„Ja sa domnievam, že sme dokázali nájsť rovnováhu medzi konsolidáciou verejných financií a tým, čomu my hovoríme zachovanie štandardu v sociálnej oblasti. Plus zavedenie plnohodnotného trinásteho dôchodku, plus veľmi výrazná bonifikácia úrokových sadzieb pri hypotékach, čo sú mimoriadne vážne sociálne pomoci, ktoré sme dokázali zrealizovať napriek tomu, v akom stave sa nachádzame,“ zhodnotil predseda vlády.
Potvrdil, že v roku 2024 sa uplatní 13. dôchodok v plnej výške. Všetkým dôchodcom na Slovensku tak bude budúci rok vyplatený priemerný dôchodok v ich kategórii. V plnom rozsahu sa zachová aj rodičovský dôchodok, ktorý bude vyplatený jednorazovo v júni za celý rok 2024. Podstatne viac peňazí má ísť do zdravotníctva v sume okolo 250 miliónov eur.
Čítajte viac Šéfkomentátor Financial Times: Je neuveriteľné, čo Fico dokázal
„Pretože verejné financie sú v totálne rozbitom stave, aby sme dosiahli ciele, o ktorých rokujeme s Európskou komisiou, bolo treba niekde šetriť a niekde získať aj dodatočné zdroje,“ zdôraznil Fico. Vláda tak chce od bánk vybrať na dodatočnom zdanení približne 340 miliónov eur. Solidárny príspevok z produkcie ropných výrobkov by mal priniesť asi 170 miliónov eur. Ďalšie peniaze sa nájdu zvyšovaním spotrebných daní z alkoholu či tabaku, ale aj rôznych poplatkov.
Denník pripravil súhrn opatrení, ktorými chce vláda zaplatiť sociálne opatrenia a znížiť deficit.
1. Zrušenie štátneho sviatku
Štátny sviatok Deň Ústavy SR by viac nemal byť dňom pracovného pokoja. Vyplýva to z návrhu zákona v súvislosti so zlepšením stavu verejných financií, ktorý v pondelok schválila vláda.
„Prvý september bude štátnym sviatkom, ale nebude dňom pracovného pokoja ani sviatkom v zmysle príslušných ustanovení Zákonníka práce. Uvedená úprava sa navrhuje z dôvodu potreby zníženia celkového počtu dní pracovného pokoja, čo bude mať pozitívny vplyv na hospodárenie štátu a zamestnanosť,“ zdôvodnil kabinet.
2. Zmeny v II. pilieri
Obeťou hľadania úspor pri znižovaní deficitu verejných financií majú byť aj ľudia sporiaci si na penziu v druhom dôchodkovom pilieri. Vláda Roberta Fica totiž schválila legislatívny návrh, aby sa príspevková sadzba do druhého piliera od začiatku budúceho roka trvale znížila zo súčasných 5,5 percenta na 4 percentá z hrubej mzdy zamestnanca, resp. vymeriavacieho základu samostatne zárobkovo činnej osoby. Nižšia sadzba do druhého piliera znamená, že väčšia suma dôchodkových odvodov zostane v Sociálnej poisťovni.
Čítajte viac Tlak na zamestnancov je čoraz väčší. Potrebujeme viac voľna či kratší pracovný čas, hovoria odborníčky na prácu
Sadzba príspevkov do druhého dôchodkového piliera vo výške 5,5 percenta mala platiť v rokoch 2023 a 2024. Od roku 2025 mala stúpnuť na 5,75 percenta a od roku 2027 na konečných 6 percent z hrubej mzdy zamestnanca, resp. vymeriavacieho základu samostatne zárobkovo činnej osoby.
Vláda chce v roku 2024 zachovať rodičovský dôchodok. Vyplácať sa má práve vďaka zníženiu odvodov do II. piliera.
3. Daň pre Slovnaft
Vláda predĺžila obdobie uplatňovania solidárneho príspevku pre firmy, ktoré zarábajú vďaka lacnejšej ruskej rope Urals. Platenie solidárneho príspevku sa predlžuje aj na zdaňovacie obdobie dane z príjmov začínajúce po 31. decembri 2023. Dôvodom predĺženia obdobia je podľa ministerstva financií fakt, že rozdiel medzi ropou Urals a Brent zostáva stále na vysokej úrovni, čo vytvára potenciál pre dodatočné nadzisky firiem aj v roku 2024.
Napriek postupnému doznievaniu energetickej krízy existuje podľa rezortu financií pre vybrané firmy pôsobiace v dotknutých odvetviach priestor dosahovať nadmerné zisky. V minulosti nadmerné zisky plynuli hlavne z rozdielu medzi referenčnou ropou Brent a spracovanou ruskou ropou Urals, ktorá mala výrazne nižšiu cenu. Zatiaľ čo v minulosti bol rozdiel na úrovni 5 amerických dolárov, v roku 2022 vzrástol tento rozdiel na 35 dolárov za barel. „Rozdiel medzi Uralsom a Brentom zostáva stále na vysokej úrovni 18 dolárov za barel, čo vytvára potenciál pre dodatočné nadzisky firiem aj v roku 2024,“ konštatuje ministerstvo financií.
4. Koniec stavebného sporenia
Rodinné stavebné sporenie sa zrejme zruší. Návrh odobril v pondelok vládny kabinet, ako aj návrh na skrátené legislatívne konanie. Vypustiť by sa mal pojem „domácnosť“, ktorú tvoria manžel, manželka a ich deti. Dôvodom je podľa ministerstva financií to, že stavebný sporiteľ, ktorý je členom domácnosti, teda manžel alebo manželka, je oproti sporiteľovi, ktorý nie je členom domácnosti, neprimerane zvýhodnený. Zrušením rodinného stavebného sporenia sa tak má odstrániť diskriminácia vo vzťahu k posudzovaniu príjmového limitu, k výške štátnej prémie a k výške poplatkov za vedenie účtu stavebného sporiteľa.
Zároveň je zavedenie rodinného stavebného sporenia podľa rezortu financií výrazne diskriminačné aj z dôvodu, že sa nevzťahuje na jednorodičovské domácnosti s maloletým dieťaťom či deťmi a tiež ani na domácnosti nezosobášených rodičov s deťmi. „Takéto nastavenie však spôsobuje aj vyššie zvýhodnenie vysokopríjmových rodín oproti rodinám a slobodným jednotlivcom s nižšími príjmami,“ argumentuje ministerstvo financií.
Naviac uvedená úprava veľmi výrazne posúva podľa nich nahor príjmovú hranicu na získanie podpory a zároveň významne rozširuje okruh oprávnených osôb zvýšením príjmovej hranice na získanie štátnej prémie. To má za následok znegovanie poskytovania štátnej podpory pre nízkopríjmové skupiny obyvateľstva. Takéto nastavenie zakladá výrazne zvýšené nároky na štátnu prémiu. Cieľom návrhu novely zákona o stavebnom sporení je teda zrušiť rodinné stavebné sporenie, aby sa znegovali zvýšené nároky na štátny rozpočet.
K novele zákona o stavebnom sporení sa vzniesla vlna kritiky v rámci pripomienkového konania. Rodinné stavebné sporenie pritom poslanci schválili len pred niekoľkými mesiacmi a stavebné sporenie malo byť od nového roka určené pre manželov a ich deti. Na základe poslednej prijatej novely sa stavebná sporiteľňa začala pripravovať na implementáciu do praxe s nemalými investíciami, a to v snahe ponúknuť klientom tzv. rodinné stavebné sporenie.
5. Zvyšovanie odvodov
Od začiatku budúceho roka sa zvýšia zdravotné odvody pre zamestnávateľov, samostatne zárobkovo činné osoby a samoplatiteľov. Sadzba poistného pre zamestnávateľov stúpne z 10 percent na 11 percent z hrubej mzdy zamestnanca a sadzba poistného pre samostatne zárobkovo činnú osobu a samoplatiteľa zo 14 percent na 15 percent z ich vymeriavacieho základu. Sadzba pre zamestnanca vo výške 4 percent z hrubej mzdy sa zachová. Vyplýva to z legislatívneho návrhu, ktorý schválila vláda Roberta Fica.
„Uvedené zvýšenie sa navrhuje z dôvodu kritickej situácie s verejnými financiami, kedy príjmy nepostačujú na krytie výdavkov na zdravotnú starostlivosť. Vzhľadom na solidárny systém verejného zdravotného poistenia neexistujú iné možnosti dofinancovania systému," uvádza sa v návrhu.
Zvýšenie sadzby poistného zamestnávateľa, samostatne zárobkovo činnej osoby a tzv. samoplatiteľa nezmení čistý príjem zamestnanca, avšak zníži čistý príjem samostatne zárobkovo činnej osoby a samoplatiteľa.
6. Menej peňazí pre RTVS
RTVS má dostávať zo štátneho rozpočtu príspevok vo výške najmenej 0,12 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). Vyplýva to z návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšením stavu verejných financií. Návrh schválila v pondelok vláda.
Čítajte viac Exminister práce Richter potvrdil nové dane. Prídu už od nového roka, vláda plánuje viac zmien
„V súvislosti s potrebou ozdravenia verejných financií sa prijíma konsolidačné opatrenie, ktorým sa zabezpečuje príspevok pre RTVS vo výške najmenej 0,12 percenta z HDP. Výška príspevku vychádza zo skutočných výdavkov predchádzajúcich období,“ uvádza sa v materiáli o opatrení, ktorým sa novelizuje zákon o RTVS.
Príspevok pre RTVS sa zmenou redukuje, v júni schválili poslanci pre RTVS nárokovateľný príspevok vo výške najmenej 0,17 percenta HDP. Nárokovateľný príspevok nahrádza koncesionárske poplatky, ktoré boli hlavným zdrojom príjmov RTVS v predchádzajúcom období.
7. Vyššie súdne poplatky
Od apríla 2024 by sa mali zvýšiť súdne a správne poplatky. Navrhuje to vláda v legislatívnom konsolidačnom balíku, ktorý schválila v pondelok.
Zámerom úpravy zákona o správnych poplatkoch a zákona o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov je valorizácia sadzieb vybraných poplatkov. Väčšina z nich sa naposledy menila skôr ako pred zavedením eura na Slovensku, čo bolo v roku 2009. „Primárne ide o úpravu sadzieb poplatkov v nadväznosti na infláciu (jej zohľadnenie od roku 2009 predstavuje nárast spotrebiteľských cien o približne 54 percent), keďže náklady štátu na agendu správnych orgánov, súdov, orgánov súdov a prokuratúry priebežne rastú,“ vysvetlil kabinet v predloženom návrhu.
Vláda v materiáli pripomína, že v roku 2022 úhrady správnych a súdnych poplatkov do štátneho rozpočtu predstavovali 205 miliónov eur, z čoho 37,5 milióna eur tvoria súdne poplatky. Pri sadzbách poplatkov určených percentom zo základu poplatku sa má zmeniť iba minimálna alebo maximálna suma výsledného poplatku. Zmenou sa tiež nezasahuje do nárokov na úľavy a oslobodenia. Zároveň sa preferuje zaokrúhľovanie nových sadzieb poplatkov s cieľom minimalizovať manipuláciu s hotovosťou.
Vláda tiež navrhuje zvýhodniť podanie návrhu elektronicky pri zachovaní 50 percent zníženia sadzby poplatku so stanovením maximálneho zníženia výslednej sumy poplatku z pôvodných 70 eur na 50 eur. Upraviť sa má aj suma vrátenia preplatku, ak presahuje sumu 2,5 eura a súčasne sa stanovuje úprava sumy krátenia poplatku pri jeho vrátení zo zákonného dôvodu nastavením najnižšej sumy na úrovni 10 eur.
8. Zdanenie bánk
Osobitný odvod pre finančné inštitúcie má priniesť do štátnej kasy podľa materiálu 334 miliónov eur.
9. Vyšie dane na tabak a lieh
Vládny kabinet tiež počíta s vyšším zdanením tabaku a alkoholu. Spotrebná daň z tabaku prinesie 106 miliónov eur, v priemere to bude 40 centov na krabičku.
Zvýši sa aj DPH na alkohol v reštauráciach z 10 na 20 percent. „Alkoholické nápoje sa vylúčia z uplatňovania zníženej sadzby dane na reštauračné a stravovacie služby,“ píše sa v materiáli. Do rozpočtu to prineise 27 miliónov eur. Úprava sadzbe dane z liehu na druhej strane prinesie takmer 18 miliónov eur. Podľa ministra financií pivo a víno nebudú mať zvýšenú spotrebnú daň.
10. Zdanenie kryptomien
Zdanenie kapitálových príjmov fyzických osôb za kryptomeny. „Nechceme podporovať špekulatívne investovanie,“ povedal na margo zmien v zákonoch minister financií Ladislav Kamenický (Smer). Do rozpočtu by to malo priniesť 33 miliónov eur.
11. Zrážková daň z dividend
Na Slovensku je podľa šéfa verejných financií daň z dividend jedna z najnižších. Vláda preto schválila jej navýšenie zo sedem na desať percent, čím by mohlo pritiecť do štátnej kasy 5,4 milióna eur.
12. Daňová licencia
Kabinet schválil tiež zavedenie minimálnej dane z príjmov právnickych osôb. Ide tak o znovuzavedenie daňovej licencie pre všetky právnické osoby. Nebude dôležité, či je platcom alebo nie je platcom DPH. Priniesť má vyše 104 miliónov eur. Počítajú tiež s pomocou pre mikrodaňovníkov.
13. Viac zaplatia aj globálne firmy
Zabezpečiť minimálne 15 % zdanenie príjmov podnikateľov nachádzajúcich sa na Slovensku, ktorí sú členmi nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny je zámerom návrhu zákona o dorovnávacej dani, ktorý v pondelok schválila vláda. Národnej rade (NR) SR ju odporúča prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní.
Ide o transpozíciu európskej smernice, ktorou sa do práva EÚ prevzali odporúčania tzv. druhého piliera iniciatívy Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) k reforme medzinárodného zdaňovania. Návrh zákona sa vzťahuje na skupiny podnikov s ročnými výnosmi aspoň 750 miliónov eur, ktoré dosiahli v najmenej dvoch zo štyroch predchádzajúcich účtovných období.
„Ak efektívne zdanenie príjmov subjektov skupiny v Slovenskej republike bude pod úrovňou minimálnej sadzby dane 15 %, minimálne zdanenie týchto subjektov sa zabezpečí výberom dorovnávacej dane,“ priblížil rezort financií. Z pôsobnosti zákona majú byť vylúčené subjekty, ktoré vykonávajú činnosti vo verejnom záujme a nevykonávajú podnikateľskú činnosť. Účinnosť zákona sa navrhuje 31. decembra 2023.
14. Ďalšie opatrenia
Vláda sa pozrie na výnosy spoločnosti Vodohospodárska výstavba, ktorá má v réžii napríklad vodnú elektráreň Gabčíkovo. Do rozpočtu to prinesie 80 miliónov eur. Štát tiež počáta s nulovou valorizáciou miezd vo verejnej správe od 1.9. 2024. To by znamenalo, že sa nebudú zvyšovať platy ani napríklad učiteľom, lekárom či sestričkám. Takto chce vláda ušetriť 56 miliónov eur. V neposlednom rade vďaka zrušeniu nevyužitej pomoci s cenami elektriny pre firmy štát ušetrí 40 miliónov eur.