600-eurový 13. dôchodok čelí kritike ekonómov. Čakali sme, že vláda ako prvé predstaví niečo iné, tvrdí analytik

Nový minister práce Erik Tomáš minulý týždeň vyhlásil, že koncom roka 2024 štát vyplatí trinásty dôchodok vo výške priemerného dôchodku. „Od prvého dňa vo funkcii, pretože si uvedomujem, že je tu časový stres, som rozbehol rokovania o trinástom dôchodku, ktorý sme sľubovali v predvolebnej kampani. Dohodli sme sa, že na budúci rok bude vyplatený trinásty dôchodok vo výške priemerného dôchodku za tento rok,“ uviedol Tomáš. Detaily má predstaviť v najbližších dňoch.

V súčasnosti ešte nie je jasné, aká bude výška priemerného dôchodku za tento rok. Dá sa očakávať, že by to mohla byť suma okolo 640 eur. Takto nastavené opatrenie znamená, že sumu 640 eur dostane na konci roku 2024 aj dôchodca so starobným dôchodkom okolo tristo eur a aj dôchodca s dôchodkom dvetisíc eur mesačne. Kým pre prvého z nich bude suma dvojnásobkom štandardnej sumy, pre druhého tretina. Ako bude nakoniec dizajn trinásteho dôchodku vyzerať a koho sa bude týkať, zatiaľ nie je jasné. Rezort práce na otázky denníka Pravda o trinástom dôchodku odmietol odpovedať s tým, že ministerstvo predstavenie tohto opatrenia aktuálne pripravuje.

Čítajte viac Ficovi odsýpa čas, zahraničie ho sleduje. Čo sa stane, ak stratí jeho dôveru? Ako je na tom Slovensko s bankrotom?

Aj minister financií Ladislav Kamenický však už potvrdil, že vláda hľadá prostriedky na zaplatenie trinástych dôchodkov. „My robíme na opatreniach na príjmovej aj na výdavkovej strane. Môžem povedať, že určite chceme riešiť to, čo zaujíma ľudí. Trináste dôchodky, budeme riešiť problémy s hypotékami a, samozrejme, budeme chcieť, aby napríklad banky, ktoré mali enormné zisky, boli solidárne s ľuďmi na Slovensku,“ povedal Kamenický.

Odhady hovoria o tom, že dodatočné náklady na „plný“ trinásty dôchodok by sa mohli vyšplhať na päťsto miliónov eur ročne. Ak by súčasťou tohto opatrenia boli aj ďalšie druhy dôchodkov, napríklad invalidný, vdovský a sirotský, celkové náklady by mohli byť o ďalšie stovky miliónov eur vyššie. Na vyplácanie trinásteho dôchodku v aktuálnej výške štát potrebuje zhruba tristo miliónov eur ročne. Predchádzajúci kabinet vlády odborníkov na čele s Ľudovítom Ódorom pripravil ako jeden z návrhov zrušenie trinásteho dôchodku. V období medzi rokmi 2024 a 2026 by štát takto ušetril súhrnne zhruba miliardu, keďže vláda vo svojom „menu“ konsolidačných opatrení počítala s úsporou na úrovni 310 miliónov eur ročne.

Je jasné, že predchádzajúci kabinet by v záujme ozdravenia verejných financií uvažoval skôr o zrušení tejto dávky, no po septembrových voľbách sa situácia výrazne otočila a štvrtá vláda Roberta Fica chce túto dávku výrazne posilniť.

V tomto roku dôchodcovia získajú od štátu dôchodok v pôvodnej výške. Ekonomicky najslabšia skupina obyvateľov si polepší od 50 do 300 eur. Pôvodná, aktuálne platná, verzia trinásteho dôchodku sa vypláca v novembri, štát už s vyplácaním tohto „vianočného“ dôchodku začal. Aj to je jeden z dôvodov, pre ktorý ministerstvo počíta s tým, že trinásty dôchodok v novej výške sa vyplatí vlastne až k záveru budúceho roka.

Odborári zatiaľ diskusiu o novej podobe trinásteho dôchodku komentovať nechcú a budú čakať na konkrétny návrh a rokovania v rámci Hospodárska a sociálna rada SR. „Budeme čakať na programové vyhlásenie vlády a počkáme si na to, čo prejde rokovaním tripartity a dostane sa do medzirezortného pripomienkového konania,“ povedala Martina Nemethová, hovorkyňa Konfederácie odborových zväzov SR.

Práve odborári v minulosti vyzývali na to, aby štát vyplácal plnohodnotné trináste dôchodky. „Sumy trinástych dôchodkov diferencované v závislosti od výšky dôchodkovej dávky, respektíve úhrnu súm poberaných dôchodkov a životného minima v rozsahu od 300 eur do 50 eur KOZ SR nepovažuje za trinásty dôchodok,“ odkázali odborári ministerstvu práce a sociálnych vecí v roku 2020, keď sa pripravovala aktuálna legislatíva o trinástom dôchodku.

Analytik: Štát by mal pomáhať inak

V radoch ekonómov má tento nápad a vo všeobecnosti inštitút trinásteho dôchodku výrazných odporcov. „Trinásty dôchodok vôbec nemal vzniknúť. Ešte v podobe vianočného príspevku, ktorý sa vyplácal len časti dôchodcov s nízkymi dôchodkami, by sme ho mohli považovať za solidárne opatrenie. Ale zavedenie trinásteho dôchodku pre všetkých nemôžeme považovať za solidárne opatrenie. Je to plošná dávka, ktorá nielenže neprimerane zaťažuje štátny rozpočet, ale ešte aj odčerpá peniaze z oblastí, kde je ich treba viac. Takou oblasťou je hmotná núdza a ľudia, ktorí sú blízko hmotnej núdze. Potrebovali by sme diskusiu o príspevku na bývanie, ktorý by umožnil zrušenie dotácií cien energií a podporu domácností s nízkym príjmom, pre ktoré výdavky na bývanie tvoria veľmi vysokú časť,“ hovorí Radovan Ďurana, analytik INESS.

„Plošným trinástym dôchodkom získame neadresnú a drahú dávku namiesto toho, aby sme riešili skutočné problémy rodín na Slovensku,“ dodáva.

Peniaze na by sa mohli použiť napríklad na zvýšenie životného minima, no také opatrenie by znamenalo, že niektorým skupinám obyvateľov štát nepomôže. Takto zacielené opatrenie by sa týkalo výrazne menej ľudí, napríklad dávku v hmotnej núdzi poberalo ku koncu júla zhruba 65-tisíc ľudí.

„Zvýšenie životného minima bude znamenať zvýšenie dávok v hmotnej núdzi. Spolu s tým treba diskutovať o príspevku na bývanie. Mnoho domácností, typicky to môžu byť matky samoživiteľky s minimálnou mzdou, prípadne tesne nad minimálnou mzdou, sa už nedostanú do hmotnej núdze, lebo životné minimum je nastavené nízko. Tých domácností by bolo určite viac ako šesťdesiattisíc, to nechcem teraz odhadovať. Toto je skutočný problém a sem by vláda mala presúvať časť svojich zdrojov,“ hovorí Ďurana.

Kritický k zvýšenej plošnej dávke je aj dátový analytik Ivan Bošňák zo združenia Dáta bez pátosu. „Blížime sa k ,atómovkám’, ktoré tu mal pán Matovič a bývalá vláda. Plošne, všetkým rovnako a každému. To nie je to, čo by mal dôchodkový systém plniť,“ povedal.

Zavedenie trinásteho dôchodku dlhodobo kritizuje aj Martin Šuster z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. „Ak by sme ako spoločnosť chceli mať vyššie dôchodky, správne sa to má riešiť vyššou valorizáciou a zvýšením parametra aktuálna dôchodková hodnota pre výpočet nových dôchodkov. Zvyšovať miesto toho dôchodky zavedením novej dávky je nesystémové, vytvára samotným dôchodcom neistotu, a je to nespravodlivé voči starším dôchodcom,“ zhodnotil Šuster toto opatrenie. Vrátil sa tak k svojej analýze z roku 2022, kde hovoril o tom, že trinásty dôchodok nie je dobré riešenie.

Prvé opatrenia vlády mali byť na ozdravenie verejných financií, a nie na ich zhoršovanie, povedal riaditeľ kancelárie rozpočtovej rady Viktor Novysedlák. Hovorí, že investori nám požičiavajú čoraz drahšie a keď vláda nebude šetriť, bude to ešte horšie. „Ak vláda nepredstaví ozdravný plán, financovanie nášho dlhu bude prudko rásť,“ povedal pre televíziu ta3.

Čítajte viac Matovič pomáha najmä bohatším, nie najchudobnejším. „200 eur na dieťa“ je pre mnohých chiméra, pozrite sa prečo

Dávka na dlh

Problém je aj v tom, že na trinásty dôchodok si štát musí požičať. To všetko v čase, keď verejné financie potrebujú konsolidáciu. „Keď sa bavíme o priemernom dôchodku 640 eur, tak stále platí, že by dávku dostávali aj ľudia, ktorí majú dôchodky výrazne vyššie, ako je táto suma. To sú potom helikoptérové peniaze, ktoré si potom aj tak musíme požičať. Celých tých dodatočných päťsto miliónov, ktoré by ten dôchodok mal stáť, si požičiame na dlh a budeme za ne platiť štvorpercentný úrok,“ hovorí Ďurana.

Analytik teda vidí problém najmä v tom, že trinásty dôchodok je neadresný. Toto opatrenie tak spadá do rovnakej kategórie ako rodičovský dôchodok, prípadne dotácie na energie a rodinný balíček Igora Matoviča. Ten je dokonca dizajnovaný tak, že vo väčšej miere pomáha ľuďom s vyšším príjmom. Rodičovský dôchodok je teda podľa Ďuranu ďalším kandidátom na zrušenie. „Je to nová dávka, ktorá v plnej miere zvýšila deficit,“ hovorí.

Problémom pri trinástom dôchodku je, že priebežný dôchodkový pilier naň nie je jednoducho pripravený. „Dôchodkový systém je priebežný. Jeden mesiac ľudia zaplatia odvody, aby v ďalšom mesiaci Sociálna poisťovňa z tých peňazí vyplatila dôchodky,“ hovorí Ďurana a upozorňuje, že štát nevyberá. V poisťovni nič neostáva, len technická rezerva. Tie peniaze si budeme musieť požičať. Máme obrovský deficit vo výške šesť percent HDP, nedáva zmysel, aby sme zadlžovali nás aj budúce generácie, napríklad kvôli tomu, aby sme dávky posielali dôchodcom, ktorí ich nepotrebujú.