Fico tak chce splniť sľub, ktorý dal pred voľbami. Vtedy hovoril, že riešenie bude predložené na prvom zasadnutí novej vlády, no nestalo sa tak. Kabinet na predminulom zasadnutí mal riešenie hypoték na programe, no verejnosti podrobnosti neukázal.
Známe zatiaľ je to, že by dlžníkom zaplatili 150 eur za jeden mesiac (1 800 eur za rok) formou daňového bonusu. Ak by niekomu narástla mesačná splátka trebárs o 170 eur, štát by mu uhradil 150 eur a 20 eur by dlžník doplatil zo svojho. Tieto peniaze by mali byť zaplatené až na jar 2024.
V roku 2024 by ďalej vláda mala platiť úroky. To je zrejme takzvaná bonifikácia hypoték, ktorú Fico avizoval pred voľbami. V minulosti to fungovalo tak, že do roku 2017 hradil ľuďom do 35 rokov s obmedzeným príjmom dve percentá na hypotéke štát a jedno percento banka. K tomuto systému by sme sa mali podľa vlády vrátiť.
Slovenské banky tvrdia, že nikto s nimi pomoc s úvermi na bývanie nekonzultoval. „Slovenská banková asociácia nebola prizvaná na konzultáciu a nedisponuje potrebnými informáciami o predloženom návrhu riešení vysokých úrokových sadzieb pri hypotekárnych úveroch,“ tvrdí pre Pravdu Daniela Gilányi, hovorkyňa Slovenskej bankovej asociácie, ktorá združuje najväčšie slovenské finančné domy. Banky prosia ministerstvo financií, aby ich prizvalo na rokovania o riešeniach úverov na bývanie, ale aj o novej bankovej dani, ktorú kabinet plánuje zaviesť.
Riziko nesplácania splátok je nízke
Spolu s Národnou bankou Slovenska tiež upozorňujú, že riziku nesplácania úverov čelí iba jedno percento všetkých refixovaných hypoték, čo predstavuje zhruba 3 500 z celkového počtu 685-tisíc hypoték. „Splátky priemerne vzrastú o 92 eur, vo väčšine domácností nárast nepresiahne sumu 100 eur. Nárast splátok presahujúci 20 percent príjmu nastane iba pri jednom percente hypoték,“ tvrdí banková asociácia.
Čítajte viac Dôchodkové zmeny Tomáša: kto si pohorší a kto polepší?
To, že riziko nesplácania hrozí iba malej časti populácie, vypočítali aj ekonómovia z Národnej banky. Vyrátali, že len zhruba 12-tisíc dlžníkom v najbližších rokoch hrozí nárast mesačnej splátky o viac ako 300 eur. Nárast splátky od 200 do 300 eur hrozí 29-tisíc ľuďom. Naopak, nárast splátky do 50 eur hrozí takmer 147-tisíc ľuďom. Dvom tretinám dlžníkov tak narastie splátka najviac iba o 100 eur. Preto ani Národná banka nepovažuje nárast splátok za veľký problém.
„Nárast splátok pri väčšine hypoték nebude dramatický. Domácnosti ho pocítia, ale dodatočné výdavky by nemali prekročiť priemerne 5 % ich príjmov v čase refixácie. Domácnosti by to mali zvládnuť a ich schopnosť splácať by nemala byť ohrozená. Situácia si vyžaduje individuálne, nie plošné riešenia,“ povedal ešte v auguste tohto roka výkonný riaditeľ Národnej banky Slovenska Vladimír Dvořáček.
Fico pritom pred voľbami strašil, keď hovoril, že splátky hypoték sa enormne predražia. Ako príklad použil situáciu človeka, ktorému sa zvýši splátka hypotéky o päťsto eur mesačne. O päťsto a viac eur sa pritom dvihne podľa prepočtov národnej banky splátka iba v prípade zhruba 1 500 hypoték, ktoré sa budú refixovať do konca roka 2025. Aj to by musel mať takýto človek veľmi vysokú hypotéku.
V tomto roku refixovalo alebo ešte len bude refixovať svoju hypotéku takmer 67-tisíc dlžníkov. V tom ďalšom to čaká až skoro 151-tisíc ľudí. V roku 2025 ďalších takmer 135-tisíc dlžníkov, v roku 2026 vyše 95-tisíc ľudí a v tých ďalších rokoch takmer 207-tisíc ľudí.
V priebehu roka narástli úroky viac ako štvornásobne. Kým v novembri 2021 bola priemerná sadzba na novoposkytnutých hypotékach 0,87 percenta, posledný údaj za september tohto roka ukazuje na 3,89 percenta.
Čítajte viac Fico a jeho ministri majú nový program. Prídu nové dane, nové dávky aj dôchodky. Ako to zasiahne ľudí?
Len na ilustráciu, ak mal niekto 150-tisícový úver pri 30-ročnej splatnosti s úrokom jedno percento, mesačná splátka vychádzala na vyše 482 eur. Rovnaký úver so sadzbou štyri percentá by predražil mesačnú splátku na vyše 716 eur. Ide o 234 eur iba za jeden mesiac. Samozrejme, ak človek refinancuje svoju hypotéku, nová splátka sa bude zväčša vypočítavať z menšej sumy, ako bola pôvodne požičaná.
Prečo pomáhať nezodpovedným?
Analytici, ktorých oslovil denník Pravda, očakávajú oznámenie podrobností návrhov. Priznávajú, že časti ľudí to pomôže, no všetci sa zhodujú, že vláda pomáha tým, ktorí sa o svoje podmienky úveru nezaujímali.
„Takáto pomoc platí iba pre dlžníkov s hypotekárnym úverom, a nie pre všetkých občanov. Zvýhodnení sú teda iba dlžníci s úverom, ktorí neriešili možnú refixáciu či prípadný reštart úrokovej sadzby na svojich úveroch. Dlžníci, ktorí sa o úver zaujímali a vyriešili k svojej spokojnosti prípadné zvýšenie splátok, čím jasne deklarovali dobrú finančnú gramotnosť, tak budú znevýhodnení,“ hovorí Matej Dobiš z portálu Finančný kompas. Oceňuje tak ochotu riešiť problémové hypotéky, no je zvedavý na prípadné podmienky pre získanie štátneho príspevku formou znížených úrokov.
Opozičníci kritizujú, že preplatenie daňového bonusu zaplatia samosprávy – teda mestá a obce, ktoré už dnes musia dvíhať rôzne dane, aby vyžili.
Ako funguje bonifikácia úrokovej sadzby
Bonifikácia úrokovej sadzby na Slovensku fungovala do roku 2017, nárok na ňu mali mladí klienti bánk do 35 rokov, ktorí spĺňali príjmový limit. Toto riešenie od roku 2018 zaniklo a nahradilo ho daňové zvýhodnenie, na ktoré majú nárok opäť mladí ľudia, ktorí sa zmestia do vekového a príjmového limitu. Štát v spolupráci s bankou znižoval úrokovú sadzbu mladým klientom do 35 rokov. Klienti, ktorí sa zmestili do príjmového obmedzenia, mohli počítať s tým, že ich úroková sadzba v období piatich rokov bude nižšia o tri percentuálne body. Dva zadotoval štát, jeden pridala banka, v ktorej mal klient úver.
Ako funguje daňová úľava
V súčasnosti existuje daňový bonus na zaplatené úroky vo výške 50 percent zo zaplatených úrokov v príslušnom zdaňovacom období, najviac je však do výšky 400 eur za rok. Tento bonus znižuje priamo daň, nie daňový základ. Uplatniť sa môže najviac zo sumy 50-tisíc eur a nárok na bonus majú ľudia do 35 rokov s mesačným príjmom, ktorý nepresahuje 1,3-násobok priemernej mzdy.
Finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik považuje Ficove opatrenia za zlý nápad. „Bonifikácia hypoték je z princípu zlý nápad, ktorý bude stáť veľa peňazí na riešenie problému, ktorý pri hypotékach reálne takmer neexistuje. Navyše toto opatrenie je neférové voči väčšina obyvateľstva Slovenska bez hypotéky, keďže dotácia sa bude platiť aj z ich daní,“ hovorí Búlik. Iba tento rok by to podľa neho stálo od 10 do 15 miliónov eur, čo je malá suma oproti stovkám miliónov, ktoré musí vláda nájsť iba za jeden rok. Za celý rok odhaduje Búlik náklady štátu na toto opatrenia vo výške 60 miliónov eur.
Avizované platenie úrokov v roku 2024 označuje Búlik za extrémne drahé. „Toto opatrenie by bolo extrémne drahé. Každé percento bonifikovej úrokovej sadzby by stálo 400 miliónov eur ročne v prípade, že by sa bonifikovali všetky hypotéky. Pri bonifikácii dvoch percentných bodov by náklady mohli dosiahnuť 800 miliónov eur,“ tvrdí.
Vytvára sa tak záchranný vankúš pre nezodpovedných ľudí. „Vláda týmto opatrením podporuje morálny hazard, keď hovorí, že si ľudia majú nabrať čo najviac úverov a vláda pri prvej nepriaznivej zmene podmienok príde s balíkom peňazí a úvery im zadotuje. Tento prístup nielen podporuje nezodpovedné zadlžovanie, ale zároveň môže opäť naštartovať rast cien bývania,“ dodal Búlik.
Čítajte viac Vyše 600 eur ako trinásty dôchodok nedostanú všetci. Mnoho penzistov čakajú výrazne nižšie sumy
Finančný sprostredkovateľ Slavomír Molnár zo spoločnosti Prosight hovorí, že detaily návrhu stále chýbajú. Pomoc so splátkami by podľa Molnára mali dostať ľudia maximálne so zárobkom vo výške 1,6-násobku priemernej mzdy, čo je vyše dvetisíc eur. No stále má veľa otázok a málo odpovedí.
Molnár sa pýta, aký príjem sa bude posudzovať – ten pri podávaní žiadosti alebo súčasný príjem dlžníka? Kto rozhodne o maximálnej hranici príjmu? Zvýhodňovanie tých, ktorí potrebujú refixovať sadzbu, považuje za krivenie trhu. Niekto sa totiž dobrovoľne rozhodol, že v čase, keď bola na trojročnej fixácii 0,4-percentná sadzba, platil menej a niekto si zvolil desaťročnú fixáciu za jedno percento, bol zodpovednejší, no platil na splátkach viac. „Budeme odmeňovať toho, kto bol nezodpovedný? On sa sám rozhodol, že chce kratší fix s nižšou sadzbou a sám sa mohol rozhodnúť, že si sadzbu refixuje,“ dodal Molnár.