Vláda dokopy schválila nové dane, dokopy ide o 18 opatrení, ktoré majú priniesť do štátnej kasy takmer dve miliardy eur. Ako by tieto opatrenia mohli ovplyvniť tempo konsolidácie verejných financií? Budeme mať na konci budúceho roka nižší deficit?
Hodnotí sa to ťažko, nová vláda je tu zatiaľ krátko a rovnako aj čas na predstavenie opatrení bol krátky. Ťažko sa to hodnotí aj z hľadiska vplyvu na verejné financie. V skutočnosti totiž máme dva problémy. Jedným je vysoký deficit, ktorý musíme dostať pod kontrolu, ale vážnejším problémom je celkovo zlé nastavenie verejných financií. To, čo vláda predstavila, na vyriešenie týchto problémov nestačí. Jednoznačne mi však chýbajú opatrenia na výdavkovej strane. Bavíme sa o príjmoch a nových daniach, ale nikde sme nevideli možnosti, ako chce vláda šetriť.
Čítajte viac Nové dane, ktoré predstavila vláda nestačia. Príde ďalší ešte väčší balík v budúcom roku?
Väčším problémom ako deficit v konkrétnom roku je to, že máme dlhodobo vyššie výdavky ako príjmy. Nedokážeme s tým nič urobiť?
Jednou vecou je, že máme vyššie výdavky ako príjmy, zároveň sa z dôvodu starnutia populácie bude tento rozdiel iba zvyšovať. Financie musíme nastaviť na nejakú udržateľnú úroveň a nájsť súlad medzi príjmami a výdavkami. To, či to bude viac na strane výdavkov, alebo príjmov, je už, samozrejme, politická otázka. Nič to však nemení na tom, že problém máme a budeme ho musieť vyriešiť nejakou kombináciou príjmovo-výdavkových opatrení.
Expremiér Ľudovít Ódor hovoril o tom, že tempo šetrenia musí byť minimálne na úrovni 0,75 percenta HDP. Čo znamená pre verejné financie to, že deklarovaný cieľ novej vlády je už hneď na začiatku nižší – iba 0,5 percenta?
Expremiér Ódor povedal, že tu máme dlhodobý problém a tých 0,75 percenta HDP je jednoduchým pravidlom, ako sa dostať bližšie k riešeniu tohto problému. Fakticky však ide o to, kde bude rozpočet o štyri či päť rokov a potom je to už len o ceste, či bude vláda konsolidovať na začiatku, prvé dva roky, alebo tretí a štvrtý rok. Dlhodobý problém s verejnými financiami je veľký balvan, ktorý si celá ekonomika nesie na chrbte. Musíme ho riešiť nielen preto, aby sme sa vyhli bankrotu, ale preto, aby nám neprerástol cez hlavu a neškodil celej ekonomike.
Čítajte viac Vláda schválila nové dane. Opatrení je 18
Najväčší balík peňazí, ktorý chce vláda získať, má pochádzať zo zníženia príspevkov do druhého piliera dôchodkového systému. Do Sociálnej poisťovne by vďaka tomuto kroku malo prísť viac ako 350 miliónov eur. Aký vplyv to môže mať na udržateľnosť dôchodkového systému a rovnako aj na dôchodky budúcich penzistov?
Ide o veľmi rýchle a bezbolestné opatrenie v tom zmysle, že dnes tú bolesť voliči nepocítia. Niečo také sa politicky presadzuje veľmi jednoducho ale platí, že to rozpočtu pomôže len krátkodobo, no z dlhodobého hľadiska mu to uškodí. Práve dôchodkový systém je jednou z tých inštitúcií, ktorý k zlej udržateľnosti verejných financií výrazne prispieva. Druhý pilier funguje tak, že nám síce vytvára náklady už dnes, no z dlhodobého hľadiska pôsobí tak, že pomáha eliminovať negatívne dosahy v budúcnosti. Teraz sa to však otáča. Dnes sa budeme mať trošku lepšie, no v horizonte 15 či 20 rokov sa budeme mať o čosi horšie, pretože miera náhrady druhého piliera bude v tom čase nižšia a o to vyššia bude musieť byť miera náhrady z prvého piliera a o to vyššie budú v budúcnosti aj dane a odvody pre pracujúcich.
Ako hodnotíte výrok premiéra Roberta Fica, ktorý po predstavení týchto opatrení povedal, že vláda ľuďom nebude nič brať, len si budú menej šetriť.
Formálne je to síce správne tvrdenie, ale fakticky si prejedáme budúcnosť. Dnešný problém riešime tak, že si vytvárame ešte väčší problém do budúcna.
Ďalším opatrením je navýšenie zdravotných odvodov pre zamestnávateľov z 10 na 11 percent. Toto by sa malo dotknúť len zamestnávateľov a živnostníkov. Znamená to, že zamestnanci toto opatrenie nepocítia?
Ide o veľmi podobné opatrenie ako pri druhom pilieri, zamestnanci to ani v tomto prípade nepocítia. Povedané veľmi zjednodušene, náklady na pracovnú silu predstavujú nejaký balík zamestnávateľov, ktorý majú vyhradený na svojich pracovníkov. Z tohto balíka ide časť zamestnancom a časť štátu. Toto opatrenie v zásade znamená, že o niečo väčšia časť balíka pôjde štátu a o niečo menšia časť pôjde zamestnancom. Zamestnanci to však nikdy reálne nepocítia. Platí však, že rast miezd bude v budúcnosti o niečo nižší.
Prinesie zvýšenie zdravotných odvodov lepšiu zdravotnú starostlivosť pre občanov?
Samo osebe by to platiť nemalo. Ministerstvo financií by však zhodou okolností malo zaviesť systém DRG – Centrum pre klasifikačný systém, ktorý sľubuje zlepšenie efektívnosti zdravotnej starostlivosti. Tento systém by mohol zlepšiť vynakladanie prostriedkov v zdravotnom poistení. Cieľom opatrenia je však pomoc pre Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, aby negenerovala také veľké straty ako doteraz a nemusela si toľko peňazí pýtať od štátu.
Čítajte viac Ministerstvo financií zverejnilo prvý návrh novej dane. Priplatíme si za „neresti“
Vláda okrem toho zavádza aj bankovú daň, ktorá by do rozpočtu mala priniesť približne 335 miliónov eur v budúcom roku. Začať sa má so sadzbou 30 percent, ktorá má postupne do roku 2027 klesnúť na 15 percent. Ide o návrat k bankovému odvodu, ktorý bol zavedený v roku 2011?
Rozdiel je v tom, že predchádzajúci bankový odvod bol v zásade odvodený od veľkosti banky. Teraz to bude odvodené od hospodárskeho výsledku banky. Keďže je tá forma odvodu úplne iná, dnes ešte nevieme úplne povedať, aký to bude mať vplyv na bankový sektor.
Vláda na čele s Ficom verejnosti hovorí, že banky majú rekordné zisky a bežný volič si môže povedať, že doba je zlá a prečo by si aj banky nemohli utiahnuť opasky. Prečo by nemohli?
Zisky sú rekordné, ale rastú výrazne pomalšie ako priemerná mzda v hospodárstve a v dlhšom horizonte napríklad desať rokov rástli v zásade podobne ako inflácia. Nominálne sú síce vysoké, ale je to tak aj kvôli vysokej inflácii. Táto daň má svoju cenu a aj negatívne dôsledky. Nebude to zadarmo.
Vláda prichádza aj so zvyšovaním spotrebnej dane z tabaku a alkoholu, ktorá má v roku 2024 priniesť do rozpočtu 106 miliónov eur. Čo si o tom myslíte?
Čo sa týka týchto kategórií takzvaných „daní z hriechov“, my ekonómovia ich máme radi. Vláda v tomto prípade nemôže prehrať. Buď budú ľudia menej fajčiť a piť, alebo bude do štátneho rozpočtu tiecť viac peňazí. Vláda by teda mala byť v zásade rada, aj keby tie peniaze nevybrala.
Zrušenie pracovného pokoja na Deň Ústavy Slovenskej republiky by malo priniesť takmer 60 miliónov eur ročne. Ako tento krok hodnotíte z hľadiska sociálneho a kultúrneho vplyvu na spoločnosť.
Ide o opatrenie, o ktorom sa hovorilo už dlho. Táto suma však v zásade nie je veľmi veľká. Štátny rozpočet má problém rádovo v miliardách a tu sa bavíme o desiatkach miliónoch eur. Aby sme sa k sume, ktorú potrebujeme, dopracovali, museli by sme zrušiť stovky sviatkov.
Čítajte viac S novým programom vlády prídu aj vyššie dane. Pozrite si, koho sa dotknú (+ prehľad)
Dá sa očakávať, že pôjde o jediné zvyšovanie daní vo volebnom období tejto vlády?
Ja by som to neočakával. Očakávam, že ešte jedno výraznejšie zvyšovanie daní príde, pravdepodobne do ďalšieho rozpočtu. Čakal by som, že príde ešte jeden balík daní, ktoré sa nedali zvýšiť od prvého januára 2024 a budú sa zvyšovať možno až od prvého januára 2025. Opatrení bude musieť prísť viac, preto by som ešte minimálne jeden balík očakával. Na tieto ďalšie opatrenia bude mať vláda relatívne dlhší čas, ako mala teraz.