Ešte pred desiatimi rokmi sme nefajčili a športovali, no potom sme sa opustili. Analytik vysvetľuje, čo sa stalo s verejnými financiami

Slovensko musí konsolidovať, čím skôr začne, tým menej to bude bolieť. Slovensko sa pravdepodobne nevyhne zvyšovaniu daní. Pred vládou stojí úloha konsolidovať a zároveň to musí urobiť tak, aby nezadusila ekonomiku. Problém môže byť aj to, ako sa predstavitelia novej vlády správali v kampani. Deklarovali zachovanie dosiahnutého štandardu, no na ozdravenie verejných financií nebude stačiť zavedenie sektorových daní.

„V jednom roku vláda zavedie bankový odvod, v ďalšom roku musí hľadať inde, v treťom roku zase inde. Za štyri roky treba ozdraviť podľa tohto scenára dve miliardy eur. Ten objem je extrémne veľký, preto si neviem predstaviť, že by to išlo inak ako plošnými opatreniami,“ hovorí Lörincz..

Prečo je situácia vo verejných financiách urgentná už dnes?

Prirovnal by som to k človeku, ktorý príde k doktorovi. Má možno nadváhu, nie ešte veľmi veľkú, nemá dobrý krvný obraz, trochu vyšší tlak, trochu vyšší cholesterol, je to fajčiar. Doktor ho varuje, že ak to takto pôjde, čaká ho diabetes. Možno je toto situácia, v ktorej sme. Nie je to dobré, mali sme dávno viac športovať, fajčiť sme tiež nemuseli začať, no platí, že ak oddnes zlepšíme životosprávu, tak sa vieme vyhnúť tomu najhoršiemu. Možno by som ešte doplnil, že ešte pred desiatimi rokmi sme nefajčili a športovali, no za uplynulých desať rokov sme sa opustili.

To je podľa mňa obraz Slovenska. Ešte v roku 2015 bola situácia vo verejných financiách veľmi dobrá, lenže vtedy sme otočili kormidlo. Preto aj dnes nie sme v situácii, že by tu bola katastrofa, zdôrazňujem, že to ešte nie je urgentné, no doktor nám už ukazuje varovný prst.

Dnes to vieme napraviť relatívne bezbolestne, verejné financie vieme upratať s relatívne malými škodami, možno aj preto chceme túto tému pripomínať a apelovať na to, aby sme to robili, kým sa to dá robiť dobre. Neskôr sa to už nebude dať urobiť dobre, na stole budú len zlé možnosti.

Teda sa stotožňujete s tým, úradníckou vládou, že teraz sa to dá robiť ešte skalpelom, neskôr na to bude potrebná sekera.

Presne tak. Je vidno, že vláda mala silné ekonomické know-how. Z tohto hľadiska je ťažké si predstaviť lepšiu vládu. Opatrenia, ktoré sú predstavené, sú veľmi dobré. Je to vymyslené. Je to už len o politickej vôli nastupujúcej vlády, že čo a ako bude robiť. Vieme, kde je problém, vieme, čo treba robiť, máme vymyslené opatrenia na to, aby sme to vyriešili. Je to už iba o tom, či nájdeme vôľu. Vrátim sa k príkladu s pacientom u doktora. Vieme, že treba schudnúť, vieme, že treba prestať fajčiť, povedzme, že máme kamaráta, s ktorým môžeme chodiť hrávať tenis. Len to treba začať robiť.

Čítajte viac Ficovi odsýpa čas, zahraničie ho sleduje. Čo sa stane, ak stratí jeho dôveru? Ako je na tom Slovensko s bankrotom?

Hovoríte, že v minulosti boli na tom verejné financie vlastne dobre. No kľúčový problém, ktorý budeme mať po roku 2030 je starnutie obyvateľov. Ten problém nebol vyriešený ani vtedy, keď sme hovorili o dobrom stave verejných financií. Je v poriadku hovoriť, že stav verejných financií bol dobrý?

Ten problém nebol vyriešený, ale boli sme v situácii, že druhý pilier bol štedrejší, platilo vtedy, že vek odchodu do dôchodku bol naviazaný na priemernú dĺžku dožitia, celkovo pravidlá boli nastavené tak, že dlh by sa zvýšil, ale zvýšil by sa na úrovne, s ktorými vieme fungovať. Inak povedané, odkladali sme si na to, že veľké náklady starnutia populácie by sme vedeli zaplatiť. Dnes v tejto situácii nie sme. V minulosti to bolo tak, že problém by prišiel, no vedeli by sme si to dovoliť. Dnes si to dovoliť nemôžeme. To je kľúčový rozdiel.

Čo sú tie kľúčové okolnosti, ktoré sa stali za uplynulé roky udiali, že sa situácia verejných financií tak veľmi zhoršila?

Rozdelil by som to na tri etapy. Prvou boli vlády Mikuláša Dzurindu. Urobili sa prorastové reformy, zaviedol sa druhý pilier. V konsolidácii ďalej pokračovala aj prvá vláda Smeru, najmä preto, aby sme mohli prijať euro. Vtedy naozaj panoval silný politický konsenzus na tom, že verejné financie majú byť zdravé a to trvalo zhruba do roku 2015. V tom roku sme takmer boli v situácii, že to starnutie populácie by sme vedeli prekonať. Tá krivka je totiž taká, že ten veľký tlak na dlh trvá tiež iba chvíľu, no potom sa to zase otočí, prídu menej početné generácie. V roku 2015 stačilo dotiahnuť pár vecí a bolo by to OK.

Prišla ale druhá fáza a pocit, že ľudia majú hospodársky rast pocítiť a štát sa má s úspechom podeliť. Vtedy sme začali otáčať kormidlo a ešte stále to zásadným spôsobom neškodilo dlhodobej udržateľnosti. Potom prišla nechválne známa schôdza parlamentu v decembri 2019. Tam sa schválilo veľmi veľa zákonov s trvalými dôsledkami pre rozpočet. Úplne sa otočil kurz verejných financií. To čo ma najviac mrzí, že vtedy sa stal normou pochybný spôsob schvaľovania zákonov. Teda na rad prišli skrátené legislatívne konania s obrovským vplyvom na dlhodobú udržateľnosť verejných financií.

Tam sa bavíme napríklad o schválení nekrytých trinástych dôchodkov.

Presne tak. To si bohužiaľ potom osvojila aj nasledujúca vláda pod vedením OĽaNO, keďže sa vytvoril veľmi nebezpečný precedens na narábanie so štátnym rozpočtom.

Hovoríte, že už dnes je pre vlády problém komunikovať väčšiu adresnosť sociálnych dávok, čo znamená, že musíme niekomu aj nedať. No hovoríte aj to, že so starnutím obyvateľstva bude ten problém väčší a aj politické náklady spojené s ich riešením budú väčšie. Keď to nevedia urobiť teraz, tak o štyri roky to bude ešte ťažšie. Máte tento druh obáv?

Presne tak. Politická dynamika sa bude výrazne meniť dôchodcov bude stále viac a viac a robiť zásahy do dôchodkového systému bude postupne politicky aj ekonomicky čoraz drahšie. Politicko-ekonomická kalkulácia bude postupne čoraz horšia. Dnes vieme urobiť opatrenia, ktoré budú trochu bolestivé. Každým ďalším rokom budú bolestivejšie a bude ich čoraz ťažšie presadiť.

Čítajte viac Riaditeľ ČSOB Daniel Kollár: Zisk bánk vyzerá pekne, no väčšinu potrebujeme na ďalšie úverovanie

To, čo hovoríte je, že krajina si žije nad pomery. Čo to znamená? Keby sme každému dali o 50 eur nižší dôchodok už by sme si nežili nad pomery?

To je výborná otázka, lebo tento problém je extrémne veľký a päťdesiat eur dole z dôchodkov to nevyrieši. Ak by sme chceli použiť analógiu s dôchodkami, tak pre dosiahnutie udržateľnosti verejných financií by sme museli škrtnúť takmer všetky dôchodky pre všetkých. Preto zdôrazňujeme, že riešenie sa nedá hodiť len na jednu skupinu ľudí.

Veľmi sa hovorí o bankovom odvode. Aj v najoptimistic­kejšom scenári pre vládu hovoríme o sume 500 miliónov ročne a potreba konsolidácie je niekde na úrovni šiestich – siedmich miliárd eur. Stále sme mimo o jedno desatinné miesto. Tento problém nevieme vyriešiť bez toho, aby sa dotkol takmer každého. Občania by sa mali pripraviť na rast daní, ak by som si mal staviť, tak zvýšenie DPH je takmer istota. Predpokladám aspoň do určitej miery vyššiu adresnosť niektorých sociálnych dávok, ktoré sa už nebudú poskytovať plošne. To sú dve najjednoduchšie opatrenia, ktoré vie vláda urobiť.

Najoptimistickejší scenár pre vládu okolo bankového odvodu je príjem na úrovni zhruba 500 miliónov eur ročne. To je zhruba 0,5 percenta HDP, to je to tempo ozdravenia o ktorom najsilnejšia koaličná strana Smer hovorí. Zdá sa teda, že je to vyriešené.

No to práve nie je. Stačiť to môže v prvom roku, lenže aj vláda pri tomto tempe konsolidácie musí nájsť nových 500 miliónov eur každý rok. V jednom roku zavedie bankový odvod, v ďalšom roku musí hľadať inde, v treťom roku zase inde. Za štyri roky treba ozdraviť podľa tohto scenára dve miliardy eur. Ten objem je extrémne veľký, preto si neviem predstaviť, že by to išlo inak ako plošnými opatreniami.

Tým pádom sú kandidátom na zvyšovanie nepriame dane, teda zdanenie spotreby, napríklad DPH. Prečo je toto lepšie riešenie ako to, že by sme ľuďom viac zobrali napríklad z ich pracovných príjmov?

Veľmi zjednodušene platí, že čo vláda zdaní, toho bude menej. Ak zdaní prácu, práce bude menej. A práce chceme mať vždy viac. Vytvárajú sa tak príjmy pre ľudí, tiež to znamená, že ľudia sa môžu presúvať na lepšie pracovné pozície. Zvyšovanie odvodov a daní z práce vždy v nejakej miere vedie k nižšej tvorbe pracovných miest a k nižšiemu nárastu miezd a to nechceme. Preto je lepšie zamerať sa na nepriame dane. Tam sú aj dobré riešenia, napríklad vyššia daň z tabaku a alkoholu. Štát buď vyberie viac na daniach alebo je menej škodlivých vplyvov na spoločnosť.

Čítajte viac Kto je Ladislav Kamenický, ktorý bude rozhodovať o miliardách eur?

Víťazstvo je nevyhnutné.

Presne tak. To sú tie dobré dane.

Bola to aj celá kapitola v tom konsolidačnom menu vlády odborníkov.

Presne tak. Potom je tu DPH. Aj keď ľudia trochu obmedzia spotrebu tak je to menej bolestivé ako to, že menej ľudí bude mať prácu.

Na druhej strane platí, že trh práce je v takej situácii, že veľmi zjednodušene môžeme povedať, že kto chce mať prácu, tak pracuje. Dá sa na to pozrieť aj tak, že vytvárať ďalšie pracovné miesta, ktoré neobsadíme, nie je žiadúce. Odpoveď môže byť migrácia, no s ňou máme úplne iný druh problému. Ako to teda je?

Otázka, že prečo vytvárať pracovné miesta aj v ekonomike, ktorá nevie obsadiť už existujúce pracovné miesta, je skvelá. Odpoveďou je to, že nie všetky pracovné miesta sú rovnaké. Ak si vezmeme napríklad výrobu káblových zväzkov, tak sa bavíme o pracovných miestach s mimoriadne nízkou pridanou hodnotou. Jediná konkurenčná výhoda môže byť vo výške miezd. Je veľmi dobré ak ekonomika dokáže generovať nové pracovné miesta s vyššou pridanou hodnotou a vyššou mzdou, kde sa títo ľudia budú vedieť uplatniť. Stále má zmysel vytvárať nové pracovné miesta, lebo dokážeme zvyšovať príjem ľudí.

Áno, môže to znamenať, že výroba káblových zväzkov odíde zo Slovenska, no je dobré pozrieť sa na dôvod. Ak táto výroba odchádza preto, že ľudia sú na lepších pracovných pozíciách a firma nevie pozície obsadiť, je to dobré. Preto je dôležité vytvárať nové pracovné pozície.

Prišla nová vláda, niekde s konsolidáciou musí začať, kde je dobré začať?

Ja som si povedal, že budem optimistom a predstavil som si, že ideme budovať škandinávsky model sociálneho štátu.

Teda modelovo veľmi kvalitné sociálne služby a vysoké odvody a dane.

Áno. No to menu úradníckej vlády paradoxne ponúka aj niečo iné. Lego kocky sú pomerne štedré, dá sa to nastaviť tak, že niektoré dávky sa budú dokonca zvyšovať a to aj bez toho, aby sa zvyšovali priame dane, teda napríklad zdanenie práce. Predošlú vládu by som chcel pochváliť za to, že to portfólio možností, nie je politicky zafarbené a vláda má možnosť napĺňať svoje politické ciele.

Viac treba zdôrazňovať, že konsolidácia nesmie byť na úkor investícií a cez priame dane. Dá sa to totiž aj inak. Ide to aj tak, že ekonomika dostane impulz na rast. Sme v situácii, že si môžeme vybrať, vieme to ešte stále urobiť aj dobre, no čím dlhšie to budeme odkladať, tým to bude horšie a priestor sa bude zužovať. Dnes to ešte stále vieme urobiť tak, že na tom môžeme ešte aj zarobiť.

Stále ale platí, že aj tie vyššie dávky budú musieť byť adresnejšie.

Áno, ak to má fungovať tak ako popisujeme, musíme sa pozrieť na to, komu pomoc vyplácame. Napríklad kompenzácia cien energií, ktorá aktuálne platí, je príliš štedrá. To si treba povedať otvorene. Aby domácnosti, ktoré vykurujú plynom bazény mali rovnakú cenu plynu ako domácnosti v dvojizbovom byte, to podľa mňa nie je veľmi ľavicové, ani sociálne spravodlivé. Tiež je otázne, či je ten rodinný balíček Igora Matoviča úplne správne nastavený. Javí sa, že je regresívny, teda je nastavený úplne opačne ako by mal byť z pohľadu sociálnej spravodlivosti.

Inštitút finančnej politiky (IFP) nedávno publikoval štúdiu, kde upozornil, že na plnú výšku podpory rodín treba mať relatívne vysoký príjem.

Presne tak. Asi to nie je úplne najlepšie opatrenie.

Hovoríte, že existuje aj taká konsolidácia, že by ekonomika mohla ďalej rásť. Čo presne to znamená, ako vyzerá takáto konsolidácia.

Pomôžem si analýzou IFP. Tá hovorí, že vláda by mala hľadať úspory u seba. Mala by si položiť otázku, či si niečo nevie objednať lacnejšie, či nie je niekde v štátnej a verejnej správe veľa zamestnancov. Prvý krok je teda pozrieť sa na seba. Ekonomika stále generuje nové pracovné miesta, ak by aj zanikali pozície v tejto oblasti, tí ľudia sa uplatnia v súkromnej sfére. Trh práce je v stave, že by mal tých ľudí absorbovať.

Ďalšia konsolidácia by sa mala diať práve skôr formou nepriamych daní, o tom sme už hovorili. Opačný extrém je, že sa budú škrtať vládne investície, hoci už teraz sú extrémne nízke, a k tomu by sa pridalo zvyšovanie priamych daní. To by bola katastrofa.

Čo je v súčasnosti vládne investície. Absolútna drvivá väčšina tohto druhu investícií ide z eurofondov. Bavíme sa o malom zvyšku. O čo presne ide?

Ide napríklad o výstavbu ciest, prípadne nemocníc. My ale veľa hovoríme o výstavbe, no u nás je úplne kritická údržba už existujúcich vecí. My na údržbu ciest prvej triedy dávame extrémne málo. Pri diaľniciach hovoríme o sumách v miliardach, no toto sú desiatky miliónov eur a vláda ich nevie nájsť. To sú problémy, ktoré máme. Často zabúdame na veci, ktoré už máme, možno by bolo efektívnejšie opraviť existujúce nemocnice a až potom stavať nové.

Aj to je samozrejme potrebné, no väčší úžitok by nám možno priniesla oprava existujúcej infraštruktúry. Nová výstavba je totiž extrémne drahá a efekt prináša až po rokoch. Samozrejme tým nechcem povedať, že nemáme stavať diaľnice. Investície vlády sú nízke a aj napriek konsolidácii ich určite treba skôr zvyšovať ako znižovať. Hovorím len, že údržba môže byť efektívnejšia ako nové bombastické projekty.

Dívate sa do budúcnosti s optimizmom?

To je veľmi ťažká otázka. Budem veľmi zvedavý, nakoľko bola predvolebná rétorika len rétorika a či zvíťazí pragmatizmus. Mantinely sú relatívne jasné, priestor je relatívne obmedzený. Ak by som chcel byť pesimistom, tak budem prihliadať na predvolebnú rétoriku. Tá hovorí, že konsolidácia sa bude uskutočňovať skôr zlým spôsobom.

Ak budem optimistom, poviem, že to ešte stále nie je urgentný problém. Určite Slovensko nezbankrotuje zajtra. Odchádzajúca vláda novému ministrovi pripravila dobrú pôdu. Nechám sa prekvapiť.