Banky sa opätovného zavedenia bankovej dane obávajú oprávnene. Všetky tri strany, ktoré aktuálne vedú rokovania o spoločnej koalícii, hovorili v kampani o tom, že zavedenie bankovej dane by mohlo byť jedným z riešení, ako by štát mohol do štátnej kasy vybrať viac.
Budúci štvornásobný premiér Robert Fico (Smer) na banky už počas kampane ostro a tvrdo útočil. V júni 2023 bankárom odkázal, že sú „arogantní boháči“ a hovoril o tom, že „netreba mať s nimi zľutovanie“. Vtedy hovoril o tom, že bankový odvod by mohol byť dokonca vyšší ako v minulosti.
Čítajte viac Budú hypotéky ešte drahšie? Časy sú zložité, vylúčiť sa to nedá. Ceny úverov však môžu aj klesnúť (Scenáre vývoja)
Fico jednoznačne hovoril, že ak jeho strana bude pri moci, zavedie opäť bankový odvod. Ten na Slovensku fungoval od roku 2012 do roku 2020. V novembri 2019 ho vláda Smeru pod vedením Petra Pellegriniho zdvojnásobila, no na jar 2020 sa zmenila vládna garnitúra, ktorá odvod napokon úplne zrušila.
Dialo sa to približne v čase, keď sa vláda s bankami dohodla na pandemickom odklade splátok. Štát v minulosti, medzi rokmi 2012 a 2020, touto formou získal do štátnej kasy zhruba 1,3 miliardy eur. Pre porovnanie, deficit iba na tento rok sa odhaduje vo výške 6 miliárd eur a ekonómovia odporúčajú šetrenie v objeme zhruba 1,5 miliardy za rok.
Nie je zatiaľ jasné, v akej podobe by sa tento nástroj mohol vrátiť. Vláda takýmto spôsobom bude ale určite chcieť získať rádovo stovky miliónov eur ročne. Oficiálne koaliční lídri vyššie zdanenie bánk ešte nepredstavili. Ani nechcú nič komentovať.
Fico už banky zdaňoval
Ficove odkazy prichádzali v čase, keď si Fico za predvolebnú tému vybral zvyšovanie splátok hypoték. „Teším sa, ako budete, milí bankári, klopať na dvere, keď vám navrhneme dvakrát vyšší bankový odvod, aby sa ľuďom vôbec nezvýšili splátky hypoték. A želám vám, aby ste sa s tými ziskami zadrhli,“ hovoril v júni tohto roku Fico.
Celé roky odvod fungoval tak, že jeho výška bola určená ako 0,2 percenta z hodnoty pasív vykazovaných v súvahe. Pre rok 2020 sa zdvojnásobil a prepočty rezortu financií odhadovali, že banky zaplatia o 144 miliónov eur viac. Odvod v zvýšenej výške platili banky len niekoľko mesiacov a od júla 2020 bola táto sektorová daň zrušená.
Čítajte viac Kope Fico za boháčov z Bratislavy? Jeho nápad okolo hypoték rozbili čísla, minister financií aj NBS
Fico okrem toho v kampani tvrdil, že na prvé zasadnutie vlády príde s návrhom na znovuzavedenie bonifikácie úrokovej sadzby. V minulosti platilo, že klienti do 35 rokov, v prípade, že majú príjem do určitej výšky, mohli získať nižšiu úrokovú sadzbu o tri percentuálne body. Tento systém bol ale zrušený a nahradilo ho daňové zvýhodnenie pre rovnakú skupinu ľudí. Fico hovorí o návrate tohto nástroja, koho by sa to malo týkať, ale nespresnil.
Pellegrini s Dankom to vidia rovnako
S výraznejším zaťažením bánk nemajú problémy ani ďalšie strany budúcej koalície. Strana Hlas okrem iného sama vyzývala banky, aby prišli s návrhmi na to, ako klientom pomôcť s nárastom splátok hypotekárnych úverov, tiež ale pripúšťa, že bankový odvod sa vráti. Napokon, vláda pod jeho vedením do parlamentu priniesla koncom roku 2019 návrh na jeho zdvojnásobenie.
O opätovnom zavedení bankového odvodu hovorila pred voľbami aj Slovenská národná strana. Aj Andrej Danko a strana, ktorej je predsedom, bola pri moci po roku 2016, teda počas volebného obdobia, keď sa bankový odvod nezrušil, no dokonca sa zdvojnásobil. Budúca vládna koalícia je teda dodatočnému zdaneniu bánk určite naklonená a bude to jeden zo spôsobov, akým bude koalícia hľadať dodatočné zdroje do štátneho rozpočtu.
O prípadnom dodatočnom zdanení bánk čiastočne a v inom kontexte hovorí aj úradnícka vláda Ľudovíta Ódora. Súčasťou palety opatrení je určité zdanenie takzvaných úrokových „nadziskov“. Aj minister financií Michal Horváth a aj premiér Ódor prišli do vlády odborníkov z Národnej banky Slovenska, teda bankové prostredie dobre poznajú. Návrh, ktorý pre budúcu vládu nechávajú, pripúšťa, že banky v súčasnosti do istej miery môžu zarábať nadmerne.
Návrh hovorí o tom, že banky relatívne rýchlo v reakcii na rast úrokových sadzieb zvyšovali ceny úverov, no úroky na vkladoch, ktoré banky vyplácajú klientom, rastú omnoho pomalšie. Tým sa aj podľa návrhu vlády odborníkov otvára priestor na určité dodatočné zdanenie.
Úradnícka vláda však nepočíta s tým, že by sa od bánk vybralo veľa peňazí. Návrh, ktorý prezentovala, počíta s tým, že do štátneho rozpočtu by týmto spôsobom v roku 2024 mohlo pritiecť sedemdesiat miliónov eur, v ďalších rokoch by to bolo 40 miliónov eur a 30 miliónov eur.
Banky postupne takzvané kreditné úrokové sadzby zvyšujú a objem takzvaných nadziskov sa postupne znižuje. Opatrenie v takej podobe, v akej ho navrhuje vláda odborníkov, by bolo potrebné zaviesť teda čo najrýchlejšie, lebo práve v roku 2024 by bol efekt tejto dane najvýraznejší.
Banky: doplatia na to ľudia
Predstavitelia bánk sú presvedčení, že ak sa zavedie nejaká forma bankovej dane, doplatia na to ľudia, ktorí chcú využívať finančné služby. „Zdanenie bánk by sa nemalo zvyšovať, aby ľudia v prípade potreby dokázali získať úver ľahko a za priaznivých podmienok,“ hovorí Daniel Kollár, prezident Slovenskej bankovej asociácie (SBA). „Akékoľvek nesystémové zavedenie bankového odvodu alebo dodatočné zdanenie bánk spôsobí, že štát dostane menej peňazí ako v súčasnosti. Stane sa tak v dôsledku zníženia vlastného kapitálu bánk, ktorý je nevyhnutný na nákup štátnych dlhopisov a poskytovanie nových úverov pre firmy či obyvateľstvo,“ dodáva.
Okrem toho sa snažia poukázať aj na to, že ich zisk nadmerný nie je. V roku 2022 podľa prepočtov SBA rástli zisky bánk rovnakým tempom ako zisky iných slovenských firiem.
Tibor Lörincz, analytik Tatra banky, upozorňuje na to, že podnikanie bánk je kapitálovo náročné. Inými slovami to znamená, že na to, aby banka poskytovala úvery, musí do svojej činnosti vkladať vlastné prostriedky. Tie získava práve zo ziskov. Lörincz upozornil, že ak bude mať bankový sektor zisk nižší napríklad o sto miliónov eur, bude to v konečnom dôsledku znamenať o dvadsaťtisíc poskytnutých hypoték menej.
Toto je v podstate základný argument, ktorý banky majú. Jednoducho hovoria o tom, že obmedzovanie zisku bude utlmovať ich činnosť, čo potenciálne môže brzdiť rozvoj ekonomiky, keďže finančné inštitúcie budú schopné poskytovať menej úverov a ďalších finančných služieb.
Upriamujú pozornosť aj na český bankový sektor, ktorý v roku 2022 dosiahol päťkrát vyšší zisk ako slovenský. „Preto je vhodné porovnávať zisk napríklad k výške aktív, teda poskytnutých úverov alebo k výške vlastného kapitálu banky. Zisk dvadsiatich piatich slovenských bánk v nominálnom vyjadrení nebol najvyšší v porovnaní s ostatnými sektormi ekonomiky. V roku 2022 medziročne vzrástol o štrnásť percent, pričom priemerný zisk všetkých firiem na Slovensku vzrástol za to isté obdobie rovnako o štrnásť percent,“ vysvetľuje Marcel Laznia, analytik Slovenskej bankovej asociácie.
Čítajte viac Máte zápis v úverovom registri? Zbaviť sa ho trvá dlho. Problém pre banky sú aj zamietnuté žiadosti o hypotéku
Zdaňovať sa dá rôzne
Koalícia, ktorá vygenerovala vlády Igora Matoviča a Eduarda Hegera, bankové dane zrušila a spätne nezaviedla, pretože sa tak s bankami dohodla. Podľa Ľuboša Pavelku z Ekonomickej univerzity v Bratislave tak štát možno najvhodnejšie obdobie na zdanenie bánk premeškal. „Opakovanie extrémne veľkých ziskov v takom rozsahu ako doteraz nebude. Štát by mohol zaviesť mimoriadnu daň napríklad z úverov poskytnutých po roku 2021 trebárs vo výške 0,2 percenta ročne. Týkalo by sa to napríklad aj refinancovania hypoték. Úveroví dlžníci síce budú nariekať nad zvýšením úrokov, ale treba si uvedomiť, že si byty a domy kúpili či rekonštruovali pri oveľa nižších nákladoch, ako je tomu dnes,“ hovorí. Pavelka ale vidí priestor aj v iných formách zdanenia bánk.
„Bolo by potrebné zamyslieť sa nad zdaňovaním dividend. Akcionár banky dostáva vyplatenú dividendu, pričom zaplatí daň z dividend iba sedem percent. V Rakúsku je to štvornásobne viac. Rétorika slovenských ekonómov, že ide o dvojité zdanenie, vôbec neobstojí,“ hovorí. „Dividendu dostáva akcionár a zisk platí firma. To je zásadný rozdiel. Aj obyvateľstvo platí viacnásobnú daň – najprv zo mzdy a potom cez DPH,“ dodáva Pavelka.
Ako efektívny nástroj znižovania ziskov bánk vníma aj možnosť, že by štát umožnil zriaďovanie účtov fondov údržby a opráv bytových domov v SZRB alebo priamo v Štátnej pokladnici.