Časť ho schválila s pripomienkami – Konfederácia odborových zväzov SR, Združenie miest a obcí Slovenska či Asociácia priemyselných zväzov a dopravy. Naopak, Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení s ním nesúhlasila. „Nesúhlasíme so zákonom o štátnom rozpočte, predovšetkým pre nedostatočnú konsolidáciu verejných financií. Pol percenta je nedostatočná konsolidácia, hovoríme to nielen my, ale aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť a ďalší odborníci,“ povedal Rastislav Machunka, viceprezident asociácie.
Podľa ministra práce Erika Tomáša (Hlas) časový tlak na prijímanie rozpočtu nebol spôsobený súčasnou vládou, ale ešte tou predchádzajúcou, ktorá rozhodla o neskorom konaní predčasných volieb. Premiér Robert Fico (Smer) pred voľbami sľuboval, že šetrenie negatívne nepocítia ľudia, napriek tomu sa aj týmto opatreniam v budúcnosti nevyhne. Aktuálne konsolidačné snaženie dosahuje zhruba 0,5 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). Opiera sa najmä o väčšie zaťaženie veľkých zamestnávateľov. Kabinet teda pripravil najmä opatrenia, ktoré v podstate tlmia ekonomickú aktivitu. Veľa peňazí pôjde na súčasných dôchodcov. Na druhej strane zoberie tým budúcim – z druhého piliera.
Čítajte viac Zásah Ficovej vlády oberie mladých o stovky či tisícky eur na dôchodku. Pozrite si prepočty
Opozícia tiež tvrdo kritizuje rozpočet. „Je to predbankrotový rozpočet bez vízie pre Slovensko,“ povedal v pondelok líder Progresívneho Slovenska Michal Šimečka. „Robert Fico nezostal nič dlžný svojej povesti, opäť oberá budúcich dôchodcov zásahom do druhého piliera, ekonomickú aktivitu pridusí zvyšovaním už tak vysokých odvodov a neplní ani svoj sľub stabilizovať dlh,” kritizujú progresívci.
Denník Pravda prináša odpovede na kľúčové otázky o návrhu rozpočtu na rok 2024.
Aký bude deficit a čo to znamená?
To, že je rozpočet deficitný, znamená, že výdavky rozpočtu sú vyššie ako jeho príjmy. Funguje to podobne ako v rodinnom rozpočte. V konkrétnom mesiaci môžu byť výdavky vyššie ako príjmy, rozdiel sa v domácnosti vykryje z úspor, prípadne si rodina zoberie úver. Podobne to funguje aj na úrovni štátu. Štát si peniaze požičiava na finančných trhoch tak, že vydáva dlhové cenné papiere. Podľa očakávaní schodok rozpočtu atakuje hranicu šiestich percent. Vláda počíta s tým, že výdavky prevýšia príjmy verejnej správy o 7,62 miliardy eur, teda 5,97 percenta HDP. Schodok verejných financií vo výške 5,97 percenta HDP je o zhruba polovicu percentuálneho bodu nižší ako rozpočtový deficit v roku 2022.
Celkové príjmy štátneho rozpočtu na budúci rok sa rozpočtujú sumou 22,7 miliardy eur a výdavky by mali byť v sume 30,3 miliardy eur.
Predchádzajúca vláda Ľudovíta Ódora mala povinnosť predložiť vyrovnaný rozpočet. Tento návrh vznikol, no ak by si ho aktuálna vláda osvojila, výrazne by poškodila ekonomiku výrazným šetrením. Vláda pripravený návrh vyrovnaného rozpočtu neakceptovala. Keďže získala dôveru parlamentu, tak sa najprísnejšie sankcie vyplývajúce zo sankčných pásiem dlhovej brzdy vypli a štvrtá vláda Roberta Fica tak môže predložiť deficit, ktorý je schodkový.
Konsoliduje nová vláda?
Konsoliduje, ale nie dostatočne razantne. Súčasťou rozpočtu sú opatrenia, ktoré zapadajú do predstavy súčasnej vlády o ozdravení verejných financií. Kabinet však už avizuje, že v skrátenom legislatívnom konaní uvalí väčšiu daň na banky, fajčiarov, konzumentov alkoholu či predĺži daň z mimoriadnych ziskov Slovnaftu.
Súčasťou konsolidačného balíka je ešte napríklad aj okresanie príspevkov do druhého piliera a zvýšenie zdravotných odvodov, ktoré platia zamestnávatelia, o jeden percentuálny bod. To samotní predkladatelia rozpočtu považujú za kľúčové zmeny na rok 2024.
Toto sú niektoré z opatrení, ktoré bude parlament schvaľovať v skrátenom legislatívnom konaní. Týmto spôsobom chce vláda prijať aj takzvanú dorovnávaciu daň pre nadnárodné spoločnosti. Je to jeden z nástrojov, aby Slovensku neutekali daňové príjmy z podnikania spoločností, ako sú prevádzkovatelia služieb Facebook a Google tým, že tieto mamutie firmy zdania svoje zisky inde.
Okrem týchto opatrení vláda v rozpočte avizuje, že bude chcieť zaviesť daň zo sladených nápojov a zváži ďalšiu sadzbu dane z príjmov fyzických osôb. Na takzvanej dani z cukru chce vláda dodatočne získať zhruba sto miliónov eur, ďalšia sadzba dane z príjmu fyzických osôb by mohla znamenať do verejných zdrojov dodatočných 78 miliónov eur.
Zdaňovanie spotreby cigariet, alkoholu aj cukru sú takzvané „dobré dane“, lebo príjmy pre štát prichádzajú zo zdražovania problémového správania. Zdanenie takzvaných negatívnych externalít znamená pre štát plus v každom prípade. Ak budú občania napríklad fajčiť v rovnakej miere ako pred zvýšením dane, bude to pre štát znamenať vyššie príjmy do rozpočtu. Ak spotreba tabakových výrobkov klesne, výhľadovo sa znižujú aj výdavky zdravotného systému na riešenie problémov, ktoré spôsobuje fajčenie. Ak by vláda zmeny nerobila, deficit rozpočtu by bol zhruba 6,5 percenta.
Je rozpočtový deficit vysoký?
Je. Schodok v tejto výške znamená to, že rozpočtovo nekryté verejné výdavky sú rovnako vysoké ako výkon celej ekonomiky za tri týždne. Európske pravidlá o rozpočtovej zodpovednosti navyše od Slovenska chcú, aby rozpočtový deficit nepresahoval tri percentá HDP. Toto pravidlo sa počas pandemickej krízy v zásade neuplatňovalo, no zhruba šesťpercentný deficit je privysoký.
„Vláda plánuje pre Slovensko deficitne najexpanzívnejší rozpočet v celej eurozóne už druhý rok po sebe napriek tomu, že ohlásila úsporné opatrenia za dve miliardy eur najmä škodlivým zvyšovaním daní. Napriek tomu, že na Slovensku nemáme vojnu ani recesiu a miera nezamestnanosti má klesnúť na rekordné minimum. V takomto stave vytvárať šesť- a viacpercentné schodky vo verejných financiách je veľmi nezodpovedné,“ hovorí Michal Lehuta, analytik VÚB banky.
Očakávané výdavky verejného zdravotníctva na tento rok sú 7,1 miliardy eur. Štát by teda na budúcoročný deficit nenašetril dosť ani v prípade, že by sa v tomto roku z verejných peňazí nikto neliečil. Samozrejme, ide iba o ilustráciu.
V budúcom roku sú výdavky verejného zdravotníctva predpokladané vo výške 7,9 miliardy eur. Rozsah plánovaného rozpočtového deficitu sa dá dobre prirovnať práve k výdavkom verejného zdravotníctva. Ak by sa štát na budúci rok rozhodol z verejných zdrojov nikoho neliečiť, čo samozrejme neurobí, rozpočtový deficit by sa mohol dostať do relatívne mierneho plusu vo výškach stoviek miliónov eur. Deficit verejnej správy, ktorý je plánovaný v návrhu rozpočtu, je napríklad vyšší ako všetky dávky, ktoré Sociálna poisťovňa vyplatila za prvý polrok tohto roku. Náklady na všetky dôchodky a dávky, ktoré Sociálna poisťovňa v prvom polroku tohto roka vyplatila, sa vyšplhali na necelých 6,7 miliardy eur.
Je tempo konsolidácie dostatočné?
Pravdepodobne nie. Premiér Fico už dlhšie obdobie tvrdí, že bude konsolidovať tempom 0,5 percenta HDP ročne. Takéto pomalé ozdravenie si nebudeme môcť zrejme dovoliť. Predchádzajúca vláda odborníkov pod vedením Ľudovíta Ódora upozornila, že minimálne tempo konsolidácie by malo byť na úrovni okolo 0,75 percenta HDP, optimálne aj jedno percento.
Už teraz je jasné, že konsolidáciu budeme musieť zrýchliť a rozpočet s tým aj počíta. „Aj rozpočet priznáva, že od budúceho roku pravdepodobne vstúpime do procedúry nadmerného deficitu dohliadaného Európskou komisiou, preto si stanovuje ciele konsolidovať hospodárenie verejnej správy o jedno percento HDP od roku 2025. Ide o dvojnásobnú rýchlosť oproti minimálne vyžadovanému tempu, ktoré navrhuje na aktuálny rok. Zároveň však sám dokument priznáva, že zatiaľ nevie, odkiaľ sa dodatočné zdroje na konsolidáciu zoberú,“ hovorí Martin Hudcovský, ekonóm z Ekonomickej univerzity v Bratislave. Nedostatočná konsolidácia je jedným z dôvodov, prečo ratingová agentúra Fitch minulý týždeň zhoršila ratingové hodnotenie Slovenska. Horší rating znamená menej výhodnú pozíciu Slovenska na medzinárodných finančných trhoch. Slovensko si bude peniaze požičiavať drahšie.
Podľa Lehutu je pravdepodobné, že úverový rating Slovensku okrem agentúry Fitch v najbližších mesiacoch zhorší aj Moody’s či S&P, ktorá pre budúci rok počítala s deficitom len 4,5 percenta HDP.
Čítajte viac Vláda ukázala rozpočet. V hre sú dane pre boháčov a oveľa bolestivejšie opatrenia, avizuje minister Kamenický
Ako štát konsoliduje?
Prioritne sa zameriava na zvýšenie príjmov rozpočtu, je však jasné, že to stačiť nebude. „Rozpočet spomína ambíciu zvýšiť progresivitu zdanenia pre fyzické osoby, zaviesť daň zo sladených nápojov či zaviesť ročné zúčtovanie sociálnych odvodov. Spolu si od týchto troch opatrení v budúcnosti sľubuje výnos približne 280 miliónov eur. Ako však samotný rozpočet uvádza, potrebné budú konsolidačné opatrenia za ďalšie 2,3 miliardy eur,“ dodáva Hudcovský.
Zatiaľ podľa neho chýba výrazná konsolidácia na strane výdavkov. „Je vhodné zamerať sa nie len na príjmovú stranu, ale aj na výdavkovú stranu rozpočtu. Tam je veľké množstvo dostupných zdrojov, ktoré však sú opakom populárnosti. Akékoľvek škrty na sociálnej politike sa zdajú byť nepriechodné, preto sa obávam, že aj pri ďalších kolách hľadania zdrojov na konsolidáciu pôjde hlavne o zvyšovanie daní. A s tým aj čoraz menšia ochota ľudí ich platiť,“ dodáva Hudcovský.
Ekonómovia sa zhodujú, že tempo konsolidácie nie je dostatočné a navyše nesprávne namixované. „Konsolidáciu na úrovni 0,5 percenta HDP považujeme za nedostatočnú rozsahom a nevyhovujúcu obsahom. Drvivá väčšina opatrení sa sústredí na príjmovú stránku s potenciálnym negatívnym dopadom na ekonomickú aktivitu, ale aj dlhodobý potenciál ekonomiky. Pozeráme sa však nielen na krátkodobé hľadisko, niektoré zmeny, napríklad zmena v druhom pilieri, prinesú zvýšené zaťaženie verejných financií v dlhšom horizonte kvôli starnutiu populácie. Oberáme sa tak o budúce dôchodky a ohrozujeme stabilitu dôchodkového systému,“ hovorí Matej Horňák, analytik Slovenskej sporiteľne.
Čítajte viac Rodičovský dôchodok sa meniť nebude, potvrdil Fico
Ako štát peniaze získa?
Z daní chce štát do štátneho rozpočtu v budúcom roku získať celkovo zhruba 19,75 miliardy eur. V tomto roku pravdepodobne vo forme daní do rozpočtu pritečie okolo osemnásť miliárd eur. Celkovo však na daniach od občanov verejná správa získa 25,8 miliardy eur, kým v tomto roku to bude pravdepodobne len okolo 22,9 miliardy eur.
Rozdiel v týchto číslach vzniká preto, že nie všetky dane sú príjmom štátneho rozpočtu. Napríklad dane, ktoré platia z príjmu fyzické osoby, idú priamo samosprávam. To je dôvod, prečo zvýšenie daňového bonusu na deti znamenalo problém pre samosprávy, ktoré sa musia vyrovnať s tým, že formou dane z príjmu fyzických osôb im príde nižšia suma.
Preto je dôležitá bilancia celej verejnej správy, nielen samotného štátneho rozpočtu. Celkové príjmy rozpočtu verejnej správy podľa očakávaní vlády dosiahnu sumu 53,5 miliardy eur, výdavky sa vyšplhajú na 61,3 miliardy eur. Celý rozpočet je záplava čísel, no tieto dve sú kľúčové.
Bližší pohľad na štruktúru príjmov hovorí, že najviac verejná správa získava z daní, takto štát získa necelých 26 miliárd. V rámci daní je najzásadnejšie zdaňovanie spotreby. Najviac teda nemá štát z tých daní, ktoré pracujúcim a firmám strhne z výplat a zo ziskov. Najviac má z tých daní, ktoré platíme pri nákupoch. Kľúčová je daň z pridanej hodnoty, prostredníctvom nej chce štát získať zhruba desať miliárd. Formou spotrebných daní získa štát zhruba tri miliardy.
Príspevky na sociálne zabezpečenie predstavujú druhú najvýznamnejšiu časť príjmov rozpočtu verejnej správy. Na rok 2024 štát počíta so sumou vo výške 20,7 miliardy eur. Nedaňové príjmy tvoria zhruba štyri miliardy eur.
Čítajte viac Vyše 600 eur ako trinásty dôchodok nedostanú všetci. Mnoho penzistov čakajú výrazne nižšie sumy
Ako štát peniaze minie?
Pohľad na výdavky hovorí, že absolútnu väčšinu rozpočtu celej verejnej správy zhltne bežná prevádzka. Je to až takmer 56 miliárd eur. Na rôznych dávkach, ktoré plynú zo sociálneho systému, štát vyplatí 21,8 miliardy eur a najväčšiu časť tvoria dôchodkové dávky zo starobného a invalidného poistenia v objeme dvanásť miliárd eur, z toho zavedenie 13. dôchodku tvorí 823 miliónov eur. Kapitálové výdavky v roku 2024 dosiahnu 5,41 miliardy eur, to sú rôzne druhy investícií.
Na platy rôznych pracovníkov verejnej správy pôjde štrnásť miliárd eur, fungovanie týchto orgánov si vyžiada ďalších osem miliárd. Položiek, ktoré uhrádza štát z verejných zdrojov, je, samozrejme, omnoho viac.
Podľa Mateja Horňáka štát nešetrí dostatočne práve na strane výdavkov. „Pri konsolidácii sme vynechali ten najúčinnejší a najmenej bolestivý recept hľadania úspor vo verejnej správe, napríklad cez zvyšovanie efektívnosti procesov, väčšiu digitalizáciu či zdieľanie služieb. Za menej škodlivé zdanenie považujeme environmentálne dane či vyššie dane z majetku,“ hovorí.
Na výdavky vo verejnom zdravotníctve pôjde v budúcom roku 7,9 miliardy eur, na vzdelávanie z rozpočtu smeruje 4,86 miliardy eur. To sú dve oblasti, ktoré z rozpočtu vytiahnu najviac.