Štát potrebuje hľadať v rozpočte miliardy. Fico počas tlačovej konferencie po rokovaní vlády zopakoval, že tempo konsolidácie nepresiahne 0,5 percenta HDP ročne. Štátny rozpočet by sa mal ozdraviť zhruba o 800 miliónov eur, celková širšia konsolidácia by mala byť na úrovni zhruba 1,96 miliardy eur. „Ja sa domnievam, že sme dokázali nájsť rovnováhu medzi konsolidáciou verejných financií a tým, čomu my hovoríme zachovanie štandardu v sociálnej oblasti. Plus zavedenie plnohodnotného trinásteho dôchodku, plus veľmi výrazná bonifikácia úrokových sadzieb pri hypotékach, čo sú mimoriadne vážne sociálne pomoci, ktoré sme dokázali zrealizovať napriek tomu, v akom stave sa nachádzame,“ povedal Fico.
Čítajte viac Pomoc s hypotékami v maximálnej výške sa väčšiny dlžníkov netýka. Ministerstvo navyše prezentovalo nesprávne výpočty
Minister financií Ladislav Kamenický celý balík opatrení nazval lex konsolidácia. „Bankový odvod bude mať sadzbu 30 %, ktorá bude klesať po 5 % až do roku 2027. Celkovú efektívnu daňovú sadzbu sme nastavili v nasledujúcom roku na úroveň 45 %,“ vysvetlil jednu z najväčších položiek Kamenický. Rozpočet na rok 2024 vláda predstaví až na budúci týždeň. Práve nové dane majú prispieť k tomu, aby bol rozpočet pripravený.
Prečítajte si, aké sú najdôležitejšie zmeny konsolidačného balíka.
1. Zmeny v zákone o dani z príjmov
Tento návrh obsahuje tri kľúčové zmeny. Prvou je zvýšenie zrážkovej dane z dividend zo sedem na desať percent. Tiež sa ruší oslobodenie a daňové zvýhodnenie v prípade neregulovaných cenných papierov, podielových listov a výnosov z predaja kryptomeny. Túto zmenu presadila len nedávno strana Sloboda a Solidarita. Treťou dôležitou novinkou je opätovné zavedenie daňových licencií.
Tie už v minulosti vláda Smeru zaviedla. Do daňového systému by sa tak mala vrátiť povinnosť firiem platiť minimálnu daň bez ohľadu na to, či firmy dosiahli zisk, alebo stratu. Výška minimálnej dane sa bude určovať podľa obratu firmy. Najmenej by mali platiť firmy s obratom do 50-tisíc eur, ich minimálna daň bude 340 eur. Maximum budú platiť firmy s obratom 500-tisíc eur a viac. Tie zaplatia minimálne 3 840 eur. Zmeny v zákone o dani z príjmov v budúcom roku prispejú ku konsolidácii sumou zhruba 137 miliónov eur.
2. Banková daň
Vyššie zdanenie bánk je vlajkovou loďou konsolidácie na rok 2024. Týmto spôsobom chce štát v roku 2024 získať 335 miliónov eur. V ďalších rokoch to má byť 281 a 237 miliónov eur. Navrhované opatrenie je rozsiahlejšie ako bankový odvod, ktorý už v minulosti banky platili a vláda Igora Matoviča ho zrušila. Štát vo forme zaniknutého bankového odvodu nezískal viac ako 150 miliónov eur ročne. Fico počas kampane hovoril o tom, že odvod by sa v nejakej podobe mohol vrátiť v dvojnásobnej výške. Vláda vo svojom návrhu hovorí, že banky budú platiť už existujúci osobitný odvod, ktorý platia subjekty podnikajúce v regulovaných odvetviach. Tento odvod sa dosiaľ bánk netýkal.
„Rozširuje sa osobitný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach aj na ostatné subjekty s licenciou Národnej banky Slovenska a pre banky navyše zavádza osobitnú sadzbu odvodu vo výške 30 percent v roku zavedenia. Osobitná sadzba pre banky bude postupne každoročne klesať až na úroveň 15 percent v roku 2027. Od roku 2028 sa už osobitná sadzba pre banky nebude uplatňovať, avšak banky budú podliehať štandardnej sadzbe osobitného odvodu,“ uvádza sa v návrhu. Odvod, ktorý existoval v minulosti, platili banky z hodnoty pasív, odvod z regulovaných odvetví sa bude platiť zo zisku.
„Celkovú efektívnu daňovú sadzbu sme nastavili v nasledujúcom roku na úroveň 45 percent,“ vyčíslil minister financií Ladislav Kamenický s tým, že sadzba pre banky nebude likvidačná. Opatrenie má platiť od 1. januára budúceho roka.
3. Vyššia daň z nerestí
Vláda Roberta Fica oberá aj nízko visiace ovocie a bude zdaňovať aj problémové správanie a viac za svoj zlozvyk zaplatia fajčiari a konzumenti alkoholu. Návrh počíta s tým, že škatuľka cigariet pod vplyvom vyššej dane zdražie o štyridsať centov od 1. januára 2024, ďalšie zdraženie, opäť o 40 centov, je naplánované od 1. januára 2026. Celkovo vláda chce v roku 2024 získať na spotrebnej dani z tabaku navyše 106 miliónov eur.
Viac štát získa aj vo forme spotrebnej dane z alkoholu. V budúcom roku štát takto získa zhruba 18 miliónov eur, v ďalších dvoch rokoch to bude po 21 miliónov eur.
Čítajte viac Vyše 600 eur ako trinásty dôchodok nedostanú všetci. Mnoho penzistov čakajú výrazne nižšie sumy
4. Zmeny v štátnych sviatkoch
Vláda chce, aby Slováci 1. septembra pracovali. Deň Ústavy ostane štátnym sviatkom, no nebude to deň pracovného pokoja. Na budúci rok sa začína september nedeľou, táto zmena teda do rozpočtu v tomto roku prinesie len päť miliónov eur. V ďalších rokoch je to 59 miliónov a zhruba 54 miliónov eur.
5. Vyššie odvody
Od začiatku budúceho roka sa zvýšia zdravotné odvody pre zamestnávateľov, samostatne zárobkovo činné osoby a samoplatiteľov. Sadzba poistného pre zamestnávateľov stúpne z 10 percent na 11 percent z hrubej mzdy zamestnanca a sadzba poistného pre samostatne zárobkovo činnú osobu a samoplatiteľa zo 14 percent na 15 percent z ich vymeriavacieho základu. Sadzba pre zamestnanca vo výške 4 percent z hrubej mzdy sa zachová.
Čistá mzda zamestnanca sa tak nezmení, no náklady na zamestnanie pracovníka budú pre firmy vyššie. Samostatne zárobkovo činné osoby zmenu pocítia výraznejšie, ich čistý príjem sa zníži. Toto opatrenie tiež znamená, že dotknuté firmy a živnostníci zaplatia menej na dani z príjmov. Štátny rozpočet tak vo forme dane z príjmov právnických osôb príde v budúcom roku o 42 miliónov eur.
Čítajte viac Rodičovský dôchodok sa meniť nebude, potvrdil Fico
6. Zachovanie dane pre Slovnaft
Bratislavská rafinéria dosahuje nadmerné zisky, keďže cena ruskej ropy, ktorú Slovnaft nakupuje, výrazne klesla. Slovnaftu tak vznikajú nadmerné zisky, ktoré štát zdaňuje. Platenie solidárneho príspevku sa predlžuje aj na zdaňovacie obdobie dane z príjmov začínajúce sa po 31. decembri 2023. Dôvodom predĺženia obdobia je podľa ministerstva financií fakt, že rozdiel medzi ropou Urals a Brent zostáva stále na vysokej úrovni, čo vytvára potenciál pre dodatočné nadzisky firiem aj v roku 2024. Rozpočet by týmto spôsobom chcel v roku 2024 získať takmer 180 miliónov eur. Na ďalšie roky štát zatiaľ tento druh príjmu neplánuje.
7. Obmedzenie druhého piliera
Vláda potrebuje čoraz viac peňazí na dôchodky. Je to tak preto, že vláda Roberta Fica schválila navýšenie trinásteho dôchodku. Túto zmenu malo pôvodne financovať obmedzenie rodičovského dôchodku, no koalícia sa na tom nedohodla. Viac peňazí do priebežného dôchodkového systému získa štát tým, že obmedzí príspevky sporiteľov do druhého piliera.
Podľa návrhu by sa sadzba do druhého piliera od začiatku budúceho roka trvale znížila zo súčasných 5,5 percenta na 4 percentá z hrubej mzdy zamestnanca, respektíve vymeriavacieho základu samostatne zárobkovo činnej osoby. Nižšia sadzba do druhého piliera znamená, že väčšia suma dôchodkových odvodov zostane v Sociálnej poisťovni. Návrh, ktorý vláda predstavila, by pre Sociálnu poisťovňu mal celkovo znamenať nárast príjmov o 365 miliónov eur.
8. Viac štát získa na DPH
Štát získa viac aj navýšením základnej dane zo spotreby. DPH sa ale nebude dvíhať plošne, obmedzí sa znížená sadzba DPH na reštauračné služby. Aktuálne zvýhodnená sadzba desať percent platí aj na alkohol predaný v reštauráciách. Návrh počíta s tým, že výhodnejšia sadzba platná pre reštauračné služby sa nebude týkať alkoholu. Ceny alkoholu v reštauráciách by tak mohli stúpnuť. Zmeny v DPH by mali pre rozpočet znamenať plus vo výške 27 miliónov eur v roku 2024.
9. Vyššie poplatky na súdoch
Od apríla 2024 by sa mali zvýšiť súdne a správne poplatky. Navrhuje to vláda v legislatívnom konsolidačnom balíku, ktorý schválila v pondelok. Zámerom úpravy zákona o správnych poplatkoch a zákona o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov je valorizácia sadzieb vybraných poplatkov. Väčšina z nich sa naposledy menila skôr ako pred zavedením eura na Slovensku, čo bolo v roku 2009. Táto zmena má znamenať plus pre rozpočet vo výške necelých 37 miliónov eur v budúcom roku. V ďalších rokoch je to 49 a 51 miliónov eur.
Čítajte viac 600-eurový 13. dôchodok čelí kritike ekonómov. Čakali sme, že vláda ako prvé predstaví niečo iné, tvrdí analytik
10. Ďalšie zmeny
Minister financií predstavil aj ďalšie zmeny, ktoré sa týkajú ďalších oblastí verejných financií, no nie priamo štátneho rozpočtu. Ministerstvo financií počíta napríklad s tým, že menej peňazí od štátu získa RTVS. Verejnoprávny vysielateľ má dostávať zo štátneho rozpočtu príspevok vo výške najmenej 0,12 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). Aktuálne je táto sadzba 0,17 percenta HDP. Kamenický tiež pripravuje dorovnávaciu daň pre veľké medzinárodné spoločnosti, tento zákon však vláda predstavila samostatne.
Prečo je potrebné konsolidovať?
Rozpočtový deficit podľa aktuálnych prognóz má dosiahnuť sumu okolo šiestich percent. To, že musíme konsolidovať, je jasné, je to vec, ktorej sa nedá vyhnúť. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) v novembri identifikovala štyri základné skupiny dôvodov, prečo je potrebné ozdravovať verejné financie. Krajina má totiž problém s výberom daní. „Najväčšou záťažou pre verejné financie je pokles (štrukturálnych) daní na HDP, na úrovni 1,5 percenta HDP, ktorý sa odhaduje hlavne zaostávaním výberu spotrebných daní. K tomuto poklesu, bez nových legislatívnych opatrení, v prípade spotrebných daní totiž automaticky dochádza hlavne v období vysokej inflácie predovšetkým z dôvodu ich naviazanosti na vývoj reálnej, nie nominálnej spotreby,“ uviedla RRZ v novembri.
Podľa RRZ je to argument na zvyšovanie daní. „Vo všeobecnosti platí, že vplyvom inflácie relatívny výnos týchto daní klesá dlhodobo, ak nie je kompenzovaný opakovanými legislatívnymi zvyšovaniami reálnych sadzieb,“ uvádza RRZ.
Čítajte viac Ešte pred desiatimi rokmi sme nefajčili a športovali, no potom sme sa opustili. Analytik vysvetľuje, čo sa stalo s verejnými financiami
Druhý problém pre Slovensko spočíva v tom, že samotné zvyšovanie dlhu spôsobuje, že samotný dlh je drahší. Inak povedané, ak má Slovensko vysoký deficit, investori sa im „boja“ požičať ďalšie peniaze za rovnakých podmienok. Za to, že „viac riskujú“ si pýtajú viac peňazí, teda stúpajú výnosy z dlhopisov. Dodatočné zaťaženie verejných financií týmto spôsobom je podľa RRZ 0,7 percenta HDP. Tretím argumentom sú podľa RRZ valorizačné mechanizmy dôchodkových dávok. Tieto dávky sa zvyšujú podľa takzvanej dôchodcovskej inflácie, ktorá sleduje vývoj cien tých produktov, ktoré sú typicky v spotrebnom koši starobného dôchodcu zastúpené významnejšie. Takou položkou sú napríklad lieky.
RRZ v marci vypočítala, že valorizácia dôchodkov je dokonca rýchlejšia ako dôchodcovská inflácia. Nehovorí to nič o samotnej výške dôchodkov, no tieto prepočty ukazujú, že od prepuknutia pandémie sa situácia dôchodcov v tomto smere aspoň nezhoršila. Systém, akým sa dôchodky valorizujú, ale zhoršuje stav verejných financií, vláda navyše v decembri dôchodcom vyplatí mimoriadne ďalšie peniaze a od budúceho roku zvýši trináste dôchodky.
To navyše nezahŕňa všetky výdavky smerom k dôchodcom. Situáciu verejných financií zhoršujú aj rodičovské dôchodky. Úradnícka vláda prepočítala, že ich prípadné zrušenie by prinieslo v každom roku, v ktorom by tento nástroj neexistoval, vyše 300 miliónov eur v prospech konsolidácie. RRZ zároveň upozorňuje, že Slovensko prišlo o takzvanú „mierovú dividendu“. Nemôžeme už ťažiť z toho, že v našom bezprostrednom okolí je mier a pod vplyvom vojnového konfliktu na Ukrajine stúpajú výdavky, ktoré s tým súvisia. „Odhad ráta s každoročnými výdavkami na úrovni dvoch percent HDP, čo je náš záväzok voči NATO. V mierových časoch sme mali priemerne nižšie výdavky,“ uviedla vtedy RRZ.