„Pri mzdových nákladoch hovoríme o úspore na úrovni jednej pätiny, na prevádzke je to štyridsať percent. Dole sme museli dať osemdesiat percent kapitálových investícií, aby sme boli schopní naplniť požiadavku vyrovnaného rozpočtu. Toto dokopy je mimoriadne škodlivé pre ekonomiku. No zároveň je to aj o tom, že krajina sa do veľkej miery znefunkční,“ hovorí v rozhovore pre denník Pravda minister financií Michal Horváth.
Práve preto ministerstvo financií pripravilo manuál bolestivých opatrení, ktoré by ale krajine mohli umožniť konsolidovať verejné financie zdravším spôsobom. Vláda odborníkov premiéra Ľudovíta Ódora odkazuje, že sa dá konsolidovať aj bez toho, aby sme si rozvrátili ekonomiku, treba však začať okamžite.
„Najneskôr do jari potrebujeme mať dôveryhodný plán na znižovanie deficitov. Dôveryhodný znamená, že budú jasne dohodnuté ciele so širokou podporou v rámci krajiny. Musíme mať zároveň špecifikované opatrenia, ktoré tento výsledok majú zabezpečiť. Okrem toho, to je druhá dôležitá vec, je potrebné ukázať, že sa niečo už aj robí. To musí nastať už v budúcom roku,“ hovorí minister financií.
Aká bola vaša skúsenosť s pozíciou ministra financií?
Bola to skvelá profesionálna skúsenosť a obrovská česť byť v tejto funkcii. Zároveň si však plne uvedomujem, že to bolo na obmedzené obdobie a s obmedzeným mandátom. Vláda potrebuje ľudí, ktorí majú všetky páky v rukách, sú do svojich funkcií zvolení a majú dôveru parlamentu. Bude to pre nich určite jednoduchšie.
Najzásadnejšia vec, ktorá vám zväzovala ruky, je, že vláda nemala dôveru a museli ste pripraviť vyrovnaný rozpočet?
Áno, táto okolnosť nás obmedzila v tom, čo, sme z vecného hľadiska mohli na ministerstve urobiť. Stále však platí, že nás obmedzoval aj čas. Vedeli sme, že tu sme na šesť mesiacov. Človek si tak musí vybrať svoje priority.
Vnímate to aj tak, že ste niečo nestihli, keďže ste museli pripravovať vyrovnaný rozpočet?
Myslím, že naše plány boli realistické, a to, čo sme si predsavzali a napísali do programového vyhlásenia, je aj splniteľné. Myslím si, že sme na dobrej ceste, aby sme počas vyhodnotenia ukázali, že to, čo sme si naplánovali, sme aj vedeli splniť.
Platí, že sa vrátite do centrálnej banky? U pána premiéra je to inak.
U mňa je to automatické. V deň, keď sa skončí môj mandát, poverenie na výkon ministra, na druhý deň automaticky nastupujem do Národnej banky Slovenska. Mám tam neplatené voľno, podľa Zákonníka práce som dočasne uvoľnený na výkon verejnej funkcie.
Čítajte viac Vláda predstavila opatrenia za skoro 10 miliárd. V hre sú nové dane, vyššia DPH aj škrtanie dôchodkov
Zákon o rozpočtovej zodpovednosti vám uložil povinnosť predložiť vyrovnaný rozpočet. Ešte predtým ste predstavili menu opatrení, ktoré majú pomôcť skonsolidovať verejné financie. Do rozpočtu nebolo možné zapracovať favorizované opatrenia z toho menu opatrení, prečo?
Bohužiaľ, nebolo možné urobiť to takto. Sú to dva paralelné procesy, ktoré spolu nesúvisia. Pri tvorbe vyrovnaného rozpočtu bolo veľmi dôležité vecné obmedzenie, teda to, že nevieme prijímať legislatívne opatrenia. Tak sme sa pri konsolidácii, ktorú sme mohli do vyrovnaného rozpočtu vložiť, museli obmedziť len na niekoľko položiek, ak sme chceli dodržať všetky zákonné a procesné postupy, ktoré súvisia so zostavením rozpočtu. Veľmi nám záležalo na tom, aby sme tento rozpočet, akokoľvek je absurdný a akokoľvek ide len o dodržanie zákonnej povinnosti, zostavili tak, aby boli dodržané všetky písané aj nepísané pravidlá. V opačnom prípade sme mohli vytvoriť do budúcnosti nebezpečný precedens.
Sám hovoríte, že vyrovnaný rozpočet, v stave, v akom je, pre ekonomiku škodlivý. Čo presne to znamená? Dá sa to ilustrovať jednoducho tak, že štát by jednoducho nemohol vyplácať dve tretiny roka dôchodky? Ide približne o podobnú sumu, ktorú by bolo treba škrtnúť. Môžeme si to takto predstaviť?
Nemusíme hovoriť hypoteticky. Môžeme hovoriť konkrétne, v úplne presných dátach, lebo rozpočet je spracovaný poctivo. Objem konsolidácie, ktorý sme museli dosiahnuť, je 6,6 percenta HDP. Toľko sme museli takpovediac „zosekať“, aby sme dosiahli vyrovnané hospodárenie.
Zároveň sme ale zhodnotili dôsledky takejto konsolidácie pre ekonomiku. Tá by uvrhla hospodárstvo do recesie, veľmi by sa zvýšila miera nezamestnanosti, čo by malo následne vplyv na daňové príjmy rozpočtu. Keďže daňové príjmy rozpočtu by boli nižšie a naďalej by tak existoval nejaký schodok, museli by sme zosekať výdavky podstatne viac, ako je zdanlivá potreba, ktorá vyplýva zo základného scenára.
Nakoniec sme museli ušetriť sumu až niekde okolo hranice pätnásť miliárd eur. Tieto peniaze sme mohli hľadať len v takzvaných nemandatórnych položkách, ktoré má vláda k dispozícii aj bez toho, aby potrebovala schválenie legislatívy v parlamente. Hovoríme o prevádzkových nákladoch, nákladoch na zamestnancov a investíciách.
Pri mzdových nákladoch hovoríme o úspore na úrovni jednej pätiny, na prevádzke je to štyridsať percent. Dole sme museli dať osemdesiat percent kapitálových investícií, aby sme boli schopní naplniť požiadavku vyrovnaného rozpočtu. Toto dokopy je mimoriadne škodlivé pre ekonomiku, no zároveň je to aj o tom, že krajina sa do veľkej miery znefunkční.
Čítajte viac Zrušenie 13. dôchodku, jedného zo sviatkov, vyššie dane či prepustenie takmer stovky tisíc ľudí. Ódor predstavil návrhy šetrenia
Škrtali ste pätnásť miliárd z položiek, ktoré sú nemandatórne, teda nie sú to napríklad vyplácané dôchodky. Aký veľký bol balík, z ktorého ste museli 15 miliárd eur zoškrtať?
Bolo to zhruba dvadsať percent HDP. Veľkú časť sme teda skutočne škrtli.
Je to zhruba 15 miliárd eur z nejakých približne 25 miliárd eur.
Áno, presne tak.
Dlhodobo hovoríte, že Slovensko potrebuje dôveryhodný plán ozdravenia verejných financií. Z toho, čo tu hovoríme, sa to javí tak, že vlastne by ani nebolo žiaduce vyhlásiť do celého sveta, že pre rok 2024 máme vyrovnaný rozpočet. Mohlo by to vyvolať ďalšiu nervozitu finančných trhov, tentoraz z poškodenia ekonomiky. Uvažujem o tom správne?
Áno. Na druhej strane treba povedať, že v horizonte niekoľkých rokov by sa Slovensko malo dostať blízko k stavu vyrovnaného hospodárenia, takže vyrovnané hospodárenie, samozrejme, nie je problém. Dôležité však je, ako sa k nemu dopracujeme. Takéto okamžité škrty z roka na rok sú mimoriadne škodlivé pre ekonomiku. Toto sa skôr podobá na to, čím si niektoré krajiny prešli, keď sa dostali do veľmi zlej situácie a museli okamžite konať.
Vtedy dokonca konsolidácia v takejto miere v prvom roku ani nepomáha znižovať zadlženosť, lebo ekonomika sa prepadne. Až časom dochádza k tomu, že dlh začína klesať, ale má to obrovské náklady pre ekonomiku a životnú úroveň obyvateľov. Toto sa dá robiť aj lepšie, postupnými krokmi, čo bol cieľ nášho plánu na ozdravenie verejných financií, ktorý sme predstavili. Podstatou je, aby sme sa nesústredili len na niekoľko veľkých položiek, ale rozprestreli konsolidáciu širšie, aby bola únosná.
Ak si predstavíme, ako to vyzeralo napríklad v Grécku v ťažkých časoch, ak by sme schválili vyrovnaný rozpočet, tak by to bolo zhruba rovnaké.
Áno, tam sa ale predsa išlo ešte ďalej. Vláda mala aj legislatívne právomoci, tak sa išlo aj do iných položiek, sekali sa napríklad dôchodky. Ale v zásade áno, znižovali sa platy v štátnej správe, sekali sa investície. To by sa robiť nemalo, ale k dispozícii to je.
Foto: Lubos Pilc
Vyrovnaný rozpočet je, samozrejme, dobrá vec, Slovensko ho v dobrých časoch malo mať a nikdy ho nemalo. Kedy by k nemu mohlo zdravým spôsobom prepracovať, ak neberieme do úvahy udalosti, ktoré sa nedajú predvídať?
V našom pláne na ozdravenie verejných financií sme počítali s postupným poklesom deficitu na úroveň dvoch percent v roku 2027. Zrejme v nasledujúcich rokoch potom už postupnými krokmi by sa malo pokračovať, v horizonte piatich-šiestich rokov je to realistické. Dôležité je začať razantne, aby sme pre konsolidačný plán získali dôveru trhov.
Zároveň si treba uvedomiť, že vyrovnané hospodárenie za horizontom roku 2030 bude čoraz náročnejšie, pretože na verejné financie budú vplývať náklady starnutia obyvateľstva. Ak ešte chceme mať nejaké verejné investície, je veľmi dôležité, aby sme deficity stiahli na nízke úrovne najneskôr na začiatku budúceho volebného obdobia.
Keď sa pozrieme na balík s takmer 100 opatreniami v objeme desať miliárd eur, veľká časť z nich sú daňové opatrenia. Máme za sebou kampaň, v nej nikto o zvyšovaní daní nehovoril. Je možné konsolidovať aj bez zvyšovania daní alebo je potrebné zreálniť očakávania?
Rozmohol sa tu mýtus, že náš plán je postavený len na zvyšovaní daní. Naše konsolidačné menu však v skutočnosti obsahuje veľmi podobný pomer opatrení na príjmovej aj výdavkovej strane. Ja si však myslím, že bude veľmi ťažké robiť opatrenia iba na strane výdavkov. Aj na strane príjmov máme možnosti, ktoré sú menej škodlivé pre ekonomiku, dokonca by naprávali spotrebu v oblastiach, ktoré sú škodlivé pre nás a naše okolie. Treba mať na pamäti aj to, že akýkoľvek konsolidačný mix si pripravíme, akékoľvek opatrenie si z neho vyberieme, vždy zasiahne inú skupinu ľudí. Toto je plán na konsolidáciu verejných financií a do veľkej miery ide o to, aby sme našli peniaze, ktoré nám umožnia znížiť deficit v nasledujúcich rokoch.
Pokračujte.
Je veľmi dôležité venovať sa otázke ekonomického rastu. Aj náš dokument obsahuje námety na reformy, ktoré presahujú rámec budúcich troch rokov. Výzva pre verejné financie je ale akútna tu a teraz. Musíme konať okamžite. Našťastie ponúkame výber opatrení, ktoré pôsobia viac-menej ihneď, dávajú celému procesu kredibilitu a vytvárajú priestor na reformy, ktoré naštartujú rast v dlhodobom horizonte.
Čo sú teda základné predpoklady pre to, aby sa konsolidácia podarila? Asi je to o tom, že si potrebujeme udržať hospodársky rast, aj preto by bol vyrovnaný rozpočet zrejme chybou.
Áno, transparentne sme ukázali, že ak by sme nekonsolidovali, hospodársky rast by v budúcom roku mohol byť rýchlejší. To by sa mohlo týkať aj roku 2025. O niečo vyšší rast, ktorý by sme mali bez konsolidačných opatrení, by však bol spojený s nekontrolovane rastúcou mierou zadlženia. Na tomto celom je dobrá správa to, že podľa našich prepočtov vieme vyskladať taký balíček, pri ktorom sa aj v prípade uplatnenia v praxi zachová hospodársky rast. Počas konsolidačného obdobia by tak zostal v krajine pocit, že veci sa hýbu dopredu, i keď možno trochu pomalšie ako inokedy.
Ako na balík opatrení, ktoré ste predstavili, reagujú predstavitelia už zvolených strán? Aká je perspektíva?
Ja som zachytil len niekoľko mediálnych reakcií, rokovania sme mali len s jednou stranou, no tam išlo skôr o výmenu informácií, nie o prezentáciu názorov. Podľa mňa si musíme na ozajstnú diskusiu na tému konsolidačných opatrení ešte počkať do momentu, keď sa sformuje vláda, ktorá bude mať na pleciach zodpovednosť. Každý, kto má aktuálne dosah na vládnutie, si musí uvedomovať vážnosť situácie.
Vráťme sa k balíčku opatrení. Je na výdavkovej strane je dostatočný priestor na konsolidáciu?
Myslím si, že aj na výdavkovej strane je dosť priestoru, dosť veľa záleží od škálovania jednotlivých opatrení, určite sa dá zložiť aj balík, ktorý bude väčšinovo stáť na škrtaní výdavkov. Je ale pravda, že mnohé opatrenia na výdavkovej strane nie sú jednoduché z hľadiska ich prípravy, uvedenia do praxe a toho, aby mohli udržateľne fungovať.
Osobitne tu myslím napríklad aj na populárne položky, o ktorých si ľudia myslia, že sú bezbolestné. Do tejto kategórie patrí šetrenie na prevádzke aj šetrenie na zamestnancoch verejnej správy. Pritom bez dôkladných auditov a poriadne premysleného prestavenia procesov v týchto orgánoch by plošné škrty mali iba dočasný efekt. Navyše z vnútra systému by silnel tlak na to, aby sa tie výdavkové položky vracali späť.
Toto vieme z vlastnej skúsenosti. Už predošlé administratívy nastavili rôzne plošné škrty počtu zamestnancov, prípadne iných položiek. Ak sa však nezmenia procesy, vzniká veľký tlak na to, aby sa peniaze vracali späť do systému. Úrady napríklad rady navodzujú smerom k verejnosti pocit, že sa blíži nejaký kolaps a vytvorí sa spoločenský tlak. Toto je veľká výzva.
Špeciálne prínosy zo zoštíhlenia verejnej správy sa neobjavia rýchlo a už vôbec nie okamžite.
Je to tak, preto sme v tom konsolidačnom balíčku ani nepočítali s veľkými prínosmi z týchto položiek. Určite nie okamžite. Prínosy takýchto typov opatrení máme odložené na ďalšie roky.
Príde nová vláda, čo je z vášho pohľadu prvý signál, ktorý by mala smerom k finančným trhom poslať? Čo by bol presvedčivý krok, aby si Slovensko napríklad nepožičiavalo drahšie, ako nevyhnutne musí?
Najneskôr do jari potrebujeme mať dôveryhodný plán na znižovanie deficitov. Dôveryhodný znamená, že budú jasne dohodnuté ciele so širokou podporou v rámci politického vedenia. Musíme mať zároveň špecifikované opatrenia, ktoré tento výsledok majú zabezpečiť. Zároveň je potrebné ukázať, že sa niečo v tomto smere aj robí. To musí nastať už v budúcom roku.
Zrušenie štátneho sviatku?
Signál by mal byť o väčšej pripravenosti konať.
Teda niečo systémovejšie?
Zrušenie štátneho sviatku je, mimochodom, dlhodobé a systémové opatrenie, ktoré v iných krajinách prináša nemalé prostriedky pre verejné financie. Preto je zaradené v našom konsolidačnom menu.
Tam teda ide o to, že HDP krajiny sa zväčší jednoducho tým, že budeme o jeden deň v roku dlhšie pracovať.
Áno, je to tak.
Výrazným opatrením na príjmovej strane je zvýšenie DPH, rôzne opatrenia tohto druhu by mohli konsolidovať až o miliardu eur. Zaznieva okrem iného aj názor, že ak sa bude sadzba DPH zvyšovať, tak radšej neskôr, lebo ešte bojujeme s infláciou. Na druhej strane by to bol silný signál a jednoduchá realizácia.
Celý konsolidačný balík pôsobí v krátkodobom horizonte na ekonomiku tlmiaco. Tým utlmuje aj infláciu. Je pravda, že niektoré daňové opatrenia majú vplyv na vývoj cien, ale ten bude len dočasný. Trvalé následky by to nemuselo mať aj vzhľadom na všeobecne klesajúcu infláciu.
Foto: Lubos Pilc
Ak sa teda niekto v budúcej vláde rozhodne pre takéto opatrenie, vaše odporúčanie je skôr nečakať.
Áno. Do takéhoto rozhodovania vždy vstupuje viacero faktorov a vplyv na infláciu je jeden z nich. Je veľmi dôležité, že potrebujeme opatrenia, ktoré fungujú spoľahlivo a rýchlo. Týmto nehovorím, že treba ísť len cez DPH, ale je to jedno z opatrení, ktoré sa ľahko prijme, funguje a má predvídateľný vplyv na verejné financie.
To, čo dlhodobo hovoríte, je, že ak dane zvyšovať, tak treba zvyšovať skôr dane nadviazané na majetok a spotrebu, nie na prácu. Prečo?
Ide o to, aby sa zachovala motivácia byť aktívny. Dôležité je pracovať, prípadne pracovať viac. Ak sa pozrieme na medzinárodné porovnanie, tak v zdaňovaní práce sme už dobehli priemer EÚ. Tam nemáme medzery, máme skôr obavy, čo by ďalšie zvyšovanie daní znamenalo pre skupiny s nižším príjmom. U týchto ľudí by sa mohlo stať, že nebudú ochotní pracovať, ak sa ich čistý príjem zníži.
Vo všeobecnosti sa hovorí, že Slovensku k rastu v minulosti pomohlo zavedenie rovnej dane. Vy navrhujete v balíku opatrení zavedenie tretej relatívne vysokej sadzby dane z príjmov pre vysokopríjmových ľudí. Potrebuje Slovensko progresívne zdanenie? Kde názorovo stojíte?
My sme sa zaviazali, že pripravíme paletu opatrení rôzneho charakteru. Bolo dôležité, aby celý ten balík mohol byť vnímaný ako apolitický, aby bol dostatočne pestrý. Ide o to, aby si z neho mohli vyberať rôzne vládne formácie. Aj tretiu sadzbu dane z príjmu treba vnímať v tomto kontexte. Nie je to vládny návrh, ale jedna z možností, ktorú nechávame budúcemu kabinetu. Je to v Európe bežná vec, niekde je sadzieb aj viac. Určite je to jedna z možností, ako získať pre verejné financie viac peňazí.
Na veľkej ploche sa venujete zdaňovaniu negatívnych externalít. Ako ste o tom uvažovali? Ide v tomto prípade skôr o spoločenský prínos alebo o daňové príjmy?
Ide o oboje. Práve tieto oblasti sú však tými, kde vplyv na ekonomickú aktivitu obyvateľov nie je taký silný ako napríklad pri zdaňovaní práce a investícií. Dôležité je ale aj to, že Slovensko v týchto kategóriách zaostáva za mnohými porovnateľnými krajinami, ale aj za priemerom EÚ či OECD. V tomto prípade je dôležité aj to, kde sa nachádzajú okolité krajiny, aby sme nevyvolali nákupnú cezhraničnú turistiku.
Ako je to pri dani z nehnuteľností? Veľa Slovákov nehnuteľnosť má a je to jeden z kandidátov na zvýšenie dane.
Rozdiel v zdaňovaní nehnuteľností medzi Slovenskom a vyspelými ekonomikami je priepastný. Aj násobné zvýšenie sadzieb by nás dostalo len niekam k priemeru. Treba však povedať, že sociálnemu rozmeru rozumieme. Mnoho opatrení má kompenzačný mechanizmus, napríklad vyššia daň by sa v tomto prípade mohla vzťahovať na nehnuteľnosti od určitej hodnoty.
Zároveň sa tu podľa mňa na úrovni vlády otvára priestor na zaujímavú diskusiu o tom, ako by mali byť vyskladané príjmy samospráv. Previazanosť s konkrétnym jedným daňovým titulom nie je optimálna. Tu by bola vhodná nejaká širšia reforma.
V návrhoch máme v tomto prípade viacero opatrení, nejde len o zdanenie ďalších podlaží. Zdaňovať prísnejšie by sa mohli aj ďalšie vlastnené nehnuteľnosti, no tam sa nepohneme bez centrálnej databázy vlastníctva nehnuteľností.
Foto: Lubos Pilc
To už je debata o cenových mapách.
Keď budeme chcieť prejsť na hodnotové zdaňovanie, ďalším krokom sú cenové mapy. Ale pokiaľ chceme prísnejšie zdaniť druhú a ďalšiu nehnuteľnosť potrebujeme upratať kataster a mať prehľad o tom, kto kde reálne býva. To si vyžaduje databázu na centrálnej úrovni.
Ako sa dívate na problém starnutia populácie? Udržateľne by sa dal riešiť pravdepodobne tak, že si ľudia budú na penzie viac sporiť. To si však vo forme lepšej podpory zo strany štátu vyžiada skôr vyššie výdavky.
Tam je rozpočtový problém a širší ekonomický problém. Budeme mať situáciu, keď menej ľudí bude prispievať na to, aby financovali dôchodky seniorom. Túto rovnicu vieme opraviť napríklad tak, ako hovoríte, že si ľudia budú viac sporiť. O tom je druhý, tretí pilier a iné formy investovania. V rámci priebežného piliera ide o korigovanie nerovnováhy. Buď treba posúvať dôchodkový vek, aby sa platil celkovo nižší objem dôchodkov, alebo riešiť ich valorizáciu. Tá je nastavená pomerne dobre.
Je tam ale aj stránka príjmov. Nie je to len o budúcom zvyšovaní daní. Máme rezervy v ponuke práce, v zamestnanosti a zamestnateľnosti rôznych skupín. Osobitne ide o ženy, občanov, ktorí žijú vo vylúčených komunitách, a, áno, je potrebné otvoriť otázku premyslenej stratégie v oblasti migrácie.
Koloval taký bonmot, že keď z úradu predsedu vlády odchádzal Eduard Heger, nechal Ľudovítovi Ódorovi na stole magnézium na pevné nervy. Plánujete niečo nechať vy svojmu nástupcovi?
Poviem to tak, že my necháme nástupcovi predovšetkým expertné výstupy. Nie sú to len návrhy konsolidačných opatrení, veľmi dôležitý bude aj náš pohľad na zmeny, ktoré potrebuje urobiť. Napríklad novela dlhovej brzdy, aby sme sa už neocitli v situácii, v akej sme napríklad dnes.
Dôležitý by bol prechod výpočtu sankčných pásiem na čistý dlh, aké zmeny brzda ďalej potrebuje?
To je technická záležitosť, aj keď dôležitá. Podľa nás je dôležité pozrieť sa na desať rokov fungovania dlhovej brzdy a prehodnotiť sankčný mechanizmus, ktorý dlhovú brzdu sprevádza. Mali by sme si položiť otázku o tom, že ako vieme sankcie lepšie zadefinovať, aby boli účinné a brzdili rast dlhu.
Dá sa povedať, že aj sankcia, ktorá vám teraz pristála na pleciach, povinnosť zostaviť rozpočet, je neúčinná.
Momentálne je vyložene škodlivá, ale to vyplýva z nepredvídateľnej situácie. Vyrovnaný rozpočet by skutočne dlh znižoval, ale teraz by veľmi poškodil ekonomiku. Netreba zabúdať, že medzičasom do systému pribudli výdavkové limity. Bolo by veľmi zaujímavé, ak by sme dokázali využiť existenciu výdavkových limitov a nadviazali ich nejakou formou na sankčné pásma.
Mohli by sme vytvoriť systém, ktorý bude potrebu konsolidácie vyvolávať skôr a bude účinnejšie ozdravovať verejné financie. Skúsenosť z minulosti nám hovorí, že sankčné pásma fungovali v obmedzenej miere a boli možno strašiakom, keď sme ich prekonávali prvýkrát. Potom sme si nejako zvykli.
Ešte sa sankčné mechanizmy dosť často aj vypínali.
Presne tak. Potom neplnili ten účel, ktorý pôvodne mali.