Tento rozdiel bude vysoký aj napriek tomu, že vláda už predstavila vyššie dane aj škrty za zhruba dve miliardy eur. Je to spôsobené najmä tým, že súčasný kabinet Roberta Fica (Smer) minie viac na vianočný bonus pre dôchodcov, plné 13. dôchodky, ponechá pôvodný rodičovský dôchodok a minie 1,25 miliardy eur na plošné dotovanie energií.
Už teraz je isté, že vláda bude musieť v najbližšom období pripraviť ďalšie konsolidačné opatrenia. Iba v rokoch 2025 a 2026 bude musieť kabinet nájsť ďalšie štyri miliardy eur. Upozorňuje na to Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá monitoruje vývoj verejných financií. Podľa nej tak do roku 2026 stúpne dlh až do výšky 64,3 percenta hrubého domáceho produktu. Dnes sa pohybuje na úrovni pod 58 percentami.
Čítajte viac Vláda ukázala rozpočet. V hre sú dane pre boháčov a oveľa bolestivejšie opatrenia, avizuje minister Kamenický
Po schválení „zákona roka“ premiér Fico povedal, že „máme rozpočet, ktorý konsoliduje, na druhej strane zachováva prvky sociálneho štátu“. Fico k vysokému deficitu povedal, že verejné financie prevzali v katastrofálnom stave. Návrh rozpočtu teraz pôjde do parlamentu, ktorý ho musí schváliť. Premiér povedal, že ho chcel mať schválený do 31. decembra, nevylúčil rokovania v Národnej rade aj medzi vianočnými sviatkami.
Minister financií Ladislav Kamenický (Smer) ešte v pondelok vyhlásil, že musia prísť ďalšie úsporné opatrenia. A budú bolestivejšie, povedal po rokovaní tripartity. V utorok sa rokovania vlády nemohol zúčastniť, lebo musel byť v parlamente, kde predkladal návrhy v jeho konsolidačnom balíčku. „Vlády Matoviča a Hegera nám nechali verejné financie v katastrofálnom stave. Dlh narástol o 25 miliárd eur a máme najvyšší deficit v EÚ. Naším rozpočtom na tento stav reagujeme, no nechceme, aby na to doplatili bežní ľudia,“ povedal sám minister Kamenický.
Opozícia tvrdo kritizuje rozpočet. „Je to predbankrotový rozpočet bez vízie pre Slovensko,“ povedal v pondelok líder Progresívneho Slovenska Michal Šimečka. „Robert Fico nezostal nič dlžný svojej povesti, opäť oberá budúcich dôchodcov zásahom do druhého piliera, ekonomickú aktivitu pridusí zvyšovaním už tak vysokých odvodov a neplní ani svoj sľub stabilizovať dlh,“ kritizujú progresívci.
Čítajte viac Predčasné dôchodky spôsobili alarmujúci stav. Ministri hovoria, že to musia zmeniť
KDH sa nepáči v rámci konsolidačného balíčka okresanie príspevkov do druhého piliera. „Vláda sa chystá obrať občanov o desiatky tisíc eur a najviac sa to dotkne mladých ľudí. Toto je nebezpečný zásah do dôchodkového systému, ktorý bude mať negatívny dosah na celú krajinu,“ povedala expertka pre ekonomické veci kresťanských demokratov Martina Holečková.
Ekonómovia sa pýtajú, kde je šetrenie
Predmetom najväčších diskusií medzi ekonómami boli zhruba dve veci: tempo skresávania deficitu a konsolidačný balíček. Kabinet chce pretlačiť v skrátenom legislatívnom konaní väčšiu daň pre banky, fajčiarov, konzumentov alkoholu, prípadne predĺžiť daň z mimoriadnych ziskov Slovnaftu.
Súčasťou konsolidačného balíka je ešte aj napríklad okresanie príspevkov do druhého piliera a zvýšenie zdravotných odvodov, ktoré platia zamestnávatelia, o jeden percentuálny bod.
Čítajte viac Ekonóm o Ficových daniach a škrtoch: Buď budú ľudia menej fajčiť a piť, alebo bude do štátneho rozpočtu tiecť viac peňazí
Vláda chce prijať aj takzvanú dorovnávaciu daň pre nadnárodné spoločnosti. Je to jeden z nástrojov, aby Slovensku neutekali daňové príjmy z podnikania spoločností, ako sú prevádzkovatelia služieb Facebook a Google tým, že tieto mamutie firmy zdania svoje zisky inde. Okrem týchto opatrení vláda v rozpočte avizuje, že bude chcieť zaviesť daň zo sladených nápojov a zváži ďalšiu sadzbu dane z príjmov fyzických osôb.
{* koniec-embed *}
Zdaňovanie spotreby cigariet, alkoholu aj cukru sú takzvané „dobré dane“, lebo príjmy pre štát prichádzajú zo zdražovania problémového správania. Zdanenie takzvaných negatívnych externalít znamená pre štát plus v každom prípade. Ak budú občania napríklad fajčiť v rovnakej miere, ako pred zvýšením dane, bude to pre štát znamenať vyššie príjmy do rozpočtu.
Ekonómovia sa zhodujú, že tempo konsolidácie nie je dostatočné a navyše nesprávne namixované. „Konsolidáciu na úrovni 0,5 percenta HDP považujeme za nedostatočnú rozsahom a nevyhovujúcu obsahom.
Drvivá väčšina opatrení sa sústredí na príjmovú stránku s potenciálnym negatívnym dosahom na ekonomickú aktivitu, ale aj dlhodobý potenciál ekonomiky. Pozeráme sa však nielen na krátkodobé hľadisko, niektoré zmeny, napríklad zmena v druhom pilieri, prinesú zvýšené zaťaženie verejných financií v dlhšom horizonte vinou starnutia populácie. Oberáme sa tak o budúce dôchodky a ohrozujeme stabilitu dôchodkového systému,“ hovorí Matej Horňák, analytik Slovenskej sporiteľne.
Čítajte viac Domácnosti sa dočkajú lacných energií, nezaplatia ani cent navyše. Odborníci za to vládu tvrdo kritizujú
„Vláda plánuje pre Slovensko deficitne najexpanzívnejší rozpočet v celej eurozóne už druhý rok po sebe napriek tomu, že ohlásila úsporné opatrenia za dve miliardy eur najmä škodlivým zvyšovaním daní. Napriek tomu, že na Slovensku nemáme vojnu ani recesiu a miera nezamestnanosti má klesnúť na rekordné minimum. V takomto stave vytvárať šesť- a viacpercentné schodky vo verejných financiách je veľmi nezodpovedné,“ hovorí Michal Lehuta, analytik VÚB banky.
Už teraz je jasné, že konsolidáciu budeme musieť zrýchliť a rozpočet s tým aj počíta, tvrdí Martin Hudcovský, ekonóm z Ekonomickej univerzity v Bratislave. „Aj rozpočet priznáva, že od budúceho roku pravdepodobne vstúpime do procedúry nadmerného deficitu dohliadaného Európskou komisiou, preto si stanovuje ciele konsolidovať hospodárenie verejnej správy o jedno percento HDP od roku 2025. Ide o dvojnásobnú rýchlosť oproti minimálne vyžadovanému tempu, ktoré navrhuje na aktuálny rok. Zároveň však sám dokument priznáva, že zatiaľ nevie, odkiaľ sa dodatočné zdroje na konsolidáciu zoberú,“ hovorí Hudcovský.
Hrozí predraženie dlhu, sme na gréckej ceste
O tom, že tempo šetrenia zrejme nepresvedčí zahraničných investorov, svedčí aj fakt, že posledná z veľkých troch ratingových agentúr koncom minulého týždňa zhoršila Slovensku rating. Horší rating znamená menej výhodnú pozíciu Slovenska na medzinárodných finančných trhoch. Slovensko si bude peniaze požičiavať drahšie.
Podľa Lehutu je pravdepodobné, že úverový rating Slovensku okrem agentúry Fitch v najbližších mesiacoch zhorší aj Moody’s či S&P, ktorá pre budúci rok počítala s deficitom len 4,5 percenta HDP. V praxi to bude znamenať drahšie úroky na dlhu, čo opäť iba zaťaží verejné financie.
Čítajte viac Lívia Vašáková, ktorá skončila na čele plánu obnovy: Ak sa zvrátia reformy, môžu prísť sankcie za stámilióny eur
Peniaze tak vláda nebude míňať trebárs na školstvo, zdravotníctvo či dôchodky, ale pôjdu na vyššie úroky, ktoré zaplatíme zahraničným investorom – ako sú veľké banky, finančné inštitúcie či globálne správcovské fondy.
Sám minister Kamenický hovorí, že Slovensko je na gréckej ceste. „Slovensko je na gréckej ceste a na finančných trhoch si už dlhšie požičiavame za úroky Grécka a obrátiť rastúcu trajektóriu verejného dlhu bude extrémne náročné,“ zakončil svoj príspevok minister.