Namiesto súčasných 300 miliónov by tak vyššie dávky stáli okolo 700 miliónov, čo je nárast o 0,3 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). Pritom ekonómovia vyzývajú vládu šetriť v objeme aspoň 1 percenta HDP, čo je vyše miliarda eur ročne.
Stav verejných financií je preto zlý, no pokazili sme si to sami, myslia si analytici Tatra banky. Stav financií považujú za vážny a nastupujúcu vládu vyzývajú, aby konala. „Situácia nie je zlá v tom zmysle, že nám teraz hrozí bankrot, že nebudeme vedieť predať štátne dlhopisy. Použijem ale analógiu. Rútime sa autom priamo k stene, ešte sme relatívne ďaleko, stočiť volant sa dá, zákruta nie je veľmi prudká, no čím dlhšie budeme čakať, o to ostrejšie budeme musieť krútiť volantom a o to bolestivejšie tie opatrenia budú musieť byť,“ hovorí analytik Tatra banky Tibor Lörincz.
Upozorňuje pritom, že relatívne nedávno boli verejné financie v celkom dobrom stave, stačilo dotiahnuť niektoré kroky a z pohľadu takzvaného ukazovateľa dlhodobej udržateľnosti by boli verejné financie zdravé. V decembri 2015 bola hodnota tohto ukazovateľa na úrovni 0,4 percenta HDP. Znamená to, že v tom čase bolo treba prijať úsporné opatrenia na úrovni 0,4 percenta HDP a verejné financie by boli udržateľné na horizonte päťdesiatich rokov.
Čítajte viac Riaditeľ ČSOB Daniel Kollár: Zisk bánk vyzerá pekne, no väčšinu potrebujeme na ďalšie úverovanie
Táto správa môže byť do určitej miery nádejou do budúcnosti. Ukazuje totiž, že aj aktuálne najsilnejšia koaličná strana Smer už dokázala v minulosti ozdravovať verejné financie. Konsolidáciu v tom období naštartovala vláda Ivety Radičovej.
V decembri 2011 bol indikátor dlhodobej udržateľnosti na úrovni sedem percent HDP, v decembri 2012 to boli už len štyri percentá HDP. Jednofarebný kabinet strany Smer a jej predsedu Roberta Fica sa dokázal následne v roku 2015 dostať blízko k nule.
Je to nádej, že ak sa nová vláda rozhodne konsolidovať, bude v ich silách to urobiť. Otázne je do akej miery to budú ochotní robiť, keďže v predvolebnej kampani si priestor na ozdravenie ostrými výrokmi zmenšovali.
Je tiež otázne, do akej miery sa Ficov kabinet inšpiruje takzvanými lego kockami, ktoré mu pripravilo minulé vedenie ministerstva financií. Skoro 100 opatrení za takmer 10 miliárd je niečo ako návod, kde sa dá šetriť a kde sa dajú zvyšovať dane. Zatiaľ sa predstavitelia novej vlády ku konkrétnym krokom nevyjadrili.
Po roku 2015 prišlo prudké zhoršenie
Pochvalu za zodpovedný prístup k verejným financiám si ale Fico rozhodne nezaslúži. Aj s ním na čele sa kondícia slovenských verejných financií začala zhoršovať a namiesto toho, aby krajina vytvárala v dobrých časoch prebytky, Slovensko malo zakaždým deficitný rozpočet. Štát teda na rôznych výdavkoch, platoch zamestnancov štátu, dotáciách, dôchodkoch každý rok minul viac ako vybral na daniach a vo forme iných príjmov.
„Mali sme obdobie, keď to vyzeralo, že problém s verejnými financiami bude viac-menej vyriešený, prípadne, že nebude taký pálčivý. No miesto toho, aby sme to riešenie dokončili a dostali verejné financie do dobrého stavu, sme zrazu otočili, začali sme byť rozšafnejší, najprv trošku, potom veľmi. Problém sme si presunuli v čase. Také prísne opatrenia, aké by sme museli možno prijímať v roku 2030 budeme musieť prijímať dnes a čím dlhšie budeme čakať, tým tie opatrenia budú musieť prísnejšie a silnejšie,“ dodáva Lörincz.
Symbolom rozhadzovania sa stala napríklad schôdza parlamentu v decembri 2019. Poslanci vtedy bez finančného krytia schválili tesne pred voľbami trináste dôchodky bez toho, aby toto enormne náročné opatrenie malo krytie v rozpočte na rok 2020. Strana Smer aj s kľúčovými postavami strany Hlas aj Slovenská národná strana pritom v rámci koalície boli.
Dosiahnutie dlhodobej udržateľnosti verejných financií sa Slovensku zákonite vzdialilo. Ku koncu mája tohto roka platilo, že je potrebné pre dosiahnutie dlhodobej udržateľnosti verejných financií potrebné ušetriť 5,9 percenta HDP. Z trvalých, takzvaných štrukturálnych, výdavkov budeme musieť škrtnúť zhruba sedem miliárd eur, aby sme dlhodobú udržateľnosť verejných financií dosiahli. Zatiaľ to nie je potrebné robiť náhle a šokom, no analytici upozorňujú, že s ozdravovaním musí krajina začať.
Suma sedem miliárd eur je len o niečo nižšia ako výdavky Sociálnej poisťovne na starobné dôchodky. Na tie v roku 2022 padlo 8,2 miliardy eur.
„Slovenské verejné financie sú vo veľmi zlom stave. Napriek tomu, že rozdiel medzi ich príjmami a výdavkami vlani dosiahol len – 2 % HDP, v tomto a ďalších rokoch sa bez zmeny politík očakáva deficit až nad šesť percent HDP. Teda na viac ako dvojnásobku maxima definovaného Maastrichtskou zmluvou, ktoré je vo výške tri percentá HDP.
Takýto vývoj by znamenal aj ďalší rýchly rast už teraz vysokého verejného zadlženia: z dnešných 58 na okolo 66 až 67 percent HDP v roku 2026. Teda znova nad maastrichtské maximum šesťdesiat percent HDP,“ hodnotí situáciu analytický tím VÚB banky.
Čítajte viac Matovič pomáha najmä bohatším, nie najchudobnejším. „200 eur na dieťa“ je pre mnohých chiméra, pozrite sa prečo
Varovné sú podľa analytikov VÚB už priebežné informácie, ktoré sú zatiaľ známe. „Už za prvých deväť mesiacov tohto roka vidno v štátnom rozpočte veľkú dieru. Hotovostný schodok štátneho rozpočtu bol ku koncu septembra takmer trojnásobne vyšší ako v rovnakom období vlaňajška, čo naznačuje, že deficit celej verejnej správy za celý rok môže dosiahnuť takmer šesť percent HDP,“ upozorňujú.
„A to sú príjmy rozpočtu o 17 percent vyššie ako vlani. Ešte rýchlejšie však rastú výdavky. V porovnaní s minulosťou rastú najmä výdavky na samotný chod štátu, medziročne o 23 percent, keď sa oproti vlaňajšku zvýšili napríklad kompenzácie domácnostiam za vysoké ceny energií,“ dodávajú. Výhľad verejných financií zhoršuje aj to, že do dôchodku prichádza veľmi veľa ľudí. V tomto smere nastane nápor na verejné financie po roku 2030.
Práve v tomto období začnú vyššie nároky dôchodcov začali výrazne zvyšovať zadlženie Slovenska. Ak by sme s kondíciou verejných financií nerobili nič, okolo roku 2070 by sa výška slovenského dlhu pohybovala na úrovni okolo 350 percent HDP. To je veľmi teoretické číslo, Slovensko sa naň v tom roku nedostane, pretože schopnosť požičať si peniaze na finančných trhoch by sme stratili ďaleko skôr.
Finančné trhy potrebujeme
Pojem finančné trhy znie pomerne abstraktne, no dá sa s veľkou dávkou zjednodušenia preniesť do jednoduchého príkladu. V pozícii finančných trhov môže byť bežný jednotlivec, trebárs pán Jozef, za ktorým príde jeho sused, ktorý chce požičať peniaze. Ak Jozef o svojom susedovi vie, že si nepožičiava úplne od každého, že je to stavbár, ktorý si potrebuje dokúpiť nástroje, aby zvládol väčšiu zákazku, ktorú už má dohodnutú, tak takému človeku bude zrejme ochotný požičať. Vidí totiž, odkiaľ mu prídu peniaze. To by mohla byť situácia krajiny, ktorá nemá neprimerane vysoký dlh, má dôveryhodný plán ďalšieho ozdravenia verejných financií a poctivo plánuje verejné investície.
Ak by ale Jozef o svojom susedovi vedel, že peniaze dlhuje každému v bytovom dome a prinajlepšom ich použije na splatenie iných svojich dlhov, tak ochota požičať mu peniaze nebude príliš veľká, možno žiadna. Takýto sused je príklad krajiny, ktorá má vysoký dlh a nemá žiadny dôveryhodný plán konsolidácie. Analytici vo všeobecnosti odkazujú, že druhý scenár sa nesmie Slovensku prihodiť.
Pozícia krajín na finančných trhoch sa dá tiež prirovnať k žiadateľom o firemný úver. „Veriteľ, napríklad banka, zvažuje nielen vašu aktuálnu, respektíve predchádzajúcu bonitu, ale aj jej vyhliadky. Minulé príjmy, zadlženie a objem existujúcich záväzkov sú len časťou celkového hodnotenia,“ hovorí analytička Zuzana Múčka z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.
Čítajte viac Kto je Ladislav Kamenický, ktorý bude rozhodovať o miliardách eur?
„Berie do úvahy aj perspektívu vývoja firmy, predložený podnikateľský plán, stabilitu odvetvia, v ktorom pracujete, istotu príjmov a podobne. Inými slovami, robí si obraz o budúcnosti a vašej schopnosti odolávať možným externým šokom. Otestuje vašu odolnosť aj v predpokladaných scenároch budúceho nastavenia ekonomiky, finančných trhov a menovej politiky a následne vám ponúkne úrokovú sadzbu, za ktorú vám je ochotný požičať. Tá sa môže líšiť od vami očakávanej sadzby či priemernej sadzby na trhu. Alebo vám oznámi, že vás neprefinancuje v požadovanej výške, lebo je vysoko pravdepodobné, že v budúcnosti by ste nevedeli splácať svoje záväzky,“ dodáva Múčka.
Preto sa hovorí o tom, že Slovensko nesmie stratiť dôveru investorov na finančných trhoch. Ak sa tak stane, Slovensko si prejde rovnakou skúsenosťou ako Grécko, ktoré muselo šetriť drasticky a okamžite. Dnes už ale práve Grécko patrí k rozpočtovo zodpovedným krajinám.
Bonitu štátu v tomto prípade vyjadruje rating od renomovaných ratingových agentúr. Tie sú v zásade tri. Dve z nich, Moody's a Fitch majú pri svojich hodnoteniach negatívny výhľad. To znamená, že s určitou dávkou pravdepodobnosti sa môže rating krajiny zhoršovať.
Investori nás sledujú
Z finančných trhov prichádzajú čoraz horšie správy. Na to, že Slovensko má verejné financie v zlom stave, upozorňuje ministerstvo financií už niekoľko mesiacov. Enormný nárast deficitu a dlhu počas predchádzajúcich troch rokov spôsobili, že sa Slovensko ocitlo podľa rezortu medzi najrizikovejšími krajinami eurozóny.
Situáciu verejných financií vnímajú už aj investori. Tí sú Slovensku síce ochotní požičať, no za stále vyššie úroky. Slovensko sa napríklad pri predaji 10-ročných dlhopisov dostalo cez 4 % p. a. a zaradilo sa tak podľa ministerstva financií ku krajinám ako je Grécko, Chorvátsko, či Cyprus. Teda všetky s horším ratingom, ako má Slovensko.
„Zdedili sme verejné financie v katastrofálnom stave. A nie je to len moje politické hodnotenie, ale tvrdá ekonomická realita, ktorú začíname pociťovať na rôznych úrovniach. Teraz sú to finančné trhy, no čoskoro to môže byť rating Slovenska,“ povedal minister financií Ladislav Kamenický. Upratanie vo verejných financiách je podľa neho nevyhnutné. No zároveň doplnil, že opatrenia nemôžu ohroziť slovenskú ekonomiku a životnú úroveň obyvateľov.
ZDROJ: SITA
Aj preto musí Slovensko trhy presvedčiť dôveryhodným plánom. „Aj nezávislé inštitúcie, napríklad ratingové agentúry, zdvíhajú varovný prst a hovoria, že Slovensko – v prípade, ak si chce zachovať súčasnú úroveň ratingu – musí ukázať, že to s dlhodobou udržateľnosťou verejných financií myslí vážne. Čím skôr je preto potrebné začať hľadať úspory v rozpočte, a to najmä na výdavkovej strane. Prehodnocovanie efektívnosti vynakladaných financií a hľadanie najvyššej hodnoty za peniaze je prvým a základným krokom konsolidácie,“ dodáva Matej Horňák, analytik Slovenskej sporiteľne.