Ten pozostáva z osmičky ukazovateľov, ktoré ilustrujú ako na tom slovenské domácnosti sú v porovnaní s inými európskymi krajinami. Slovensko sa spomedzi dvadsiatich siedmich krajín umiestnilo na 23. priečke. Dolu nás ťahalo najmä výrazné zadlženie v porovnaní s výškou úspor, nízky podiel investícií na majetku a taktiež zásadná rodová nerovnosť v odmeňovaní.
Naopak relatívne dobre na tom Slovensko je pri pohľade na ukazovateľ chudoby a sociálnej vylúčenosti, relatívne dobre sa v medzinárodnom porovnaní dokážu slovenské domácnosti vysporiadať s neočakávanými výdavkami a dobre sme na tom aj pri pohľade na to, ako splácame svoje úvery.
„Napriek tomu, že sme vo väčšine hodnotiacich parametrov nedopadli dobre, z pohľadu krajín EÚ máme relatívne nízky pomer obyvateľov, ktorí sú ohrození chudobou a sociálnym vylúčením, za čo vďačíme nášmu sociálnemu systému, ktorý je vysoko solidárny. Taktiež sa relatívne dobre vieme vysporiadať s nepredvídanými výdavkami. Na druhej strane majú naše domácnosti vysoký pomer dlhu voči bankovým vkladom a zároveň máme v investíciách iba menšiu časť celkového finančného majetku,“ hovoria analytici sporiteľne Marián Kočiš a Matej Horňák.
Zaplavili nás dlhy, málo investujeme
Výška dlhov slovenských domácností je 112 percent hodnoty vkladov v bankách. V praxi to znamená, že dlhy slovenských domácností sú vyššie ako prostriedky, ktoré môže domácnosť použiť na spotrebu. Horší pomer ako slovenské domácnosti majú len na severe Európy, v Dánsku, vo Švédsku a vo Fínsku. Najlepšie sú na tom aktuálne Gréci, ich dlhy netvoria ani tridsať percent vkladov. Súvisí to s tým, že Grécko bolo v minulosti na pokraji bankrotu a celá krajina musela masívne šetriť.
Čítajte viac 1 800 eur na rok a potom zaplatenie úrokov. Finanční odborníci hodnotia Ficov nápad uhradiť splátky hypoték
Toto číslo neznamená, že Slováci nie sú svoje dlhy schopní splácať. To by nastalo iba v situácii, že by boli splatné celé naraz a to sa nedeje. Veľkú časť dlhov domácností tvoria hypotéky a tie boli do roka 2022 na Slovensku rekordne lacné. Tempo zadlžovania bolo teda enormné a v súčasnosti sa už výrazne spomaľuje, úvery totiž výrazne zdraželi.
Zároveň platí, že vo finančnom majetku slovenských domácností je nízky podiel investícií. To je problém najmä preto, že ľudia sa oberajú o možnosť zhodnocovať svoj majetok. Podiel investícií vo finančnom majetku Slovákov je podľa údajov Eurostatu celkovo 22 percent. Menej je to iba v Chorvátsku, v Írsku a v Holandsku, vo všetkých týchto krajinách je ale vyšší podiel majetku v penzijných schémach. Domácnosti na Slovensku majú vo forme obeživa a vkladov až 52 percent finančného majetku, je to zhruba päťdesiat miliárd eur.
Údaje o finančnom majetku ale ukazujú, že napriek všetkým krízam a problémom v ekonomike platí, že jednoznačne bohatneme. „Podľa údajov Eurostatu mali Slováci v roku 2022 celkový finančný majetok v objeme 102,3 miliardy eur, pričom v roku 2000 bol finančný majetok Slovákov iba 17,7 miliardy eur. Po zohľadnení inflácie môžeme povedať, že za dvadsaťdva rokov narástol náš celkový finančný majetok zhruba trojnásobne,“ hovoria analytici banky. Výrazne teda bohatneme, ale na vyspelú Európu to nestačí.
Ak by mali Slováci viac majetku vo forme investícií, ich bohatstvo by mohlo rásť rýchlejšie. Treťou najbolestivejšou oblasťou, ktorú identifikovali analytici, je platová nerovnosť medzi mužmi a ženami. Výrazná platová nerovnosť znamená, že ženy v krajine narážajú na takzvaný sklenený strop, teda neviditeľnú bariéru, ktorá formálne neexistuje, no reálne obmedzuje zárobky žien.
Čítajte aj Fico a jeho ministri majú nový program. Prídu nové dane, nové dávky aj dôchodky. Ako to zasiahne ľudí?
Platová nerovnosť podmienená pohlavím znamená, že za rovnakú prácu dostávajú ženy menej ako muži. Spoločnosť 365.bank upozornila, že z každého eura, ktoré zarobia muži dostanú ženy len 83 centov. Dôležitú úlohu vo finančnej situácii hrá rozdielna štruktúra zamestnanosti mužov a žien aj typicky rozdielna rola mužov a žien pri výchove detí.
„Najvýraznejšie zastúpenie majú (ženy) v nepodnikateľskom sektore, najmä v zdravotníctve, sociálnych veciach, v oblasti školstva a v oblasti obchodu a služieb. Ak pracujú v podnikoch, tak zvyčajne ako radové zamestnankyne. Dozorné rady a predstavenstvá najväčších podnikov na Slovensku sú zložené z troch štvrtín z mužov a ženy v nich majú len 25-percentné zastúpenie. Európsky priemer je pritom 33 percent,“ upozorňuje Linda Valko Gáliková, riaditeľka komunikácie 365.bank.
Tiež upozorňuje, že prekážkou v kariérnom raste žien je materská dovolenka. Údaje banky ukázali, že až 37 percent matiek priznáva, že sa nemohli vrátiť na svoj pôvodný pracovný post a dokonca museli akceptovať nižšiu pozíciu. Viac ako štyridsať percent tiež uviedlo, že malo pred materskou vyšší príjem.
Ženy navyše robia ďaleko viac neplatenej práce. „Rozdiel medzi platmi medzi mužmi a ženami je v prvých rokoch kariéry malý. Výrazne sa však zvyšuje po narodení prvého dieťaťa. Podľa údajov OSN a EÚ míňajú ženy v priemere aspoň 2,5-násobne viac neplateného času na prácu v domácnosti ako muži. Ostáva im tak menej času na rozvoj kariéry, hoci v kombinácií platenej a neplatenej práce odpracujú viac času,“ dodávajú analytici sporiteľne.
Sú tu aj dobré správy
Napriek nelichotivému umiestneniu v rebríčku, ekonomické ukazovatele odhaľujú aj niektoré pozitíva. Údaje Štatistického úradu SR ukázali, že v roku 2022 bolo chudobou ohrozených 16,5 percenta obyvateľstva a to je piaty najlepší výsledok v rámci EÚ. To je dôvod na optimizmus, no len veľmi mierny. Slovensko totiž má problém s generačnou chudobou.
„Na Slovensku jedno zo štyroch detí vyrastá v prostredí, v ktorom s veľkou pravdepodobnosťou nebude schopné naplniť svoj životný potenciál a ako vieme, chudoba je dedičná. Preto sa nejedná iba o problém dnešných detí, ale aj detí, ktoré sa im neskoršie narodia,“ upozorňujú Marián Kočiš a Matej Horváth. Počet ľudí ohrozených chudobou a sociálnym vylúčením je zhruba 890-tisíc.
Čítajte viac Všetci seniori si v decembri prilepšia, potvrdil Tomáš. K 13. dôchodku dostanú jednorazový príspevok, suma je už známa
Napriek tomu, že Slováci sa v minulosti nadmerne zadlžili ďalšou dobrou správou je, že sa domácnostiam darí dlhy zvládať. Napriek problémom, ktoré v slovenskej ekonomike po vypuknutí pandémie vznikli, svoje úvery splácame. Ľuďom aj firmám pomohli pandemické odklady splátky. Počas pandémie ekonomiku nezaplavili zlyhané úvery a výsledkom je, že v súčasnosti je problémových úverov menej ako na začiatku pandémie. Aktuálne ku koncu septembra bol objem zlyhaných úverov domácnosti na úrovni 890 miliónov eur, v marci 2020 bol tento objem viac ako miliarda.
Podobne pod kontrolou je situácia aj v prípade neočakávaných výdavkov. Slovenské domácnosti sú v tomto ukazovateli v porovnaní s priemerom EÚ lepšie. Z celkovej populácie je riziku, že nezvládnu neočakávané výdavky, vystavených 27 percent Slovákov. Priemer EÚ je viac ako 31 percent. V roku 2013 malo problém s nepredvídanými výdavkami – napríklad pokazenou chladničkou – zhruba štyridsať percent domácností.