trajektória je teda jednoznačne klesajúca.
„Inflácia je stále zvýšená, no predsa už má tendenciu klesať, to je dôležité pre finančnú stabilitu,“ hovorí Marek Ličák, riaditeľ odboru finančnej stability NBS. Centrálna banka sa teda v súčasnosti skôr obáva spomalenia hospodárskeho rastu a nie zdražovania. Napríklad nemecká ekonomika sa prepadla do miernej recesie a to môže mať vplyv aj na rast slovenskej ekonomiky. Najväčšie európske hospodárstvo sa v treťom kvartáli zmenšilo o 0,1 percenta.