Vláda ukázala rozpočet. V hre sú dane pre boháčov a oveľa bolestivejšie opatrenia, avizuje minister Kamenický

Je to azda po prvý raz, čo predstaviteľ súčasnej vlády otvorene priznal, že Slovensko má problém. Aj preto si zrejme kabinet necháva v návrhu rozpočtu zadné vrátka v podobe ďalších nových daní.

Návrh rozpočtu, o ktorom v pondelok rokovali sociálni partneri, by mohla v utorok na výjazdovom rokovaní v Trenčíne schvaľovať vláda. Ministerstvo financií, ktoré má každý rok prípravu rozpočtu na starosti, počíta s deficitom v budúcom roku vo výške 5,97 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). V tomto roku ho odhaduje vo výške 6,5 percenta HDP, čo bude zrejme najvyšší schodok spomedzi všetkých členských krajín únie. Konsolidácia verejných financií tak bude o niečo málo vyššia ako avizovaných 0,5 percenta HDP.

Čítajte viac Prišlo prvé zlé vysvedčenie Slovenska. Sme na gréckej ceste, priznal Kamenický a pochytil sa s Viskupičom

Rezort financií už pripravil 18 konsolidačných opatrení, ktoré by mali priniesť do štátnej pokladnice takmer dve miliardy eur. Medzi nimi je napríklad banková daň, zvýšenie zdravotných odvodov, zníženie príspevku do druhého piliera, pokračovanie dane pre Slovnaft či zvýšenie spotrebných daní. Vláda však prišla aj s novými výdavkami v podobe 13. dôchodku vo výške priemerného dôchodku, pomocou s hypotékami či pokračovaním rodičovského dôchodku. Peniaze tak z vyšších daní pôjdu aj na tieto nové výdavky.

Len pre lepšiu predstavu: tento rok by mal verejný dlh v absolútnom vyjadrení stúpnuť o 5,8 miliardy eur na viac ako 69 miliárd eur. V praxi to znamená, že každý obyvateľ Slovenska vrátane novorodencov dlží sumu 12 704 eur.

Uťahovanie opaskov čaká ľudí aj ďalšie roky. Od roku 2025 si budú európske fiškálne pravidlá pravdepodobne vyžadovať ďalšie znižovanie nominálneho deficitu o jedno percento HDP ročne. Na rok 2025 je plánovaný deficit vo výške 5 percent a v roku 2026 vo výške 4 percentá.

V návrhu rozpočtu sa píše, že na dosiahnutie cieľov sú potrebné dodatočné opatrenia v objeme 2,3 miliardy eur do roku 2026. Vláda preto avizuje zámer prijať ďalšie opatrenia smerujúce k progresívnejšiemu daňovému systému, novú daň z cukru či ročné zúčtovanie sociálnych odvodov.

„Ďalšie opatrenia už budú bolestivejšie,“ vyhlásil po rokovaní tripartity minister Kamenický s tým, že nemohli prísť hneď so šokovou terapiou. Nevylúčil ani možnosť, že pôjdu aj cestou znižovania počtu zamestnancov štátu.

Vyššie dane pre bohatých

Vláda vyššími daňami udrie aj na najbohatších. Od roku 2025 sa zvažuje zavedenie ďalších nových sadzieb dane z príjmu fyzických osôb. Opatrenie by sa malo dotknúť 10-tisíc najlepšie zarábajúcich. Do pokladnice by to malo priniesť viac ako 78 miliónov eur, píše sa v návrhu rozpočtu. Cieľom je zvýšiť progresivitu zdanenia, aby štátu viac platili lepšie zarábajúci. Vláda bližšie podrobnosti k návrhu neuvádza.

Progresívna daň v praxi funguje tak, že daňová sadzba sa zvyšuje s rastúcimi príjmami. Uvaľuje sa nižšia sadzba dane na osoby s nižším príjmom a vyššia sadzba dane na osoby s vyšším príjmom. To sa zvyčajne dosahuje vytvorením daňových pásiem, ktoré zoskupujú daňovníkov podľa rozsahu príjmov.

Ako upozorňuje ekonóm Libor Melioris, názory na to, ktoré dane sú zlé a ktoré dobré, sa menia v čase. „Pred 20 rokmi boli dane z kapitálu a práce považované za najhoršie. Dnes už aj svetovo renomovaní ekonomickí komentátori ako napríklad Martin Wolf z Financial Times tvrdia, že dane z kapitálu a progresívne dane z práce ekonomickému rastu až tak neškodia,“ tvrdí pre Pravdu.

Upriamuje však pozornosť na to, že zvýšenie progresivity daní z príjmu zázračne neozdraví naše verejné financie a je to len kvapka v mori potrebnom na korekciu verejných financií. Na ilustráciu uvádza skutočnosť, že výnos navrhovanej dane pokryje približne desatinu zo sumy potrebnej na vyplatenie 13. dôchodku a tvorí približne jedno percento z objemu zdrojov potrebných na korekciu našich verejných financií. „Na ozdravenie verejných financií sú potrebné masívnejšie škrty na výdavkoch, napríklad zrušenie 13. dôchodkov a robustnejšie zvýšenie daní,“ dodáva.

Nástroj na znižovanie nerovností

Bývalá ministerka financií za SDĽ Brigita Schmögnerová upozorňuje, že návrh rozpočtu nenaznačuje, že by vládna moc chcela zaviesť progresívnu daň fyzických osôb spôsobom, aký je bežný v takzvaných starých štátoch Európskej únie a ktorý predpokladá viacero daňových pásiem a daňových sadzieb. „To, čo avizuje návrh štátneho rozpočtu, je pravdepodobne replikou milionárskej dane z roku 2007,“ tvrdí ekonómka pre Pravdu. Podľa nej sa tak stráca cieľ využiť daňovú politiku ako nástroj na zvýšenie spoločenského začlenenia.

Pripomína tiež to, že Ficova vláda už v minulosti zaviedla kvázi-progresívnu daň. Znamená to, že zrušili rovnú daň a v súčasnosti máme dve sadzby dane. Nižšia sadzba dane z príjmov je na úrovni 19 percent a horná sadzba dane je 25 percent. Zvýšenú sadzbu platia všetci zamestnanci s ročným príjmom nad 41 445 eur. Na porovnanie: v Rakúsku je horná sadzba dane 55 percent, vo Francúzsku 55,4 percenta a v Španielsku 54 percent.

Výhodou progresívnej dane je podľa Schmögnerovej to, že v porovnaní s rovnou daňou umožňuje vyššie príjmy do štátneho rozpočtu a efektívnejšie znižovať vysokú mieru príjmových nerovností. „Je jedným zo základných kameňov sociálno-demokratickej daňovej politiky,“ vysvetľuje. Schmögnerová je zástankyňou progresívnej dane. Je to jeden z návrhov, ktorý vo svojej štúdii s názvom Spravodlivé, inovatívne a trvalo udržateľné Slovensko navrhla skupina ekonómov ako jedno z riešení. V skupine ekonómov je napríklad bývalá ministerka financií Brigita Schmögnerová, odborová predáčka Monika Uhlerová či ekonóm Anton Marcinčin, ktorý bol poslancom za KDH.

„Daňové zaťaženie je v rámci porovnania s krajinami EÚ podpriemerné, no nadpriemerne zaťažuje nízkopríjmových,“ upozorňujú ekonómovia v štúdii. Preto navrhujú zavedenie progresívnej dane, kde by sa do daňového základu zahŕňali všetky príjmy fyzických osôb vrátane príjmov z prenájmu, dividend a iných kapitálových príjmov.

Progresivita už v systéme je

Ozývajú sa však aj hlasy, ktoré sú proti zavádzaniu ďalšej vyššej daňovej sadzby. Štát zvyšovaním zdanenia fyzických osôb riskuje, že sa viac ľudí bude snažiť ešte drastickejšie optimalizovať svoje dane ako doteraz, upozorňuje odborníčka na dane Silvia Hallová z poradenskej spoločnosti Grant Thornton. „Mnohí ľudia, ktorí budú mať možnosť dohodnúť sa so zamestnávateľom, budú optimalizovať svoje príjmy cez jednoosobové eseročky,“ tvrdí pre Pravdu. Ako ďalej vysvetľuje, v konečnom dôsledku môže byť príjem z daní z príjmov nižší ako pred zmenou, ako sa to pri podobných krokoch stalo v histórii už viackrát.

Podľa nej hovoriť o najbohatších 10-tisíc obyvateľoch je však jednoznačne zavádzajúce. Hovorí, že skutočne bohatí ľudia majú prostriedky aj možnosti na to, aby optimalizovali svoje dane v zahraničí a mnohí tak dlhodobo robia. „Týchto ľudí zvyšovanie daňovej sadzby nijako nepostihne,“ dodáva. Zmena by sa podľa Hallovej dotkla najviac najkvalifikova­nejších a najviac odmeňovaných zamestnancov, ktorí nebudú mať možnosť prejsť na inú formu odmeňovania. „Táto „daň za úspech“ je v priamom protiklade so snahou dostať slovenské hospodárstvo od montážnej dielne k znalostnej ekonomike, vysvetľuje s tým, že tento krok môže motivovať časť ľudí, aby odišli pracovať do zahraničia a takisto môže zabrániť firmám, aby na Slovensko priniesli činnosti s vyššou pridanou hodnotou, ku ktorej potrebujú vysoko vzdelaných a dobre zaplatených zamestnancov.

V neposlednom rade je to príliš vysoká cena práce. Hallová tvrdí, že nestačí porovnávať iba sadzby dane, ale celkové zaťaženie ceny práce vrátane zdravotných a sociálnych odvodov. „V celkovom zaťažení ceny práce je Slovensko podľa dát OECD druhé v Európe po Francúzsku,“ vysvetľuje s tým, že to znamená, že už dnes platia firmy a zamestnanci viac na odvodoch a daniach ako všetky okolité štáty vrátane bohatého Rakúska.

Vláda podľa analytika Radovana Ďuranu z INESS ignoruje skutočnosť, že zamestnanci s najvyššími príjmami dnes už solidárnu daň platia trikrát. „Najprv milionárskou daňou v podobe klesajúcej nezdaniteľnej časti základu dane. Potom v podobe 25-percentnej sadzby na daňový základ presahujúci 41-tisíc eur. A nakoniec v podobe skrytej dane v sociálnom poistení, kde všetky sociálne odvody, zaplatené zo mzdy vyššej ako trojnásobok priemernej mzdy, sú čistou daňou,“ hovorí pre Pravdu.

Vypočítal, že takto človek s päťnásobkom priemernej polohrubej mzdy zaplatí celkovo až 16-násobne viac daní. V súčasnom daňovom systéme tak už podľa neho máme mieru progresivity výrazne zahrnutú.