Koalícia, ktorá sa dostala k moci, vníma zisk bankového sektora ako jeden z potenciálnych zdrojov potrebného ozdravenia verejných financií. Bankári preto hovoria o rizikách, ktoré by dodatočné zdanenie podľa nich prinieslo.
„Hovorí sa o miliarde zisku. V očiach laika to vyzerá pekne, no vzhľadom na rozsah ekonomiky môžeme povedať, že hospodárstvo bude potrebovať úvery v hodnote desiatok až stoviek miliárd úverov. Aby sme to mohli uskutočniť, tak z tej miliardy ostane šesťsto miliónov eur v bilanciách bánk vo forme vlastného kapitálu. Nová vláda bude potrebovať, aby sme tých 600 miliónov v ekonomike použili na ďalšie úverovanie,“ hovorí v rozhovore pre denník Pravda Daniel Kollár, prezident Slovenskej bankovej asociácie a riaditeľ skupiny ČSOB.
Hovoríte, že vyššie zdanenie bánk môže ohrozovať ekonomiku. Prečo?
Je dôležité ľuďom a politikom, ktorí o tom budú rozhodovať, dať na vedomie, prečo je zisk bankového sektora dôležitý. Zisk bankového sektora je dôležitý aj preto, že banky sú zo zákona povinné ho tvoriť, inak sa môžu dostať do nútenej správy. No banky sa ako podnikateľské subjekty líšia od ostatných podnikateľských subjektov v tom, že musia tvoriť zisk na to, aby budovali kapitál a tento kapitál je záchranný vankúš v prípade problémov, ktoré môžu nastať. Povedzme, že by podnikatelia, prípadne ľudia, nesplácali svoje úvery. Vtedy sa použije kapitál na záchranu banky a napríklad sa nesiaha na vklady obyvateľov.
Banky fungujú tak, že si v podstate požičiavajú peniaze od ľudí a tieto peniaze zase požičiavajú vo forme poskytovania úverov. Na to banka potrebuje veľký kapitál, ten sa tvorí zo zisku, takže zisk je dôležitý. My upozorňujeme na to, že akýkoľvek zásah do tvorby zisku určite spôsobí zníženie možností bánk poskytovať úvery. Hovorím o hypotékach, spotrebných úveroch, financovaní firiem, štátneho dlhu a celkovo môžeme hovoriť o podpore rastu ekonomiky.
V zákone naozaj je, že banka má povinnosť snažiť sa o zisk, no v skutočnosti sa to nie každej darilo. V nedávnej minulosti mala problém tvoriť zisk napríklad OTP banka, ČSOB práve túto banku prevzala. Skúsme si objasniť, ako to teda so ziskom je na príklade tejto banky.
Ešte poviem, že to nie je jediný príklad. Napríklad v roku 2009 sme preberali Istrobanku, tá tiež bola na hrane ziskovosti. Druhým príkladom bola OTP banka, ktorú do straty tlačil práve bankový odvod.
Čítajte viac Arogantní boháči? Ficova vláda cieli na banky novou daňou, tie hovoria o dôsledkoch pre ľudí
Oni to tak vtedy komunikovali.
OTP banka platila bankový odvod na úrovni okolo štyroch miliónov eur. To bolo pre tú banku existenčné. Navyše, bankový odvod bol dizajnovaný tak, že sa vypočítaval z objemu pasív, takže banky ho platili bez ohľadu na to, či sa im darilo dosahovať zisk, alebo nie. Aj tak museli zaplatiť bankový odvod. Vtedy sme upozornili, že je to jedno z najvyšších zdanení vôbec.
Môže sa teda stať, že stredné a malé banky sa pokiaľ ide o možnosť tvoriť zisk dostanú úplne na hranu. Celkovo aj pre väčšie banky bude znamenať ďalšie zdanenie zníženie výnosovosti. Čísla ukazujú, že bankový sektor zďaleka nie je najziskovejší. Majiteľ akcie banky, ktorý do tohto podnikania vloží sto eur, dostane naspäť deväť eur. Lenže z tých deviatich eur približne päť eur ponechá akcionár v banke a tieto peniaze zvyšujú kapitál, ktorý je potrebný na ďalšie úverovanie. Na vyplatenie dividend tak do úvahy pripadá suma štyroch eur, nie teda tých deväť. Klienti dnes, podľa toho na akom produkte, môžu od banky na vkladoch získať dve až tri percentá. V porovnaní s tým má akcionár, ktorý nesie riziko, na Slovensku výnos zhruba v priemere štyri percentá ročne, v niektorých menších bankách aj menej.
Jednoznačne platí, že banky na Slovensku nie sú extrémne ziskové, sú na hrane požadovanej ziskovosti. Ak sa porovnáme s Českou republikou, ich bankový sektor vyhráva, ak použijem športovú terminológiu, 5:1, teda banky v Česku tvoria päťnásobný zisk v porovnaní so Slovenskom. Česko je pritom len dvakrát väčšie, ziskovosť bankového sektora je päťkrát vyššia.
Veľkú rolu hrá to, že Česko má suverénnu monetárnu politiku a Česká národní banka (ČNB) oveľa skôr začala zvyšovať úrokové sadzby. To je argument, ktorý banky na Slovensku používajú teraz, že hypotéky sú drahšie najmä preto, že ECB zvyšuje úrokové sadzby. České banky sú teda v úplne inej situácii práve preto, že nie sú v eurozóne.
Áno, je to pravda. Pomer päť ku jednej je nedávne číslo, no aj tak platí, že dlhodobo je český bankový sektor ziskovejší. Pred desiatimi rokmi to bolo možno tri ku jednej, štyri ku jednej. Teraz zisky vyleteli rýchlejšie práve vďaka rastu úrokových sadzieb, ČNB bojovala s infláciou razantnejšie ako ECB. Úrokové sadzby v Česku sa dostali cez hranicu desiatich percent, kým v eurozóne sme sa nedostali vyššie ako na 4,5 percenta.
Čítajte viac Odchádzajúci minister financií Horváth: Rozdiel v zdaňovaní nehnuteľností medzi Slovenskom a vyspelými štátmi je priepastný
V predvolebnej kampani boli banky jednoduchým cieľom pre politikov, padali dokonca návrhy o tom, že zdanenie nadmerných ziskov bánk by mohlo vyriešiť konsolidáciu verejných financií v potrebnom rozsahu. Je to také jednoduché?
Nad takýmito jednoduchými ekonomickými prístupmi sa môžem len pousmiať. Ak hovoríme o zdanení bankového sektora na úrovni 300, 400, 500 miliónov eur, je to ekonomický nezmysel. Znamenalo by to existenčný zásah do bankového sektora, nech si pod tým každý predstaví, čo chce. Bol by to štrukturálny zásah, ktorý by znamenal postupnú likvidáciu bankového sektora.
Hovorí sa o miliarde zisku. V očiach laika to vyzerá pekne, no vzhľadom na rozsah ekonomiky môžeme povedať, že hospodárstvo bude potrebovať úvery v hodnote desiatok až stoviek miliárd úverov. Aby sme to mohli uskutočniť, tak z tej miliardy ostane šesťsto miliónov eur v bilanciách bánk vo forme vlastného kapitálu. Nová vláda bude potrebovať, aby sme tých 600 miliónov eur v ekonomike použili na ďalšie úverovanie. Keď ich nebudeme mať, tak kto poskytne tie hypotéky? Štát? Neexistuje tu žiadna štátna banka tohto druhu. Existuje len komerčný sektor a je dôležité si uvedomovať, čo by také zdanenie spôsobilo. Jednoduché branie odniekiaľ, kde sú nejaké peniaze, je možné. Všetko je možné. Len si treba uvedomiť, čo to môže spôsobiť.
To, čo z môjho pohľadu provokuje úvahy o dodatočnom zdanení, je fakt, že rast úrokových sadzieb v ekonomike sa relatívne rýchlo prejaví v raste úrokových sadzieb úverov, no úroky na vkladoch klientov rastú výrazne pomalšie. Nestála by za úvahu jednoducho zmena politiky bánk?
Kreditné úroky ako aj výška všetkých ostatných úrokových sadzieb, sú súčasťou cenotvorby každej banky. Vplýva na to množstvo faktorov a konkurenčné prostredie. Na Slovensku je 24 bánk, z toho retailových, teda takých, ktoré poskytujú úvery a prijímajú vklady, je možno polovica. Je to dostatočné množstvo na to, aby konkurencia bola silná.
Za posledných päť rokov odišlo zo Slovenska trinásť poisťovní, najmä preto, že ekonomické prostredie pre ne nie je priaznivé. Čelia vyšším požiadavkám na kapitál a nie sú dostatočne ziskové. Trinásť poisťovní sa buď predalo, zlúčilo, prípadne sa stali pobočkami svojich zahraničných materských spoločností, najmä z Českej republiky. To je štrukturálny zásah do poisťovacieho trhu. My varujeme pred podobným vývojom na bankovom trhu.
Čítajte viac Kto je Ladislav Kamenický, ktorý bude rozhodovať o miliardách eur?
Poďme späť k úrokovým sadzbám.
Postupne trh vyrovná aj kreditné úroky. Postupné vyrovnávanie si môžete všimnúť už teraz. Pôjde to podľa mňa veľmi rýchlo. V budúcom roku podľa mňa nebude tempo rastu zisku také rýchle ako v minulosti, už vôbec to nebude platiť o roku 2025. Tento rok tu nárast zisku je, dôvodom je nárast úrokových sadzieb, ale aj to, že banky rozpúšťajú opravné položky, ktoré tvorili kvôli vojnovému konfliktu na Ukrajine. Banky boli jednoducho opatrné a našťastie sa ukázalo, že vplyvy na ekonomiku neboli také, ako banky očakávali.
O určitých nadmerných ziskoch hovorí aj vláda odborníkov pod vedením Ľudovíta Ódora, preto navrhli určitý mechanizmus zdaňovania nadmerných ziskov. Ako hodnotíte toto opatrenie? <An>Nárast ziskov v tomto roku naozaj zaznamenávame, preto aj úradnícka vláda navrhla daň, ktorá by mala zdaniť nadmerný nárast ziskov. Aj toto opatrenie ale počíta s tým, že za dva-tri roky už výnos z tejto dane bude nulový.
V každom roku hovoríme o predpokladanom výnose na úrovni desiatok miliónov eur.
Áno. Ja ale nie som ten správny človek, ktorý by mal navrhovať zdaňovanie, ja som tu na to, aby som upozornil, že peniaze sa majú nechať tam, kde spôsobia multiplikačný pozitívny efekt na rast ekonomiky. Keď si to vezme štát, tak tie peniaze sa rozplynú. Potrebný objem konsolidácie je na úrovni piatich až šiestich miliárd. Je teda namieste sa zamyslieť, či má význam vybrať takto pár desiatok miliónov a nenechať peniaze tam, kde podporia ekonomiku. Tieto peniaze by o rok až dva mohol získať štát aj vo väčšej miere vo forme už existujúcich daní.
Spôsob, akým o tom ale uvažujú, má nejakú vnútornú logiku, s tým sa dá asi súhlasiť.
Ekonomicky je úvaha o tejto dani, ktorú navrhla úradnícka vláda, správnejšia ako zdaňovanie vkladov a zvyšovanie dane z príjmov.
Asi ale musíte počítať s tým, že nejaký návrh na dodatočné zdanenie príde. Čo v tomto kontexte ukázal napríklad príbeh Talianska, kde sa zdanenie bánk riešilo nedávno?
Taliansko, ak si vezmeme príklady zdaňovania v celej Európe, je jeden z tých rozumnejších prístupov, ktoré sú ekonomicky viac opodstatnené. V Taliansku pristúpili k zdaneniu rastu ziskovosti, meria sa tam rozdiel v úrokových príjmoch, teda rozdiel medzi úrokmi z poskytnutých úverov a úrokmi, ktoré musí banka platiť vkladateľom. Medziročný rast sa potom zdaňuje. Navyše, podľa posledných dodatkov má banka na výber z dvoch možností. Prvou je, že zaplatí daň, druhou, že o sumu vo výške vyrubenej dane posilní vlastný kapitál. Talianska vláda bola múdra v tom, že vytvorila nástroj, ako si banky ešte viac môžu posilniť kapitál.
Pravda je ale aj to, že možnosti, o ktorých hovoríte, sú výsledkom veľmi revidovaného návrhu. Prvotné zavedenie dane spôsobilo na finančných trhoch šok, zaviedla sa relatívne veľká daň, chceli vybrať miliardy, následne sa to korigovalo. Predpokladám, že si neželáte, aby zavádzanie nejakých daní vyzeralo na Slovensku takto.
Z hľadiska procesu určite nie. Budeme radi, ak sa dodržia nejaké štandardy. Ak by prišiel vládny návrh, mal by prejsť medzirezortným pripomienkovaním. Verím, že k tomuto kroku ako Slovenská banková asociácia budeme prizvaní. Dúfam, že budeme mať možnosť upozorniť na všetky možné dôsledky pre ekonomiku. Budeme mať vlastné analýzy, no potom je, samozrejme, na vláde, do akého kroku sa pustí.
Opýtam sa ešte na konsolidáciu verejných financií. Najsilnejšia strana formujúcej sa koalície hovorí o konsolidácii na úrovni 0,5 percenta HDP. Odchádzajúca vláda odborníkov hovorí, že konsolidovať treba výraznejšie. Ako to vnímate vy?
Nie som politik, som odborník, preto sa prikláňam na stranu odbornej verejnosti. Prikláňam sa teda k odborníkom z Národnej banky Slovenska (NBS) a úradníckej vlády. Majú výpočty, ktoré hovoria o rýchlosti, akou máme konsolidovať tak, aby sme si pod sebou nepodpílili konár. Ekonomika potrebuje rásť, potrebuje mať výdavky, na nejaký vyrovnaný rozpočet môžeme zabudnúť.
To, čo sa v minulosti dialo, bolo to, že Európska centrálna banka kupovala slovenské dlhopisy a ich cena bola takmer taká istá ako cena nemeckých dlhopisov. Požičiavali sme si lacno, ten trh bol dosť skreslený. Teraz sa to už nedeje, výnosy začali stúpať, pre vládu to znamená, že to, čo nevyberie na daniach a inak, si bude musieť požičať a za drahšie. Do akej miery je toto hrozba pre nás? Do akej miery potrebujeme dôveru trhov?
Jednoznačne ju potrebujeme. Finančné trhy sa nesprávajú politicky, ale pragmaticky. Keď bude štátny dlh rásť tempom, ktoré trhy vyhodnotia ako riziko, tak riziková prirážka pôjde vyššie, to bude štátny rozpočet stáť ešte viac peňazí a dostaneme sa do začarovaného kruhu. To už budeme na gréckej ceste a to sú nebezpečné veci.