„Napríklad človek z priemernej slovenskej domácnosti žil v roku 2020 zhruba zo 17 eur na deň. Vo vylúčených komunitách to bolo len 5,7 eura, povedzme šesť eur. Títo ľudia neplatia toľko za bývanie, ale s takou sumou na deň si nemôžu dovoliť ani teplé jedlo,“ hovorí analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš v rozhovore pre denník Pravda.
Ako analytici ste sa pozreli na finančnú situáciu domácností. Čo sa dá považovať za dobrú správu?
Dobrou správou je, že stále dokážeme tvoriť úspory z našich príjmov. Zároveň podiel ľudí ohrozených chudobou a sociálnym vylúčením patrí k najnižším v EÚ. Za to môže predovšetkým naša sociálna politika, solidárny prístup, ale aj najnižšia príjmová nerovnosť v EÚ.
Čítajte viac Bankoví analytici spravili audit financií domácností. Finančné zdravie Slovákov nie je dobré
Sú však aj zlé správy.
Na druhej strane, v porovnaní finančného zdravia domácností sme v rámci celkovo 27 krajín EÚ skončili na 23. priečke. Dolu nás ťahá najmä vysoká zadlženosť v porovnaní s bankovými vkladmi domácností. Tešiť nás môže, že podiel zlyhaných úverov je nízky, takže to portfólio je zdravé. Možno teda povedať, že sme sa zadlžovali zodpovedne, pravdepodobne najmä na kúpu nehnuteľnosti, čo podporovali extrémne nízke sadzby na úveroch v ostatných rokoch.
Bohatneme?
V dlhodobom horizonte určite bohatneme. Ak sa pozrieme na finančný majetok, tak ten sa za uplynulých dvadsať rokov strojnásobil už po očistení o infláciu. Aj dáta Národnej banky Slovenska to potvrdzujú. Od roku 2017 do roku 2021 sme v čistom zbohatli takmer o 25 percent. V štruktúre nášho majetku však hrajú veľkú rolu nehnuteľnosti. Bohatneme najmä na náraste cien nehnuteľností. Ak navyše v tejto nehnuteľnosti bývame, čo je drvivá väčšina prípadov, tak nárast celkového bohatstva domácnosti nie je až taký citeľný.
Nárast bohatstva tu teda je, ale je uzamknutý v cene nehnuteľnosti, v ktorej bývame.
Presne tak. Tento nárast nie je až taký badateľný. Cítia ho však napríklad ľudia, ktorí predávajú svoju nehnuteľnosť vo väčšom meste a kupujú napríklad väčšiu nehnuteľnosť v menšej obci. To ale väčšina ľudí, samozrejme, nerobí. Ak sa pozrieme na hodnotu iba finančného majetku, tak ako som hovoril, hodnota sa reálne strojnásobila. Určite teda bohatneme.
Ako situáciu vnímajú domácnosti?
Zhruba 23 percent domácností tvrdí, že za uplynulé tri roky sa ich finančná situácia zlepšila. Situáciu takto hodnotia najmä domácnosti mladých ľudí, to môže súvisieť s tým, že sa kariérne posúvajú. Naopak, 35 percent tvrdí, že v ťažkej situácii, ktorú sme tu za uplynulé tri roky mali, sa ich situácia zhoršila. Ak to dáme do kontextu a pozrieme sa na rovnakú otázku z roku 2019, tak vidíme, že podiel tých, ktorí tvrdia, že ich situácia sa zlepšila, sa znížil. Pred pandémiou deklarovalo zlepšenie finančnej situácie v spätnom horizonte dvoch až troch rokov až 37 percent respondentov.
Marián Kočiš
Je absolventom Prešovskej univerzity, štúdium absolvoval na fakulte manažmentu, ekonomiky a obchodu. Viac ako päť rokov sa venoval projektovému manažmentu v rámci ČSOB Finančnej skupiny. Súčasťou tímu Slovenskej sporiteľne je viac ako päť rokov. Viac ako štyri roky sa v rámci tejto banky venoval oblasti investícií a vkladov, súčasťou analytického tímu sa stal v roku 2023.
Práve medzi mladými ľuďmi je ale veľa takých, ktorým hrozí chudoba, ako sme na tom v tomto smere?
Výzvy v tejto oblasti ukazujú údaje Európskej únie. Tie hovoria, že každé štvrté dieťa na Slovensku je ohrozené chudobou alebo sociálnym vylúčením. To sa týka predovšetkým detí z rodín, kde je len jeden rodič, prípadne sú to rodiny, kde síce sú rodičia dvaja, ale ide o rodiny s veľkým počtom detí. V mnohých prípadoch ide o deti z vylúčených komunít. Každé štvrté dieťa bude mať na Slovensku veľký problém naplniť svoj životný potenciál. Ak totiž dieťa vyrastá v chudobe, prejavuje sa to okrem iného na vzdelávaní a následne aj na výške jeho budúcich príjmov. Zároveň aj my ako krajina prichádzame o potenciál, ktorý majú tieto deti, no nenaplnia ho.
Napríklad každý člen priemernej slovenskej domácnosti žil v roku 2020 zhruba zo 17 eur na deň. Vo vylúčených komunitách to bolo len 5,7 eura, povedzme šesť eur. Títo ľudia vrátane veľkého počtu detí dajme tomu neplatia veľa za bývanie, ale s takou sumou na deň si nemôžu alebo skoro nemôžu dovoliť ani teplé jedlo. O finančnom zdraví nie je ani reč.
Z tejto sumy musia teda všetko ešte uhradiť.
Áno, z tejto sumy musia úplne všetko zaplatiť. Je to číslo na osobu. Priemerne je to teda tak, že ak je v domácnosti napríklad päť osôb, majú k dispozícii zhruba tridsať eur na deň.
Táto komplikovaná situácia sa týka približne 890-tisíc ľudí. To je relatívne dobré číslo.
Áno, sme na tom relatívne dobre, v rámci EÚ sme piata najlepšia krajina, no za to z veľkej časti môže sociálna politika štátu, princíp solidarity a nízka miera príjmovej nerovnosti. Vláda v posledných ťažkých rokoch hádzala pomocné koleso ľuďom, hoci pomoc mohla byť aj viac adresná. Za príjmovo chudobných sa považujú ľudia s príjmom menším ako šesťdesiat percent mediánu národného ekvivalentného disponibilného príjmu.
Ako dlho dokážu Slováci vydržať zo svojich úspor?
Priemerný Slovák dokáže podľa našich údajov vydržať zhruba 23 týždňov, teda viac ako päť mesiacov. To je ale priemer. Polovica ľudí, presne 56 percent, pritom nemá nasporenú ani trojmesačnú rezervu. Priemerne si sporíme 125 eur mesačne, no trinásť percent ľudí usporí len do dvadsať eur. Z toho sa nedá veľmi budovať potrebná rezerva.
Viac ako desatina obyvateľov teda v podstate nesporí.
Presne tak.
Štát v posledných rokoch vstúpil do života ľudí tým, že vznikli rôzne schémy pomoci, nasledovala masívna pomoc s cenami energií. Je to teda naozaj tak, že napriek krízam životný štandard ľudí neklesol?
Na vkladoch v bankách vidno, že na začiatku pandémie sa začali kumulovať dodatočné vklady, lebo sme nemali kde peniaze míňať. Tento rast vkladov sa po uvoľnení ekonomiky a dobiehaní spotreby zastavil a je to tak dodnes. Treba povedať, že štát v podstate zabezpečil príjmy ľuďom, čo nemohli počas pandémie pracovať. Vidíme, že miera úspor, ktoré dokážeme tvoriť z príjmov, klesla, ale vždy si niečo odložiť vieme. Úspory v podstate stagnujú, ale neklesajú. Samostatnou kategóriou sú ľudia, ktorí nemali úspory ani pred pandémiou a infláciou. Tí už museli obmedziť spotrebu, resp. zmeniť nákupné správanie.
Čítajte viac Vyše 600 eur ako trinásty dôchodok nedostanú všetci. Mnoho penzistov čakajú výrazne nižšie sumy
Na druhej strane, štát nebude schopný doručovať takéto masívne podpory pre občanov aj v ďalších rokoch. To sa týka napríklad dotovania energií. Dá sa v tomto kontexte očakávať zhoršenie finančnej situácie ľudí?
Slovensko stojí na významnom míľniku. Musíme urobiť výraznú fiškálnu konsolidáciu, musíme teda osekávať výdavky, aby náš dlh bol dlhodobo udržateľný. Pomôže, ak bude pomoc adresnejšia. To bude aj významný príspevok v boji s infláciou. Ak totiž dávame peniaze aj ľuďom, ktorí ich nepotrebujú, iba zvyšujeme objem peňazí v ekonomike a to tlačí na mieru inflácie. Ako štát v najbližších rokoch budeme musieť šetriť a celkový dosah bude pravdepodobne vnímaný negatívne.
Ako výhľad vyzerá vzhľadom na priority novej vlády?
Máme v podstate ľavicovú vládu, čo znamená, že pravdepodobne nebude chcieť ustupovať vo veľkej miere zo sociálnych istôt. Pôjdeme preto cestou vyššieho zdanenia bohatých a strednej vrstvy. Ak sa vláda, tak ako hovorí v programovom vyhlásení vlády, zameria s pomocou na nízkopríjmové skupiny, bude dôležité ich povyberať. Otázkou tiež je, či nebude zaťaženie strednej vrstvy až príliš veľké. Ak sa to stane, nastane ďalší odliv mozgov. Mladí a šikovní ľudia, ktorí nemajú byt, lebo dostupnosť bývania je nízka, jednoducho odídu.
Čo sú kľúčové odporúčania pre domácnosti, aby sa mali lepšie?
Kľúčové je vytvárať si rezervu. Každá domácnosť má iné možnosti, no kľúčové je vôbec začať. Ak aktuálne vôbec nesporím, je potrebné prehodnotiť veľmi kritickým okom výdavky. Je teda potrebné položiť si otázku, či naozaj nie som schopný niekde ušetriť peniaze. To vytvára vankúš do budúcnosti. Platí, že základom môže byť aj kombinácia rezervy a vhodného poistenia. Samozrejme, poistenie nemôže byť pre domácnosť úplne vyčerpávajúce.
Nasledujú ďalšie kroky. Peniaze, ktoré som ušetril nad rámec rezervy, je potrebné nejakým spôsobom investovať, nech zarábajú. Z pohľadu najdlhšieho horizontu je to príprava na dôchodok. Už v mladom veku treba využívať druhý pilier, ak sa dá aj tretí pilier, no a tiež pomyselný štvrtý, teda nejaké vlastné súkromné pravidelné investície s dlhodobým horizontom. Tento pilierový prístup k dôchodku je podľa mňa základ.
Ak sa pozrieme na vlastníctvo nehnuteľnosti, je to naša národná črta. Vlastnú nehnuteľnosť má 93 percent obyvateľov, treba to ale dobre premyslieť. Ak sa pripútam k nejakej nehnuteľnosti, tak potom znižujem vlastnú pracovnú mobilitu a oberám sa o potenciálne vyššie príjmy počas pracovného života, ktoré by som mohol získať zmenou bydliska. To, samozrejme, nie je pre každého ideálna možnosť.
Sme už v stave, že môžeme uvažovať o flexibilnejších formách bývania?
Tá diskusia prebieha. Trh s nájomným bývaním nie je taký rozvinutý, ako by sme potrebovali, a ďalší rozvoj je žiaduci. V krátkodobom horizonte nevidím priestor na to, aby sa to zmenilo. Napríklad aj pre dlhé povoľovacie procesy.
S bývaním súvisí aj relatívne rýchle tempo zadlžovania občanov. Ako to vyzerá v tomto smere? V minulosti bolo toto tempo mimoriadne rýchle, aká je situácia teraz? Prečo sú práve Slováci tí, ktorí rýchlo akumulujú dlhy?
Za posledných päť rokov sa situácia zmenila tak, že sme sa začali rýchlejšie zadlžovať a výška dlhov sa prehupla nad sto percent hodnoty vkladov. Za päť rokov stúpol objem dlhov voči vkladom domácností o šestnásť percentuálnych bodov. Naozaj to súvisí s bývaním, keďže k tomu prispeli najmä hypotekárne úvery. Podporovali to aj nízke úrokové sadzby. Na druhej strane, práve hodnota nehnuteľnosti sa podieľala na raste bohatstva domácnosti. Táto dynamika sa v nasledujúcich rokoch zmierni. Zlyhaných úverov je však málo, aj v medzinárodnom porovnaní vychádzame dobre, dá sa povedať, že sme sa zadlžovali zodpovedne. Aktuálne zvýšenie sadzieb tento trend zbrzdí.
Nie je teda dôvod na paniku. Pohľad úplne bez kontextu, a vlastne chybný, by napovedal, že keď dlhujeme viac, ako vlastníme, tak to nemôžeme splatiť.
Ten pomer je len aktuálny okamžitý stav úverov ku vkladom. Zároveň platí, samozrejme, že všetky tie úvery nie sú splatné okamžite. Domácnosti majú stabilné príjmy, silný pracovný trh postupne vráti aj k rastu aj reálne mzdy, máme teda potenciál tieto úvery splácať a dlh domácností sa javí ako udržateľný, čo potvrdzujú aj ukazovatele. Ďalšie zadlžovanie je, samozrejme, potrebné dobre zvážiť a určite ustriehnuť.