Konsolidácia verejných financií má dva základné oporné piliere. Môže sa opierať o zvýšenie príjmov, teda napríklad zvyšovanie daní, alebo o škrtanie výdavkov, teda napríklad rušenie rôznych dávok. Opatrenia sú navrhnuté tak, že sa môžu dotknúť v podstate každého a je na budúcej koalícii, aby rozhodla o tom, koho sa dotknú viac a koho menej.
Ministerstvo financií prepočítalo, že na to, aby boli verejné financie bezpečne udržateľné, bude potrebné prijať opatrenia v hodnote piatich percent HDP, čo je zhruba šesť miliárd eur. Balík takzvaných lego kociek, ktoré ministerstvo pripravilo, má celkovú hodnotu takmer desať miliárd eur.
Vláda si teda úlohu splní v prípade, že uskutoční v priemere dve z troch opatrení. Môže sa pritom rozhodnúť, či sa bude viac opierať o škrty vo výdavkoch, alebo o zvýšenie príjmov. Každé z riešení má svoje výhody a aj nevýhody, no ministerstvo sa pri vyčísľovaní efektov díva predovšetkým na vplyv na štátny rozpočet.
Bližšie si o jednotlivých opatreniach vypočujte v podcaste denníka Pravda.
Dokument s názvom Návrh na ozdravenie verejných financií pritom nie je žiadnou záväznou reformou, je to materiál, ktorý budúcej vláde ukazuje, kade by sa mohla vydať pri ozdravovaní verejných financií.
„My sme to nemuseli robiť, ale chceli sme pomôcť budúcemu premiérovi a ministrovi financií,“ poznamenal Ľudovít Ódor. Vláda má podľa neho možnosť vybrať si pre seba najlepšiu cestu. Michal Horváth hovorí, že tieto opatrenia umožňujú novej vláde pracovať so skalpelom. Ak ale budúca vláda konsolidáciu zanedbá, bude potrebné do rúk zobrať sekeru.
Čítajte viac Odborník na dôchodky Švejna: Som za to, aby štát znížil odvody a povedal ľuďom, že bude vyplácať nižšie dôchodky
Autori opatrení nepriblížili ako by konsolidovali oni. „My nebudeme hovoriť o tom, ako by vyskladali konsolidáciu,“ povedal Ódor s tým, že vláda nechce vstupovať do rokovaní o formovaní vlády.
Vláda odborníkov pod vedením Ľudovíta Ódora vidí najväčší priestor na strane zvyšovania príjmov spôsobom, ktorý označuje za „menej škodlivý pre ekonomiku“. Balík týchto opatrení má celkovú hodnotu 3,16 miliardy eur.
Druhá najvýraznejšia skupina opatrení sú v zásade škrty v sociálnych výdavkoch, ktoré sú eufemizmom označené ako „zacielenie sociálnych výdavkoch“. Pravdou je, že úpravy mnohých dávok sa nedotýkajú sociálne najslabších obyvateľov. Dopad šetrenia práve na nich sa vláda snaží do veľkej miery zmierniť. Návrhy opatrení v oblasti úpravy sociálnych výdavkov dosahujú súhrnnú výšku necelých 2,3 miliardy eur.
Čítajte viac Dvestotisíc ľudí môže prísť o prácu, keď sa bude „upratovať“ až príliš. Ekonómovia otvorene vyzývajú vládu na činy a hovoria o bankrote
Treťou zo siedmich veľkých skupín opatrení je vyššie zdanenie negatívnych externalít. Opatrenia z tejto skupiny by mohli znamenať konsolidáciu v hodnote 1,37 miliardy eur. Za negatívnu externalitu sa považuje spotreba, prípadne správanie, ktoré so sebou nesie nejaký nepriaznivý jav pre spoločnosť. Negatívne externality má napríklad pitie alkoholu, prípadne fajčenie. Fajčiari a konzumenti alkoholu sú pre štát ľahký cieľ a sprísnenie daňového režimu ich neobchádza ani tentokrát. Výhodou tejto sady opatrení je, že štát určite získa nejakú hodnotu. Buď občania obmedzia škodlivé správanie, alebo štát získa viac peňazí do rozpočtu.
Fico sa chystá na ministerstvo financií
Ódor potvrdil, že je po parlamentných voľbách v kontakte s viacerými lídrami politických strán, ktorí prejavili záujem hovoriť aj o verejných financiách. „Ja som veľmi otvorený takýmto debatám a s hociktorou politickou stranou. Aj preto vlastne dávame na stôl tento balík opatrení, aby si každý uvedomil, že tá cesta nie je jednoduchá, ale zároveň je tu stále voľba pre tú ďalšiu vládu. Aj tempo konsolidácie, aj tie opatrenia, ktoré si vyberú, je to plne v ich kompetencii. My im len pomôžeme, ak budú chcieť, aby sme im pomohli,“ doplnil.
V stredu popoludní sa na ministerstvo financií chystá delegácia víťaznej politickej strany Smer, avizoval Horváth. Rokovania sa podľa neho zúčastnia vedúci predstavitelia ministerstva aj Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL). „My sme na tieto rokovania pripravení už dávnejšie, aj s inými stranami si veľmi radi sadneme a v rámci aj nejakého odovzdávania agendy ich poinformujeme o stave vecí vo verejných financiách, aj na našom rezorte,“ dodal.
Foto: Martin Baumann
Všetky ostatné skupiny opatrení sú už svojim rozsahom pod hranicou jednej miliardy, hoci návrhy na „efektívnejší spravodlivejší a jednoduchší daňovo-odvodový systém“, aj opatrenia na „zoštíhlenie zamestnanosti vo verejnej správe“ sa svojim rozsahom k tejto hranici blížia. Prvá skupina opatrení vo veľkej miere opäť zvyšuje dane, druhý blok škrtov hovorí o tom, kde by štát mohol prepúšťať.
Ďalšie dva bloky sú už výrazne menšie. Ministerstvo financií pripravilo revíziu dotácií a identifikovalo tie, ktoré považuje za neefektívne. Týmto spôsobom chce získať takmer 350 miliónov eur. Ďalšie rezervy chce ministerstvo nájsť v efektívnejšej prevádzke. Takto by štát mohol získať takmer štvrť miliardy eur.
Všetky tieto bloky spolu tvorí zhruba stovka opatrení. Pozrite sa na to najdôležitejšie, čo jednotlivé bloky opatrení obsahujú.
1. Zvýšenie príjmov menej škodlivých pre ekonomiku
Sú to prevažne opatrenia zvyšujúce dane. „Veľká konsolidácia bez zvyšovania daní je takmer nemožná, zamerajme sa radšej na nepriame dane,“ odkazuje ministerstvo financií. Viac zdaňovať by sa mohla teda najmä spotreba, menej napríklad práca.
Tento súbor opatrení má najväčší potenciál ozdraviť verejné financie. Ak by sa tieto opatrenia uplatnili, znamenali by pozitívny efekt pre rozpočet vo výške 3,2 miliardy eur. Je to tak preto, že v tejto časti ministerstvo financií modeluje zvýšenie dane z pridanej hodnoty (DPH), ako o možnosti hovorí aj o zvýšení rôznych ďalších daní.
Práve zvýšenie základnej sadzby DPH je mamutie opatrenie. Ak by sadzba stúpla o dva percentuálne body z dvadsať na dvadsaťdva percent, v roku 2024 by si štát prilepšil o 518 miliónov eur. Ministerstvo vo svojom návrh pritom počíta so zvýšením od júla 2024. V roku 2025 by štát takto mohol získať viac ako miliardu, v roku 2026 viac ako 1,1 miliardy eur.
Ministerstvo okrem toho napríklad navrhuje ako možnosť návrat koncesionárskych poplatkov, zvýšenie cestovného vo vlakoch, či napríklad zrušenie jedného štátneho sviatku. Máme aktuálne pätnásť sviatkov v roku. Počas každého štátneho sviatku sa ekonomika spomalí, funguje zhruba na tretinový výkon. Ak by od roku 2025 bolo o jeden štátny sviatok menej znamenalo by to pre konsolidáciu verejných financií plus vo výške 150 miliónov eur v tom roku a ďalších 155 miliónov eur v nasledujúcom roku. Ekonomika by jednoducho rástla viac, pretože by sme viac pracovali.
Veľkou témou je zdaňovanie nehnuteľností. Majetkové dane sú na Slovensku naozaj nízke, tu je priestor na ich zvýšenie. Ministerstvo financií navrhuje, aby bola výška daní naviazaná na hodnotu nehnuteľností. Aby ju štát vedel určiť potrebuje, aby vznikli hodnoverné cenové mapy. Ak by sa to podarilo, v roku 2026 by štát týmto spôsobom mohol získať až pol miliardy.
Zmeny by sa mohli dotknúť aj napríklad daňového režimu pri predaji nehnuteľnosti. Aktuálne platí, že ak pôvodný majiteľ vlastní nehnuteľnosti aspoň päť rokov, daň z príjmu, ktorý plynie z predaja bytu platiť nemusí. Ak nehnuteľnosť predáva v čase do piatich rokov platí daň z rozdielu medzi cenou za ktorú nehnuteľnosť kúpil a cenou, za ktorú ju predal. Rovnako by mohli platiť viac vv prípade, že majú dve a viac nehnuteľností.
Čítajte viac Budú hypotéky ešte drahšie? Časy sú zložité, vylúčiť sa to nedá. Ceny úverov však môžu aj klesnúť (Scenáre vývoja)
Nepopulárnych opatrení je v tejto časti ale omnoho viac. Zvýšiť by sa mohla cena diaľničnej známky, ročná by stála 70 eur. Cestovné vo vlakoch by mohlo podľa návrhu o 15 percent.
Pomôcť ekonomike by podľa ministerstva mohlo aj zrušenie jedného štátneho sviatku. Tých, čo môžu pripadať na pracovný deň je aktuálne pätnásť, ak by sa jeden zrušil, v roku 2025 by štát získal 150 miliónov eur, v ďalšom roku by to bolo 155 miliónov eur.
Rezort tiež navrhuje, že by sa mohli znovu zaviesť napríklad koncesionárske poplatky. Verejnoprávny Rozhlas a televízia Slovenska by tak v roku 2025 získal na činnosť 206 miliónov eur a v ďalšom roku by to bolo 222 miliónov eur. Navyše, verejnoprávny telerozhlas by týmto spôsobom posilnil svoju nezávislosť.
Foto: Martin Baumann
Štát má v podstate veľmi široké možnosti, kde môže dodatočné príjmy hľadať, ďalšie opatrenie, ktoré rezort vyčíslil, je napríklad spoplatnenie návštev u lekára. Ak by pacienti za návštevu všeobecného lekára platili jedno euro a u špecialistu päť, v budúcom roku by štát získal 12 miliónov eur a v ďalších dvoch rokoch po 24 miliónoch eur.
2. Zacielenie sociálnych výdavkov
Táto skupina opatrení škrtá sociálne dávky tam, kde ich vláda pod vedením Ľudovíta Ódora považuje za neadresné. Predstavitelia úradníckeho kabinetu sú kritikmi plošných opatrení, preto možnosti konsolidácie vidia aj v zmene nastavenia sociálnej politiky.
Rezort financií navrhuje zmenu v daňovom bonuse. Jeho výška je naviazaná na výšku príjmu. Ľudia s vyšším príjmom dostanú od štátu viac. „Súčasný plošný systém favorizuje vysokopríjmové skupiny obyvateľstva a chýba mu sociálny aspekt a adresnosť,“ hovorí rezort financií k súčasnému stavu. Fungovanie bonusu by sa mohlo zmeniť tak, že by sa opäť zaviedol príjmový test a zrušilo by sa horné ohraničenie, ktoré bráni nízkopríjmovým skupinám, aby sa k nemu dostali. Zároveň by sa zaviedol mechanizmus znižovania bonusu s rastúcou výškou príjmu. Tieto úpravy by v prospech konsolidácie uvoľnili dvesto miliónov eur ročne v roku 2025 aj 2026.
Návrhy konsolidačných zmien v sociálnom systéme sú samozrejme prehliadkou škrtov. Zrušiť by sa mal rodičovský aj trinásty dôchodok, tiež polovica malých nesystémových dávok. Takými sú napríklad rôzne štipendiá, úrazové dávky, rôzne symbolické odmeny. Štát by počas troch rokov mohol takto ušetriť viac ako 400 miliónov eur.
Čítajte viac Expert na dôchodky: Penzistom musíme umožniť flexibilne pracovať, časovaná bomba sú živnostníci
Ďalšie dávky by štát znižoval. Týkať by sa to mohlo prídavku na dieťa, tehotenskej dávky aj príspevku pri narodení dieťaťa. Všetky tieto opatrenia by sa ale dotkli len tých domácností, ktoré nie sú v hmotnej núdzi. Ušetriť by štát mohol aj na dotáciách na obed. Viacero opatrení by sa týkalo aj dôchodcov.
Zrušiť by sa mohlo oslobodenie od doplatkov za lieky, príspevok na opatrovanie by mohlo čakať zníženie. Ďalšou možnosťou je prehodnotenie stupňov odkázanosti na starostlivosť iných. Tento systém považuje ministerstvo za neefektívny. Navyše systém podľa rezortu znevýhodňuje ľudí s duševnou poruchou a na druhej strane priznáva ťažké zdravotné postihnutie aj ľuďom, ktorých problém dokáže moderná medicína riešiť.
V kategórií škrtov v sociálnych dávkach úradnícka vláda ako možnosť novej vláde necháva šestnásť opatrení.
3. Vyššie zdanenie negatívnych externalít
Táto skupina opatrení má štátu pomôcť vybrať viac peňazí na takom správaní obyvateľov, ktoré je do určitej miery problematické, prípadne znamená environmentálnu záťaž. Štát v tomto smere má kam siahnuť, no musí si dat pozor na to, aby nevyvolal nákupnú turistiku. Možnosti teda nie sú neobmedzené. Ak by boli napríklad pohonné hmoty príliš drahé, mnoho Slovákov by ich jednoducho chodilo kupovať za hranice, to isté platí o ďalších produktoch, ktoré by štát takto mohol zdaniť.
V hľadáčiku sú ale aj tentokrát tradičné skupiny ľudí. Stúpnuť by tak už tradične mali spotrebné dane na tabak a tabakové výrobky, novinkou je, že daň by sa mala rozšíriť na nové produkty ako elektronické cigarety a nikotínové vrecúška.
Rásť by mohli aj spotrebné dane na pivo a víno, autori návrhov počítajú s nárastom o 30 percent. V tejto oblasti sú aj novinky, Na zváženie novej vláde necháva úradnícky kabinet zavedenie dane na vonkajšiu reklamu, či sladené nápoje. V prípade „vizuálneho smogu“ ide v kontexte celej konsolidácie o nízke sumy, štát by podľa návrhu vybral týmto spôsobom desať miliónov eur ročne. „Daň z cukru“ v sladených nápojoch by konsolidoval omnoho výraznejšie. Návrh počíta so zavedením od roku 2025 a do štátnej kasy by pritieklo 240 miliónov eur ročne. Zavedenie takejto dane odporúča aj Svetová zdravotnícka organizácia, toto opatrenie navyše prispieva v boji proti obezite.
Veľkou témou sú emisné dane. Vzhľadom na klimatickú zmenu je potrebné o niečom takom vážne uvažovať na celosvetovej úrovni a návrh konsolidačných opatrení túto oblasť nevynechal. Napríklad daň z motorových vozidiel by mohla omnoho výraznejšie zohľadňovať emisie, ktoré konkrétne auto tvorí, tiež by sa mohla rozšíriť aj na fyzické osoby.
Táto oblasť opatrení zahŕňa aj zvýšenie spotrebnej dane z benzínu a nafty o päť percent. Ďalšie opatrenie hovorí, že nákladné autá by v závislosti od emisií oxidu uhličitého mohli platiť vyššie mýto. Ďalšiu možnosť ministerstvo vidí v spoplatnení ciest pre nákladné vozidlá aj v intravilánoch obcí.
4. Spravodlivejší daňovo – odvodový systém
Aj toto heslo je eufemizmom pre zvyšovanie daní. Aj tento blok opatrení sa totiž venuje predovšetkým tomu . Ministerstvo pripravilo napríklad návrh na zavedenie tretej sadzby dane z prímov vo výške 35 percent na príjmy, ktoré presahujú hranicu 80-tisíc eur ročne.
Viac by mohli napríklad platiť živnostníci, ktorí si uplatňujú paušálne výdavky, rezort financií pripravil vzorec, ktorý by so zvyšujúcim sa príjmom živnostníka pomerne zvyšoval maximálnu výšku paušálnych výdavkov. Živnostník, ktorý v súčasnosti zarobí 20-tisíc eur ročne, si môže ako paušálne výdavky uplatniť sumu 12-tisíc eur. Podľa návrhu by to bolo len 9-tisíc eur. Zmeny by sa ale nedotkli ľudí, ktorí nezarobia viac ako 10-tisíc eur. Ich paušálne výdavky by zostali nezmenené na úrovni 6-tisíc eur.
Tento blok opatrení hovorí napríklad aj o tom, že štát by mohol opäť zaviesť daňové licencie. Tento nástroj už v daňovom systéme existoval, navrhlo ho ministerstvo financií pod vedením Petra Kažimíra počas vlády pod vedením Smeru. Podstatou tohto opatrenia je, že firmy, ktoré majú povinnosť na Slovensku platiť daň museli platiť nejakú základnú sumu vo forme licencie bez ohľadu na hospodársky výsledok. Medzi podnikateľmi vyvolal tento daňový nástroj pomerne veľké pobúrenie. Zaznievali argumenty, že štát tlačí firmy do toho, aby platili daň zo straty.
Ďalším zaujímavým návrhom je nápad zrušiť nezdaniteľnú časť základu dane na manželku, prípadne manžela. Za určitých okolností si daňovníci a daňovníčky v manželskom zväzku môžu znížiť základ dane výraznejšie, napríklad ak manžel, prípadne manželka, nepracuje, stará sa o malé deti, prípadne niekoho opatruje. Ak by štát túto možnosť zrušil, pracujúci by dane platili z vyšších základov zaplatili by teda viac.
V predvolebnej kampani napríklad strana Smer avizovala, že potrebnú konsolidáciu vybaví opätovným zavedením bankového odvodu.
Menej drakonické opatrenie navrhuje aj rezort financií. Hovorí o tom, že banky by mohli štátu platiť daň z úrokových nadziskov. Minister Michal Horváth to ale považuje za dočasný zdroj príjmov. Tento nadzisk totiž vzniká z veľkého rozdielu medzi úrokmi z vkladov a z úverov. Tento rozdiel sa ale postupne zmenšuje, keďže banky postupne zvyšujú aj úroky na vkladoch. Rezort financií teda predpokladá, že ak by sa podarilo toto opatrenie zaviesť rýchlo, ešte v tomto roku by štát mohol získať 70 miliónov eur. V ďalších rokoch by ale tento efekt bol výrazne menší. Súčasťou tohto bloku opatrení je aj opätovné zavedenie dane z dedičstva a z darovania.
5. Zoštíhlenie zamestnanosti vo verejnej správe
Ministerstvo financií vo svojich návrhoch okrem iného ukazuje ako by štát mohol šetriť sám na sebe. O desať percent zamestnancov by sa mohli okresať ministerstvá aj ďalšie štátne orgány, desať percent zamestnancov by mohla prepustiť podľa návrhu aj Finančná správa. Podobný druh úspor môže štát hľadať aj v piatich najväčších firmách vo verejnej správe. Zníženie počtu pracovníkov o desatinu by sa tak týkalo Železníc SR, Železničnej spoločnosti Slovensko, Národnej diaľničnej spoločnosti, Slovenského vodohospodárskeho podniku a Rozhlasu a televízie Slovenska.
Samotné ministerstvo ale upozorňuje na to, že takéto rozhodnutia sa len ťažko dajú robiť „od stola“. Ide iba o hrubé prepočty a prepúšťaniu by mali predchádzať personálne audity.
Šetrenie sa ale môže dotknúť aj tých, ktorých štát neprepustí. Úspory by štát mohol nájsť aj tak, že v roku 2024 nebude valorizovať platy vo verejnej správe a na roky 2025 a 2026 by toto navyšovanie mohlo byť na úrovni troch percent. Štát by tak celkovo za tri roky mohol ušetriť viac ako pol miliardy. Rádovo stovky miliónov eur môže štát ušetriť ak zníži platový automat zdravotníkov na polovicu. Aj v tejto oblasti je opatrení pripravených viac, nová vláda, ak sa tak rozhodne, bude mať z čoho vyberať.
6. Revízia neefektívnych dotácií
Ide o jeden z najmenších balíkov opatrení, celkovo je za 346 miliónov eur. Táto sada opatrení napríklad navrhuje zánik rekreačných poukazov, či vlakov zadarmo pre študentov a dôchodcov aj vzdelávacích poukazov. Podľa ministerstva financií by sa napríklad mohla zrušiť agentúra Slovakia Travel a množstvo ďalších dotácií. Celkovo nejde o veľké projekty, keďže celý balík patrí k najmenším.
7. Zefektívnenie prevádzky vo verejnej správe
Ide o súbor opatrení, kde autori návrhov vidia potenciál, no v porovnaní s ostatnými oblasťami je najmenší. Štát by tu mohol ušetriť za tri roky zhruba 243 miliónov eur. Ide prevažne o technické okolnosti fungovania štátu a zlacnenie fungovania. Priestor na úsporu je v optimalizácii štátneho IT, výdavky na energie a poistenie štátneho majetku by tiež mohli byť nižšie. Ďalšou z položiek v tejto technickej oblasti je napríklad zníženie nákladov na výber mýta.