Balík opatrení na konsolidáciu verejných financií má v budúcom roku do rozpočtu priniesť viac ako 1,5 miliardy eur.Za zákon hlasovalo 78 zo 135 prítomných zákonodarcov. Proti bolo 49 poslancov, ôsmi sa hlasovania zdržali.
„Domnievam sa, že sme dokázali nájsť rovnováhu medzi konsolidáciou verejných financií a tým, čomu my hovoríme zachovanie štandardu v sociálnej oblasti,“ komentoval balík opatrení premiér Robert Fico (Smer).
Vláda prezentuje balík ako opatrenia, ktoré sa priamo nedotýkajú občanov, preto medzi opatreniami nie je napríklad zvyšovanie sadzby dane z pridanej hodnoty, ktorá by zvýšila ceny všetkých tovarov a služieb. Chýba tiež napríklad zvýšenie dane z nehnuteľností, ktorá je na Slovensku v medzinárodnom porovnaní relatívne nízka. Konsolidačný balík v tejto podobe však nie je dostatočne veľký a vláda bude musieť v ďalších rokoch prísť s ďalšími opatreniami.
Je prakticky vylúčené, aby dôsledky konsolidácie bežný človek nepocítil. Balík opatrení na rok 2024 sa však opiera predovšetkým o väčšiu záťaž pre veľké firmy. Kabinet navyše musí hľadať peniaze aj na niektoré už splnené predvolebné sľuby. Ide napríklad o vyššie 13. dôchodky. Na penzie pre súčasných dôchodcov si však vláda požičiava z budúcich dôchodkov, keďže poslanci okrem iného schválili zníženie príspevkov do druhého piliera.
Denník Pravda prináša prehľad najdôležitejších schválených zmien.
1. Banková daň
Vyššie zdanenie bánk je vlajkovou loďou konsolidácie na rok 2024. Týmto spôsobom chce štát v budúcom roku získať 335 miliónov eur. V ďalších rokoch to má byť 281 a 238 miliónov eur. Navrhované opatrenie je rozsiahlejšie ako bankový odvod, ktorý už v minulosti banky platili a vláda Igora Matoviča ho zrušila.
Štát vo forme zaniknutého bankového odvodu nezískal viac ako 150 miliónov eur ročne. Fico počas kampane hovoril o tom, že odvod by sa v nejakej podobe mohol vrátiť v dvojnásobnej výške. Vláda vo svojom návrhu hovorí, že banky budú platiť už existujúci osobitný odvod, ktorý platia subjekty podnikajúce v regulovaných odvetviach. Tento odvod sa dosiaľ bánk netýkal.
Banková daň sa vracia vo forme odvodu, ktorý platia firmy, ktoré podnikajú v regulovaných odvetviach. Povinnosť platiť odvod sa rozširuje na firmy, ktoré na podnikanie potrebujú licenciu od Národnej banky Slovenska. Finančné domy navyše čaká špeciálna daň so sadzbou 30 percent, ktorá bude klesať po päť percent až do roku 2027.
2. Zmeny v dani z príjmov
Tento návrh obsahuje tri kľúčové zmeny. Prvou je zvýšenie zrážkovej dane z dividend zo sedem na desať percent. Tiež sa ruší oslobodenie a daňové zvýhodnenie v prípade neregulovaných cenných papierov, podielových listov a výnosov z predaja kryptomeny. Túto zmenu presadila len nedávno strana Sloboda a Solidarita.
Treťou dôležitou novinkou je opätovné zavedenie daňových licencií. Tie už v minulosti vláda Smeru zaviedla. Do daňového systému by sa tak mala vrátiť povinnosť firiem platiť minimálnu daň bez ohľadu na to, či firmy dosiahli zisk, alebo stratu. Výška minimálnej dane sa bude určovať podľa obratu firmy. Najmenej by mali platiť firmy s obratom do 50-tisíc eur, ich minimálna daň bude 340 eur. Maximum budú platiť firmy s obratom 500-tisíc eur a viac. Tie zaplatia minimálne 3 840 eur. Zmeny v zákone o dani z príjmov v budúcom roku prispejú ku konsolidácii sumou zhruba 140 miliónov eur. Daň z vyplatených podielov na zisku sa zvýši a sadzbu vo výške sedem percent nahradí nová, desaťpercentná.
Slovenskí podnikatelia tak budú z vyplácaných ziskov platiť viac. Dividendy sú jednou z foriem odmien, ktorá môže teoreticky nahradiť napríklad pravidelný mesačný príjem. Takto vyplácané peniaze sa teda zdaňujú kombináciou dane z príjmov právnických osôb a práve dane z dividend. Pri sadzbe sedem percent sa podľa prepočtov rezortu financií takzvaná efektívna daňová sadzba, teda to, čo štát naozaj získa, pohybuje na úrovni 26,5 percenta. Po zvýšení sadzby na desať percent sa táto efektívna sadzba zvýši na 32,9 percenta. Ministerstvo zároveň argumentuje, že celkovo nižšie zdanenie dividend má z krajín V4 iba Maďarsko.
3. Zmeny v štátnych sviatkoch
Vláda chce, aby Slováci 1. septembra pracovali. Deň ústavy ostane štátnym sviatkom, no nebude to deň pracovného pokoja. Na budúci rok sa začína september nedeľou, táto zmena teda do rozpočtu v tomto roku prinesie len päť miliónov eur. V ďalších rokoch je to 59 miliónov a zhruba 54 miliónov eur. Zmena sa dotkne aj ďalších subjektov verejnej správy, celkový efekt v budúcom roku je tak o niečo výraznejší.
Čítajte viac Ficova vláda ukázala rozpočet. Zvyšuje dane, no aj tak neozdravuje dostatočne. Prídu ďalšie bolestivé opatrenia, hovoria experti
4. Vyššie odvody
Od začiatku budúceho roka sa zvýšia zdravotné odvody pre zamestnávateľov, samostatne zárobkovo činné osoby a samoplatiteľov. Sadzba poistného pre zamestnávateľov stúpne z 10 percent na 11 percent z hrubej mzdy zamestnanca a sadzba poistného pre samostatne zárobkovo činnú osobu a samoplatiteľa zo 14 percent na 15 percent z ich vymeriavacieho základu. Sadzba pre zamestnanca vo výške 4 percent z hrubej mzdy sa zachová. V prípade ak ide o pracovníka s ťažkým zdravotným postihnutím, sadzby odvodov sú polovičné a aj zvýšenie je polovičné, teda polovica percentuálneho bodu.
Čistá mzda zamestnanca sa tak nezmení, no náklady na zamestnanie pracovníka budú pre firmy vyššie. Verejné zdravotné poistenie tak získa v budúcom roku zdroje na úrovni zhruba 400 miliónov eur.
5. Zvýšenie súdnych a správnych poplatkov
Štát chce získať peniaze aj tým, že zvýši cenu úradných výkonov, ktoré už občanom poskytuje. Drahšie okrem úkonov na súdoch budú aj bežnejšie služby štátu. Zvyšuje sa napríklad poplatok za vydanie vodičského preukazu aj evidenčného čísla vozidla. Štátny rozpočet tak v budúcom roku celkovo získa zhruba 37 miliónov eur.
6. Nižšie odvody do druhého piliera
O znížení príspevkov do druhého piliera sa pôvodne nehovorilo, no napokon je to jeden zo spôsobov, akým štát financuje vyššie 13. dôchodky pre súčasných penzistov. Zmena znamená, že súčasný mladý pracujúci bude mať svoj budúci dôchodok jednoducho nižší.
Aktuálne je vzťah medzi prvým a druhým pilierom nastavený tak, že z celkových odvodov 5,5 percenta z vymeriavacieho základu odchádza do druhého piliera na osobný účet sporiteľa a 12,5 percenta z vymeriavacieho základu ide do druhého piliera na dôchodky súčasných seniorov.
Podľa schválených zmien ostane v prvom pilieri 14 percent a do druhého piliera odídu štyri percentá z vymeriavacieho základu. Pôvodne sa váha druhého piliera mala zvýšiť na 5,75 percenta vymeriavacieho základu a váha priebežného piliera mala klesnúť na 12,25 percenta.
Napríklad 35-ročný človek s hrubou mzdou 1 400 eur, ktorý má doteraz nasporených 10-tisíc eur, bude mať vo veku 66 rokov podľa odhadov nasporených zhruba 165-tisíc eur. Ak by zmena, ktorú nová vláda presadila, neprišla, ten istý človek by podľa šéfa penzijných správcov z Allianzu Miroslava Kotova mohol mať vo veku 66 rokov nasporených až 220-tisíc eur. Opoziční poslanci sa pokúsili pozmeňovacími návrhmi zmenu zastaviť, nakoniec je ale realitou. Toto opatrenie prinesie do rozpočtu zhruba 365 miliónov eur.
Čítajte viac Zásah Ficovej vlády oberie mladých o stovky či tisícky eur na dôchodku. Pozrite si prepočty
7. Menej pre verejnoprávny telerozhlas
Po zrušení koncesionárskych poplatkov ostalo financovanie verejnoprávneho vysielateľa v rukách politikov a tí sa rozhodli priškrtiť verejnoprávnemu médiu prísun peňazí takmer okamžite. Objem peňazí určených pre Rozhlas a televíziu Slovenska sa zníži z 0,17 percenta HDP, na 0,12 percenta HDP. V budúcom roku to pre médium verejnej služby znamená o zhruba 55 miliónov eur menej v ďalších rokoch je to ešte viac.
8. Vyššie dane z kapitálového majetku
Súčasťou konsolidačných opatrení je zrušenie skupiny daňových zvýhodnení, ktoré sa zaviedli nedávno a týkajú sa kapitálového majetku, teda vo všeobecnosti ľudí, ktorí investujú.
Ak záujemca o investovanie kúpil napríklad slovenský podielový fond a dosiahol zisk napríklad 200 eur, podľa pôvodných pravidiel musel tento zisk bezpodmienečne zdaniť. Zisk vo výške 200 eur sa podľa aktuálnych pravidiel zdaňuje zrážkovou daňou vo výške 19 percent, štát teda investorovi odhryzne z 200 eur 38 eur. Nie je pritom dôležité, ako dlho držal podiely vo svojom vlastníctve. To sa počas roku 2023 zmenilo a od roku 2024 malo platiť, že ak bude mať investor svoje peniaze zainvestované minimálne tri roky, zdaneniu sa vyhne. Tento takzvaný trojročný časový test parlament nakoniec zrušil a od roku 2024 sa účinným nestane.
Tiež sa ruší benevolentnejšie zdaňovanie kryptomien. Od dane mali byť oslobodené príjmy do výšky 2 400 eur, nič z toho napokon nebude. Tiež sa ruší jednoročný časový test, ktorý mal pre virtuálne meny existovať. Zmeny, ktoré schválila predchádzajúca koalícia sa teda rušia.
9. Vyššia daň z nerestí
Vláda viac zdaní aj problémové správanie a viac za svoj zlozvyk zaplatia fajčiari a konzumenti alkoholu. Návrh počíta s tým, že škatuľka cigariet pod vplyvom vyššej dane zdražie o štyridsať centov od 1. januára 2024. Ďalšie zdraženie – opäť o 40 centov – je naplánované od 1. januára 2026. Celkovo vláda chce v roku 2024 získať na spotrebnej dani z tabaku navyše 106 miliónov eur. Na vyššej spotrebnej dani z alkoholu podľa prepočtov ministerstva financií pritečie do štátneho rozpočtu v budúcom roku celkovo necelých osemnásť miliónov eur. Alkoholu sa týkajú aj zmeny v zákone o dani z pridanej hodnoty. V súčasnosti platí pre alkohol predaný v reštaurácii znížená sadzba dane z pridanej hodnoty na úrovni desať percent. Toto zvýhodnenie sa ruší a platiť bude základná sadzba vo výške dvadsať percent.