Ak vezmeme do úvahy úvery, ktoré budú banky refixovať do roku 2025 – čo je asi polovica zo všetkých – výška splátky by sa priemerne mala zvýšiť o 92 eur. Centrálni bankári sú presvedčení, že to je nárast, ktorý domácnosti zvládnu.
„Pri troch štvrtinách hypoték nárast splátok neprekročí desať percent príjmu. Hranicu dvadsať percent príjmu presiahne jedno percento hypoték. Priemerný čistý príjem hypotekárnych dlžníkov je pritom približne 1 700 eur,“ upozorňuje banka.
Údaje hovoria, že väčšina dlžníkov bude nárast mesačnej splátky rátať v desiatkach eur. A to sa dá zvládnuť. „Pri dvoch tretinách hypoték nárast splátky nepresiahne sumu 100 eur. Takýto zásah do rodinných financií nie je príjemný, ale pre väčšinu domácností bude zvládnuteľný,“ upozorňuje regulátor.
Nárasty splátok po refixácii o viac ako 300 eur zasiahnu necelých 12-tisíc dlžníkov. Ešte väčší skok – 500-eurový nárast – sa dotkne len zhruba 1 500 dlžníkov, no dá sa predpokladať, že pôjde o bohatších ľudí, ktorí to zvládnu.
Podľa bánk sú reči o tom, že ľudia budú masívne prichádzať o svoje nehnuteľnosti, strašením. Slovenská banková asociácia (SBA) upozorňuje, že pri počte 350-tisíc refixovaných hypoték do roku 2025 pripadajúcich na 300-tisíc slovenských domácností predstavuje rizikovú skupinu len 3 500 z nich. Samotní bankári pripúšťajú, že to môže byť problém, no upozorňujú na to, že už dnes existujú nástroje, ako takúto situáciu riešiť.
Čítajte viac Vyše 300-tisíc ľuďom stúpnu splátky hypotéky. Aký je to veľký problém a čo nesedí na hrozbách Fica s Kollárom?
Klienti majú možnosť žiadať o predĺženie splátkového kalendára. Ďalšou možnosťou je zrazenie splácania istiny. Obe riešenia zvyšujú celkové predraženie úveru, no znížia mesačnú splátku. Ďalšou možnosťou, ktorú niektorí klienti môžu využiť, je konsolidačný úver. Ten umožní spojiť viacero úverov do jedného, pričom celková splátka môže byť nižšia.
Podobne ako banky situáciu vníma aj vláda odborníkov Ľudovíta Ódora. Podľa nej taktiež nie je dôvod na paniku. „Nevidíme potrebu zásadných plošných opatrení. Naše diskusie s NBS aj Slovenskou bankovou asociáciou viedli k tomu, že neevidujeme zásadný problém, ktorý by sme momentálne mali riešiť. V drvivej väčšine prípadov by klienti bánk mali nárast splátky hypoték zvládnuť. Samozrejme, vždy sa vyskytnú ťažké prípady, ktoré je potrebné riešiť, no predstavitelia bánk nás ubezpečili, že majú procesy a mechanizmy na to, aby sa s takýmito prípadmi vyrovnali bez toho, aby došlo k nejakým tragédiám v živote ľudí. Robia to už bežne, robili to aj v ťažkých časoch počas koronakrízy, zásahy zo strany štátu v tomto štádiu by boli iba kontraproduktívne,“ hovorí minister financií Michal Horváth. Do kresla ministra financií prišiel práve z Národnej banky, to isté platí aj o premiérovi Ľudovítovi Ódorovi.
Fico „kope“ za bohatších jednotlivcov z Bratislavy
Tieto čísla nesedia s tým, čo tvrdí napríklad strana Smer v predvolebnej kampani. Predseda strany Robert Fico hovorí o enormnom náraste mesačnej splátky. O päťsto eur a viac sa pritom zvýši splátka v prípade zhruba 1 500 tých hypoték, ktoré sa budú refixovať do konca roka 2025. Práve jednu z týchto hypoték vytiahol počas tlačovej konferencie Robert Fico, ktorý navrhuje, aby štát klientom bánk poskytol bonifikáciu úrokovej sadzby.
Upozornil na situáciu človeka, ktorý bude podľa nových podmienok platiť mesačnú splátku vo výške 1 316 eur, kým predtým platil 840 eur. To je prípad, keď sa pôvodná výška hypotéky rádovo mohla pohybovať aj okolo hodnoty štvrť milióna eur.
Minister financií Horváth nepovažuje nápad, že by mal štát umelo znižovať klientom úrokovú sadzbu, za dobré riešenie. „Táto forma podpory je problematická z viacerých hľadísk, nielen z pohľadu toho, že momentálne potrebujeme konsolidovať verejné financie a nie vymýšľať nové výdavkové tituly. Je to problematické aj z toho hľadiska, že v podstate podporuje cenový vývoj na trhu s nehnuteľnosťami. To je v konečnom dôsledku krok v prospech tých, ktorí teraz už vlastnia nehnuteľnosť a v prospech developerov,“ hovorí šéf rezortu.
Tým sa ale výpočet nedostatkov takéhoto riešenia podľa neho nekončí. „Je to zväčša v prospech tých, ktorí si berú väčší úver na väčšiu nehnuteľnosť a tým pádom sa dá predpokladať, že sú aj bohatší,“ hovorí Horváth s tým, že to je nežiaduce opatrenie, ktoré navyše ide proti snahám o zníženie inflácie.
Výraznejší nárast splátky sa podľa NBS dotkne najmä bohatších jednotlivcov v ekonomicky silnejších regiónoch. „Splátka v pomere k príjmom najvýraznejšie vzrastie v domácnostiach, ktoré majú vysoký podiel dlhu k ročným príjmom. Pri týchto úveroch vzrastie splátka v pomere k príjmom najvýraznejšie. Ide najmä o mladých dlžníkov, často jednotlivcov, ktorí si kupovali drahšie nehnuteľnosti, napríklad v Bratislave,“ ukazuje štúdia NBS.
Nárast splátky o viac ako dvadsať percent sa týka predovšetkým jednotlivcov, takmer polovica z nich žije v Bratislavskom kraji. „Pri úveroch s nárastom splátok nad dvadsať percent príjmu ide prevažne o úvery poskytnuté v rámci regulatórne povolenej výnimky. Priemerný zostatok týchto úverov, vyše 110-tisíc eur, je v porovnaní s ostatnými úvermi výrazne vyšší, a dokonca presahuje aj priemernú výšku dnes poskytovaných nových hypoték,“ upozorňuje NBS. Priemerná výška nových poskytovaných hypoték je 87-tisíc eur.
Pravidlá regulátora hovoria o tom, že za bežných okolností nemôžu banky klientom požičať viac ako osemnásobok ročného príjmu. Päť percent úverov môže byť nad úrovňou tohto limitu. Práve týchto úverov sa teda zvýšenie splátky o viac ako dvadsať percent prevažne týka.
Horváth: Dodatočné zdanenie je nežiaduce
Do úlohy záchrancu pred drahými hypotékami sám seba pasuje aj Boris Kollár z hnutia Sme rodina. Bankám vyčíta, že sa s ním odmietli stretnúť a vyhráža sa dodatočným zdanením. K podobnému kroku sa v obmedzenej miere odhodlala talianska vláda a práve na to sa Kollár odvoláva. „Rozhodnutie talianskej vlády je, že zoberú všetkým talianskym bankám štyridsať percent zo zisku za tieto mimoriadne výnosy. Tu sa môže stať, že to bude aj sedemdesiat,“ povedal Kollár, pričom následne nekonkrétne hovoril aj o ďalších cifrách.
Podľa Horvátha ani dodatočné zdanenie nie je dobrý krok. „Návrat k bankovému odvodu, ktorý sme tu mali v minulosti, je tiež nežiaduci. V Európe sú rôzne iniciatívy na dočasné, cielené zdanenie zisku bánk. Ak bude vôľa na politickej scéne prísť s takýmito opatreniami, tak sa na to môžeme pozrieť. No opakujem, ak by sme sa aj vybrali týmto smerom, priorita je ozdravovať verejné financie. Ak by aj boli citeľné dodatočné príjmy pre verejné financie z tohto zdroja, malo by to ísť na úhradu dlhu štátu,“ poznamenal minister.